Dolný Kubín, mesto s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, sa pýši mnohými pamiatkami a zaujímavosťami. Architektonickou dominantou je neogotický kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorého pôvod siaha až do 14. storočia. Stavba, považovaná za jednu z najkrajších neogotických pamiatok na Slovensku, prešla v priebehu dejín mnohými zmenami zovňajšku i užívateľov.
V Dolnom Kubíne sa nachádza niekoľko sakrálnych stavieb, no dominantou centra mesta je práve farský rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej. Na sídlisku Brezovec nájdeme rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža a na námestí P. O. Hviezdoslava evanjelický kostol.
História a Stavebný Vývoj
Farský kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej bol postavený v 14. storočí a súvisel so založením farnosti v roku 1380. Kostol je od vzniku zasvätený Sv. Kataríne Alexandrijskej a ako patrónka bola rešpektovaná aj protestantmi, ktorí boli v 16. - 17. storočí pánmi kostola. Bol postavený v stredoveku a niečo z tohto obdobia sa zachovalo v základoch kostola.
V rokoch 1622 - 1629 bol kostol prestavaný v zmiešanom goticko - renesančnom slohu. O prestavbe a dejinách kostola taktiež hovorí epitaf, ktorý sa nachádza vpravo od hlavného vchodu. V roku 1632 bola obec Dolný Kubín povýšená do mestského stavu ako mestečko s obmedzenými mestskými právami.
Od roku 1670 všetky kostoly s farami v Uhorsku prešli do správy katolíkov. V rokoch 1672 - 1680 tu pôsobil katolícky kňaz, no v rokoch 1680 - 1705 sa opäť dostal do rúk evanjelikov. Po potlačení kuruckých nepokojov v Uhorsku v roku 1709 sa kostol definitívne dostal do správy katolíckej cirkvi. Okolo roku 1725 bol kostol prestavaný v barokovom slohu.
Pri prestavbách bol nájdený dokument, ktorý popisuje kostol ako kamenný, s kamennou krstiteľnicou, kamennou vežou a dvoma zvonmi, cintorín bol oplotený múrom a vo veži bolo horologium (hodiny). Opravy a prestavby kostola prebiehali neustále a až od roku 1887 je kostol v stave, ktorý poznáme dnes.
Dolný Kubín (SK), kostol sv. Kataríny Alexandrijskej - zvony
Neogotická Prestavba
V rokoch 1885 - 1886 (podľa iného zdroja v rokoch 1880 - 1887) bol kostol prestavaný v neogotickom štýle s ponechaním severného obvodového muriva a veže starého gotického kostola. Ide o rozsiahly sakrálny jednoloďový objekt s rovným uzáverom presbytéria, predstavanou vežou a krytou stĺpovou predsieňou. Fasády sú členené lomenými oknami, dekoratívnymi opornými piliermi s kvádrovaním.
Počas tohto obdobia sa rozhodlo začať so stavbou nového chrámu na mieste stredovekého. Do novostavby mala byť zakomponovaná len pôvodná západná predstavaná veža a severný múr lode. V roku 1895 bol kostol poškodený veľkým požiarom (podľa iných zdrojov došlo k požiaru už/aj v roku 1885).
Interiér
Vnútorné zariadenie pochádza z 80. rokov 19. storočia. Epitaf rodiny Zmeškalovcov, pôvodom z Vyšného Kubína, je renesančný z roku 1622. Stredná časť neskorogotického oltára má tabuľový obraz Metercie so sv. Sebastiánom a Fabiánom, pápežom, zo začiatku 16. storočia. Výmaľba interiéru pochádza z roku 1939 od E. Massányiho.
Ďalšie Sakrálne Stavby v Dolnom Kubíne
Kostol Povýšenia sv. Kríža
Kostol Povýšenia sv. Kríža na sídlisku Brezovec vznikol na podnet Mons. Alfonza Letanovského, bývalého okresného dekana. Výstavba začala v roku 1992 za výdatnej finančnej pomoci veriacich mesta a farnosti. Väčšina prác na výstavbe bola realizovaná svojpomocne a dobrovoľníkmi. Stavba má pôdorys osemuholníka a siaha do výšky 37,5 m. Podlažie kostola tvorí hlavná loď, svätyňa, kaplnka. Hlavný oltár vytvoril akademický sochár Peter Švaral. Kapacita kostola je 500 miest na sedenie a 1000 miest na státie.
Evanjelický kostol augsburského vyznania
Evanjelický kostol augsburského vyznania v Dolnom Kubíne začal byť budovaný v roku 1784. Pôvodne bol kamenný s drevenou podlahou a bez veže. V roku 1842 sa dostavala veža so zvonmi. Nový pol tonový zvon bol vyrobený v Pešti v roku 1843. Tento zvon sa dochoval do dnešných čias, no koncom 20. storočia praskol a bol nanovo vyhotovený z toho istého materiálu. Po požiari v roku 1893 sa cirkev rozhodla postaviť nový kostol na tom istom mieste. Farár Pavol Samuel Novák organizoval zbierky na výstavbu. Interiér kostola bol vymaľovaný podľa návrhu akademického maliara Jána Hálu.
Židovská synagóga
Tak ako v iných slovenských mestách, aj v Dolnom Kubíne bola židovská komunita. Židovská náboženská obec bola založená v roku 1770 a o 5 rokov neskôr dala vybudovať na mestskom námestí synagógu s ďalšími objektmi. Židovská synagóga na námestí P. O. Hviezdoslava bola po vojne prestavaná na kino Choč a jej pôvodný účel pripomína pamätná tabuľa odkrytá Václavom Havlom v roku 1990.
Dolný Kubín: Mesto Pamiatok a Kultúry
Samotné mesto Dolný Kubín poskytuje aj množstvo iných pamiatok a zaujímavostí k návšteve. Medzi ne patria:
- Historický cintorín, kde je pochovaný slovenský básnik P. O. Hviezdoslav.
- Župný dom (dnes Oravská galéria).
- Čaplovičova Bibliotéka.
- Radnica (dnes Mestský úrad).
- Hotel Slávia - dnes Zmeškalov dom hudby.
- Hviezdoslavov dom.
- Florinov dom (dnes výstavná sieň Oravského múzea).
- Pamätník oslobodenia.
- Pamätná tabuľa J. Matúšku.
- Zvonica na Bysterci.
- Kolonádový most.
Dolný Kubín je ideálnym miestom pre tých, ktorí chcú spoznať bohatú históriu a kultúru Oravy. Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej je len jednou z mnohých pamiatok, ktoré toto mesto ponúka.