V slovenskej architektúre sa nachádza viacero kostolov zasvätených tejto svätici, každý s vlastnou jedinečnou históriou a architektonickými prvkami. Preskúmame niektoré z nich.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Handlovej
Kostol sv. Kataríny je historicky prvou verejnou stavbou postavenou v Handlovej. Žiadne novo založené kresťanské stredoveké sídlo sa nezaobišlo bez kostola. Zvyčajne si obyvatelia postavili najprv drevený kostolík a neskôr začali s budovaním kamennej stavby.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Handlovej pochádza z polovice 14. storočia. V čase vydania donačnej listiny (1367) obec Handlová (Krickerhäu, Hennelfalva) už fakticky existovala a je predpoklad, že kostol vznikol súčasne s výstavbou obce, teda ešte pred vydaním donačnej listiny. Išlo o jednoloďový plochostropný kostol s polygonálnou apsidou, zaklenutou krížovou klenbou a vežou na západnej strane lode, ktorá tvorila hlavný vstup do kostola.
Kostol prešiel niekoľkými väčšími stavebnými úpravami - v rokoch 1502 (kostol vyhorel), 1602/1603 (po vypálení tureckými Osmanmi) a v 18. storočí. V rokoch 1942/1943 prebehla zásadná prestavba, keďže bol kostol pre veľkú obec príliš malý. Rozhodlo sa, že k hlavnej lodi bude pristavaná loď priečna, ktorá bola dlhšia ako hlavná loď. V roku 1945 bol kostol počas náletov zbombardovaný a zachovala sa len veža a presbytérium.
Až do roku 1954 zostal kostol a okolie v pôvodom stave. Počas skrášľovacej akcie boli trosky upratané a v okolí vznikol park. V roku 1956 padlo rozhodnutie obnoviť kostol v pôvodnom stave spred poslednej prestavby. Kostol bol upravený na baziliku, teda sa zvýšila výška klenby hlavnej lode, kostol bol rozdelený na tri lode s dvomi emporami nad sebou, pričom skelet lodí bol vystavaný zo železobetónu. Posledná obnova kostola prebehla v rokoch 2016-2017 a na jeho opravu za viac ako 170 tisíc Eur prispelo mnoho darcov vrátane mesta.
Po ukončení obnovy veže bola dňa 19.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Kluknave
Uprostred dediny stojí pôvodne renesančný, dnes barokový kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorý svojou vežou upúta pozornosť už z diaľky. Pozornosti znalcov sakrálnej architektúry neujde skutočnosť, že stavba je na historické pomery dosť atypická, pretože veža nestojí pred vstupom do lode vpredu, ale je pristavaná zboku. Ani svätyňa nesmeruje východným smerom, ako to bývalo v časoch výstavby chrámu zvykom. Je to dané tým, že kostol pôvodne postavili luteráni, až neskôr sa dostal do rúk rímsko-katolíckej cirkvi. V tom čase luteránske kostoly nemali predstavané veže a v čase baroka ju už kvôli situovaniu a okolitej zástavbe nebolo možné postaviť na tradičné miesto.
História kostola
Súčasný kostol sv. Kataríny Alexandrijskej začali stavať v roku 1555. Bol luteránsky, a keďže v danom čase platili pre nekatolícke kostoly výrazné obmedzenia, stavali ho na súkromnom dvore ¼udovíta Berthótyho. Kluknavčania, ktorí patrili pod rímsko-katolícku cirkev, chodievali na omše do Richnavy. Súčasťou chrámu bol oltár Najsvätejšej Trojice, ktorý sa tu už dnes nenachádza. Veža bola samostatne stojaca a drevená. V roku 1710 už kostol patril rímsko-katolíckej cirkvi.
To bol barok a barokové obdobie je pre rímskych katolíkov charakteristické prestavovaním starších kostolov do vtedy moderného štýlu. Zemepán František Čáki (Csáky) nechal rozšíriť presbytérium a vybudovať novú vežu spojenú s chrámovou loďou. Pre nedostatok miesta ju pristavali zboku. Zasvätenie sv. Kataríny Alexandrijskej kostol získal v roku 1809, čo nadväzuje na mieste tradície baníctva a hutníctva, keď sa v Štefanskej Hute spracovala ruda na výrobu medi. Sv. Katarína bola ich patrónkou.
Vtedy došlo k ďalšiemu rozšíreniu lode a chóru. Ani tento stav nezodpovedá súčasnosti, pretože v roku 1940 došlo na veľkú prestavbu interiéru, tiež prístavbe sakristie. Chrám zároveň získal nový oltár. Do dnešných čias sa nezachoval ani ten, pretože po II. svetovej vojne ostal chrám vyrabovaný a značne poškodený. Snaha o opravu oltára nedospela k úspechu, v roku 1970 bol celkom odstránený s tým, že nevyhovuje liturgickým predpisom.
Súčasnosť
Kostol prešiel v rokoch 2012 a 2013 výraznou prestavbou, interiér bol modernizovaný s novými mozaikami.
Prístupnosť pamiatky: Kostol je sprístupnený na požiadanie. Je vhodné dohodnúť sa o návšteve vopred telefonicky. Rímsko-katolícky farský úrad, Kluknava 684, 053 51 Kluknava Telefón: 053 / 447 32 13 GPS kostola: N 48°55,304' / E 020°56,281'
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici bol postavený okolo roku 1280. Je nezvykle situovaný na dolnom konci obce, kde ho dali postaviť majitelia blízkeho kaštieľa. Už vtedy mal predstavanú neskorománsku vežu a zaklenuté ranogotické presbytérium. Strop v lodi bol rovný, drevený.
Kostol (z lat. castelum - pevnosť) bol priestorom pre liturgiu a modlitbu, ale pre svoju stavebnú bezpečnosť poskytoval obyvateľom obce aj útočisko v čase nepokojov. Raritou a vzácnosťou kostola je stredoveká gotická nástenná maľba v sakristii kostola. Ide vyobrazenie výjavov z legendy o sv.
Doposiaľ najstaršiu odkrytú maľbu kostola predstavujú dva výjavy zo života sv. Mikuláša z Myry vo východnej časti južnej steny lode. Prvý zobrazuje sv. Mikuláša s mitrou a biskupskou berlou, ako hádže cez oblok hrudu zlata trom spiacim devám. Pod ním je sv.
Najstaršou zachovanou figurálnou kompozíciou v presbytériu je výjav Ukrižovania. Nachádza sa na ľavej spodnej časti východnej steny svätyne. Pri Ukrižovanom Kristovi je postava sv. Jána Evanjelistu. Na tejto stene nad pôvodným ranogotickým oknom smerujúcim na východ dominuje obraz tváre Krista vo forme mandyliónu. Napravo popri okne sú skupiny postáv zo Starého zákona, na vrchu je Pilát. Naľavo postavy z Nového zákona počnúc sv. Jánom Krstiteľom a pod ním sú apoštoli na čele so svätým Štefanom, diakonom. Na južnej stene je zobrazené stvorenie a dedičný hriech aj jeho následky. Na severnej stene vidno korunovanie Panny Márie Božím Synom, obaja sedia na stredovekej lavici a pod nimi sú jednotlivé skupiny svätých v nebi.
Obec ako sídlo významného šľachtického rodu Berzeviczy (predtým pomenovaného ako Páni z Lomnice) zaznamenala v stredoveku veľký hospodársky a kultúrny rozmach, čoho odrazom sú aj bohaté umelecko - výtvarné aktivity v kostole. Hlavný oltár sv. Kataríny Alexandrijskej v štýle rokoka z konca 18. storočia má na oltárnom obraze výjav Umučenia sv.
V interiéri kostola sú ďalej dva neskorogotické krídlové oltáre z r. okolo 1500. Oltár sv. Mikuláša s výjavmi z jeho života a oltár Panny Márie datovaný rokom 1494 so svätými pannami mučenicami z prvých kresťanských storočí. Na tomto mariánskom oltári na čestnom mieste (vľavo hore) je aj patrónka kostola sv.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne
Dolný Kubín (SK), kostol sv. Kataríny Alexandrijskej - zvony
V Dolnom Kubíne sa nachádza niekoľko sakrálnych stavieb. Dominantou centra mesta je farský rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, na sídlisku Brezovec rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, na námestí P. O. Hviezdoslava evanjelický kostol. Farský kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej bol postavený v 14. storočí a súvisel so založením farnosti v roku 1380. Kostol je od vzniku zasvätený Sv. Kataríne Alexandrijskej a ako patrónka bola rešpektovaná aj protestantmi, ktorí boli v 16. - 17. storočí pánmi kostola.
Bol postavený v stredoveku a niečo z tohto obdobia sa zachovalo v základoch kostola. V rokoch 1622 - 1629 bol kostol prestavaný v zmiešanom goticko - renesančnom slohu. O prestavbe a dejinách kostola taktiež hovorí epitaf, ktorý sa nachádza vpravo od hlavného vchodu. V roku 1632 bola obec Dolný Kubín povýšená do mestského stavu ako mestečko s obmedzenými mestskými právami.
Od roku 1670 všetky kostoly s farami v Uhorsku prešli do správy katolíkov. V rokoch 1672 - 1680 tu pôsobil katolícky kňaz, no v rokoch 1680 - 1705 sa opäť dostal do rúk evanjelikov. Po potlačení kuruckých nepokojov v Uhorsku v roku 1709 sa kostol definitívne dostal do správy katolíckej cirkvi. Okolo roku 1725 bol kostol prestavaný v barokovom slohu.
Pri prestavbách bol nájdený dokument, ktorý popisuje kostol ako kamenný, s kamennou krstiteľnicou, kamennou vežou a dvoma zvonmi, cintorín bol oplotený múrom a vo veži bolo horologium (hodiny). Opravy a prestavby kostola prebiehali neustále a až od roku 1887 je kostol v stave, ktorý poznáme dnes.
Kostol Povýšenia sv. Kríža na sídlisku Brezovec
Kostol Povýšenia sv. Kríža na sídlisku Brezovec vznikol na podnet Mons. Alfonza Letanovského, bývalého okresného dekana. Výstavba začala v roku 1992 za výdatnej finančnej pomoci veriacich mesta a farnosti. Väčšina prác na výstavbe bola realizovaná svojpomocne a dobrovoľníkmi. Stavba má pôdorys osemuholníka a siaha do výšky 37,5 m. Podlažie kostola tvorí hlavná loď, svätyňa, kaplnka. Hlavný oltár vytvoril akademický sochár Peter Švaral. Kapacita kostola je 500 miest na sedenie a 1000 miest na státie.
Evanjelický kostol augsburského vyznania
Evanjelický kostol augsburského vyznania v Dolnom Kubíne začal byť budovaný v roku 1784. Pôvodne bol kamenný s drevenou podlahou a bez veže. V roku 1842 sa dostavala veža so zvonmi. Nový pol tonový zvon bol vyrobený v Pešti v roku 1843. Tento zvon sa dochoval do dnešných čias, no koncom 20. storočia praskol a bol nanovo vyhotovený z toho istého materiálu.
Po požiari v roku 1893 sa cirkev rozhodla postaviť nový kostol na tom istom mieste. Farár Pavol Samuel Novák organizoval zbierky na výstavbu. Interiér kostola bol vymaľovaný podľa návrhu akademického maliara Jána Hálu.
Židovská synagóga
Tak ako v iných slovenských mestách, aj v Dolnom Kubíne bola židovská komunita. Židovská náboženská obec bola založená v roku 1770 a o 5 rokov neskôr dala vybudovať na mestskom námestí synagógu s ďalšími objektmi. Židovská synagóga na námestí P. O. Hviezdoslava bola po vojne prestavaná na kino Choč a jej pôvodný účel pripomína pamätná tabuľa odkrytá Václavom Havlom v roku 1990. Židovský cintorín stojí na svahu neďaleko námestia smerom na Kuzmínovo. Je v lesnom poraste a v tvare L. Na cintorín sa vchádzalo schodiskom cez malú bránku. Po pravej strane bola malá ceremoniálna hala, odtiaľ sa vchádzalo medzi hroby.
Samotné mesto Dolný Kubín poskytuje aj množstvo iných pamiatok a zaujímavostí k návšteve. Sú to: Historický cintorín, kde je pochovaný slovenský básnik P. O.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej vo Vojňanoch
Rímskokatolícky farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej je jednoloďová pôvodne gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z obdobia okolo roku 1300. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Kostol bol však niekoľkokrát stavebne upravovaný (napr. po povodni v roku 1867 kedy sa zrútila veža, a zadná časť kostola s organom) a tak interiér kostola stratil pôvodný ráz. Zachovali sa však niektoré fragmenty románskeho i gotického slohu - románsky aj gotický portál.
Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami a opornými piliermi. Nachádza sa tu neogotický hlavný oltár sv. Kataríny. Bočný oltár sv. Kríža nesie korpus na kríži z dielne Majstra Pavla z Levoče z obdobia okolo roku 1520. Tento kríž je pôvodne z víťazného oblúka, kde bola umiestnená kalvária, ale počas záplav v roku 1867 spadol strop a poškodil interiér. Kostol bol prestavaný a stratil gotický ráz.
V interiéri kostola sa do roku 1972 nachádzala jedna z najkrajších a najstarších národných kultúrnych pamiatok Slovenska - gotická drevená plastika z obdobia okolo r. 1400 až r. 1410 Lomnická Madona. V súčasnosti je v kostole len jej kópia. V kostole sa do roku 1972 nachádzali aj drevené gotické plastiky: sv. Katarína, sv. Dorota, sv. Barbora a sv. Margita zo začiatku 15. storočia. Taktiež sa tu nachádzali dva gotické reliéfy - klaňanie troch kráľov a obriezka Pána tiež zo začiatku 15.
Organ postavil Valentín Babič v roku 1868 pre kostol v Lomničke. Pozitív má šesť registrov. Drevené píšťaly sú pôvodné. Žiaľ kovové píšťaly sa nedochovali. Tie ktoré boli nahradené pred obnovou, boli neštýlové, poškodené a nekompletné.
Posledná rekonštrukcia kostola prebehla v roku 2011, kedy sa vykonali tieto práce: zriadenie vodovodnej prípojky, nová elektroinštalácia, výmena okien a dverí, odizolovanie vonkajšieho muriva, natretie strechy, vymaľovanie interiéru kostola, nové ozvučenie, osvetlenie a zariadenie sakristie - skrine, umývadlo, dlažba, oprava a namaľovanie fasády kostola, rýny a zvody, nové bleskozvody, zabezpečovací systém, kúrenie, oprava chorusu a nové lavice. Rekonštrukcia prebiehala od konca júna do 24.
História cirkvi na územi Vojnian
História cirkvi na územi Vojnian siaha do 10. storočia, kedy bol na popud Noema Edena vybudovaný prvý kostol. Ide o ústnu tradíciu, ktorá hovorí, že na tomto mieste sa v roku 996 zastavil sv. Vojtech a pokrstil daného staviteľa. Preto bol na jeho počesť postavený na starom cintoríne kostolík (rotunda), ktorý bol v 12. storočí zbúraný. Jednoloďový gotický kostol bol nanovo postavený v prvej polovici 14. storočia a bol zasvätený sv.
V interiéroch sa pôvodne nachádzal ranogotický tabernanákulový oltár zhotovený po roku 1300. Patrí medzi najzaujímavejšie stredoveké pamiatky v strednej Európe. Aktuálne sa tento oltár nachádza v Slovenskom národnom múzeu vo Zvolene pod inventárnym číslom P 141. V roku 1700 sa v kostole nachádzali tri oltáre. Hlavný bol zasvätený sv. Kataríne, bočné Blahoslavenej Panne Márii a sv. Mikulášovi. Hlavný oltár nevieme presne datovať, ale oltárny obraz pochádza z 2. polovice 19. storočia. Niektoré pramene uvádzajú, že oltár bol vyhotovený koncom 18. storočia. Pravý bočný oltár je zasvätený sv. Jozefovi (koniec 18. storočia). Bol darom katolíckého kostola zo Spišskej Belej. Ľavý bočný oltár je zasvätený sv. Barbore (koniec 18.
Hlavný oltár sv. Medzi ďaľšie zaujímavosti patrí voľná gotická plastika Madony z konca 14. storočia. Autorstvo plastiky sa pripisuje „nejakému norimberskému umelcovi“. Podobné sochy tento umelec vytvoril pre chrámy v Ruskinovciach a v Bardejove. Táto Madona stratila na hodnote, keď bol jej plášť, šaty, líca a vlasy nanovo zafarbené.
V kronike boli spomenuté ešte dve ďalšie menšie sošky. V roku 1911 bola vymenená drevená podlaha. Neskôr v roku 1912 zborená drevená veža, ktorú nahradila murovaná vežička. Ďaľšou zaujímavosťou je mramorový epitaf Melchiora Tlucka pochadzajúci z roku 1593.
Obec bola založená Jordanom, predkom rodu Gorgeyovcov v druhej polovici 13. Kostol tu postavili na miernej vyvýšenine nad Vojnianskym potokom niekedy v prvej polovici 14. O prítomnosti bratríkov vo Vojňanoch mal svedčiť symbol kalicha nad západným vstupom do lode, ktorý tam mal dať umiestniť podľa legendy bratrícky veliteľ Peter Aksamit. V 15.
V roku 1911 bol v lodi osadený nový strop miesto pôvodného dreveného. Až do roku 1912 mal kostolík len drevenú vežu. Tá bola v uvedenom roku nahradená murovanou predstavanou vežou, ktorú pripojili k západnému priečeliu lode. Dnešnú podobu objektu narúša necitlivé moderné rozšírenie pôvodného presbytéria o malú prístavbu polygonálneho pôdorysu na východnej strane.
Do dejín umenia sa kostolík zapísal predovšetkým vďaka zachovanému drevenému skrinkového oltáru vytvorenému už okolo roku 1260 (staršia literatúra uvádzala obdobie okolo roku 1300). Ten sa dnes nachádza v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Rovnko tak aj oltárne krídla s reliéfmi sv. Barbory, sv. Kataríny a sv.
Na južnej strane lode sa nachádza jednoduchý portál v tvare mníšky, dnes premenený na vstup do malej kaplnky. Pred druhou svetovou vojnou sa spomínajú aj dvere so zámkom z 15. Kostolík slúži ako filiálny chrám farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej Vsi. Je v relatívne dobrom stave. Obec Vojňany leží cca 10 km severoseverozápadne od Spišskej Belej. Kostolík stojí v centre obce v oplotenom areáli pri ceste.
Tabuľka: Prehľad Kostolov sv. Kataríny Alexandrijskej na Slovensku
| Mesto | Obdobie vzniku | Architektonický štýl | Významné prvky |
|---|---|---|---|
| Handlová | Polovica 14. storočia | Gotika, Bazilika | Polygonálna apsida, Krížová klenba, Železobetónový skelet |
| Kluknava | 1555 | Renesancia, Barok | Veža pristavaná zboku, Moderné mozaiky |
| Veľká Lomnica | Okolo 1280 | Neskororománsky, Ranogotický | Neskorománska veža, Gotické presbytérium, Stredoveké nástenné maľby |
| Dolný Kubín | 14. storočie | Gotika, Renesancia, Barok | Zmiešaný goticko-renesančný sloh, Barokové prvky, Epitaf |
| Vojňany | Okolo 1300 | Gotika | Románsky a gotický portál, Kríž z dielne Majstra Pavla z Levoče |
tags: #kostol #sv #katariny #alexandrijskej