Rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej je dominantou historického centra Banskej Štiavnice, nachádzajúci sa na rozmedzí Radničného námestia a Námestia sv. Trojice. Neskorogotický Kostol sv. Kataríny patrí medzi najkrajšie kostoly v Banskej Štiavnici. Kostol sv. Kataríny bol postavený v rokoch 1488-1491 a do roku 1500 sa pracovalo na jeho vnútornej výzdobe.
Kostol sv. Kataríny sa v meste vybudoval ako náhrada za farský kostol, ktorý sa zmenil na pevnosť „Starý zámok“.
Veľké úspechy a bohatstvo plynúce z banskoštiavnických baní spôsobilo rozvoj umenia a architektúry v druhej polovici 15. storočia. Už v tomto období stáli v Banskej Štiavnici 2 chrámy bazilikového typu z 13. storočia, ktoré poukazovali na veľkosť mesta:
- Farský kostol Panny Márie (terajší Starý Zámok)
- Dominikánsky Kostol sv. Mikuláša (terajší Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie)
V meste sa ešte nachádzal gotický špitálsky Kostol sv. Alžbety postavený pri mestskej nemocnici v 14. storočí. Keďže Farský kostol Panny Márie bol kostolom pre nemeckých ťažiarov, tzv. waldbürgerov a dominikánsky Kostol sv. Mikuláša pre ostatných obyvateľov mesta a mestskú chudobu, Kostol sv.
Neskorogotický Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej bol postavený z kameňa na nezastavanej ploche v samom centre mesta pri radnici v rokoch 1488-1491. Práce na stavbe boli ukončené v roku 1500 a dokončený kostol vysvätil 16. novembra 1500 Gregor, biskup Severínsky, vikár ostrihomského arcibiskupstva.
Pôvodne ho postavili už na konci 12. storočia ako prvý farský kostol. Bola to mohutná trojloďová bazilika, do ktorej sa zmestilo asi 1 000 ľudí. V tomto období však chrám nemal žiadnu ornamentálnu výzdobu, tá pribudla až v gotike. Počas tureckých expanzií v okolí, kostol prestavali na protitureckú pevnosť.
Zo strednej chrámovej lode vzniklo nádvorie, bočné lode prestavali na obytné krídla a získaným materiálom posilnili obvodové múry. Ústredná budova mala v spodnej časti skladovacie priestory, nad nimi obytné a reprezentačné miestnosti a na poslednom podlaží boli ochodze pre delá, nasmerované na prístupové cesty k hradu. V tejto podobe renesančnej pevnosti, s výnimkou prestavby vstupnej brány na barokovú zvonicu v 18. storočí, sa hrad zachoval dodnes.
Kostol je jednoloďový, s neskorogotickou sieťovo-hviezdicovou klenbou, ktorá plynule bez víťazného oblúka prechádza z lode kostola do presbytéria. Ide tak o ojedinelý typ sakrálnej stavby na Slovensku, v ktorej sa prelínajú princípy doznievajúceho gotického slohu s nastupujúcim renesančným slohom.
Klenbové rebrá dosadajú na kamenosochárske figurálne konzoly. Smerom od východu sú na týchto figurálnych konzolách zobrazení anjeli, ktorí nesú znaky Ježišovho umučenia (kríž, šatka, stĺp), ďalej je zobrazená sv. Katarína a sv. Barbora a ostatné figurálne konzoly v západnej časti kostola znázorňujú významných ľudí, ktorí sa pričinili o stavbu kostola (architekt, vedúci stavebnej huty, miestny farár, kazateľ).
Na severnej a južnej strane kostola sa nachádza päť bočných kaplniek, ktoré sú o polovicu nižšie ako samotný kostol a sú vložené medzi oporné piliere. Každá kaplnka je zaklenutá iným druhom sieťovej klenby ukončenej konzolami a tiež kamenárska výzdoba okien je v každej kaplnke iná. Na západnej strane kostola bola vybudovaná dvojstupňová neskorogotická empora. Pod kostolom je krypta, do ktorej pochovávali mestských richtárov a bohatých mešťanov.
Ku kostolu bola v roku 1555 pristavaná západná renesančná predsieň. Vchod do kostola z predsiene zdobí kamenný portál, ktorý bol do postavenia predsiene hlavným vchodom do kostola. Nad týmto portálom sa nachádza maľba s trojicou erbov - uhorským, mesta Banská Štiavnica a medzi nimi dole je menší erb hlavného donátora stavby Pavla Rubigalla.
Obdobie reformácie negatívne vplývalo na pomery katolíckej cirkvi v meste. V rokoch 1580-1672 patril kostol evanjelikom. V tomto období bola pozdĺž celej lode kostola nad lomenými oblúkmi zriadená drevená empora. V Banskej Štiavnici bolo v tom čase početné nemecké obyvateľstvo, ale Slováci dostali svojho kazateľa do tohto kostola v roku 1658 a práve od tohto roku sa Kostol sv.
V roku 1776 ku kostolu pristavali z vonkajšej strany presbytéria medzi dva oporné piliere barokovú kaplnku sv. Jána Nepomuckého.
Kostol má dominantné postavenie priamo v strede mesta, na križovatke dvoch najvýznamnejších stredovekých ulíc - dnešného Námestia sv. Trojice a Ul. Andreja Kmeťa. Kostol vznikol v období prosperity mesta v 15. storočí. Iniciátormi výstavby kostola boli zrejme bohaté rodiny banských podnikateľov, ktoré vlastnili domy na Námestí sv. Trojice.
Kostol je zasadený do prudkého svahu a je orientovaný pre stredovek netypicky - s presbytériom na južnej strane. Kostol upúta ľahkou konštrukciou hviezdicovej klenby a jeho vnútorný priestor so súkromnými kaplnkami medzi opornými múrmi pôsobí ucelene a jednotne, čo zodpovedá duchu neskorogotického staviteľstva tých čias. O vysokej úrovni architektúry svedčia aj mnohé interiérové prvky, napr. jemne vypracované detaily portálov a figurálnych konzol klenby alebo bohato zdobená krstiteľnica.
Z pôvodnej výzdoby a vybavenia sa zachovala monumentálna freska Posledného súdu v presbytériu, neskorogotické plastiky Madony a Ukrižovaného Krista a krov zo 17. storočia. Barokové úpravy sa kostola dotkli len v malej miere a v dnešnom interiéri najvýraznejšie pôsobí drevený barokový oltár a neogotické bočné oltáre kaplniek.
Pamiatky zhasli
Interiér a Umelecké Diela
Pôvodné zariadenie kostola bolo neskorogotické, z ktorého boli do súčasnosti zachované tieto pamiatky:
- Socha ukrižovaného Krista: Je umiestnená v severnej predsieni kostola. Jej vznik sa datuje do obdobia polovice 90. rokov 15. storočia.
- Socha Madony: Je umiestnená sekundárne na severnej stene kostola. Ide o typ Panny Márie Nanebovzatej, nesenej anjelmi do neba. Jej autorom je majster s iniciálkami M.S. z roku 1506.
- Kamenná krstiteľnica: Nachádza sa v kaplnke Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a jej vznik sa datuje do konca 15. storočia. Bola aj na celosvetovej výstave gotiky v Paríži v roku 2010.
- Nástenná maľba posledného súdu: Je najvzácnejšou súčasťou tohto kostola a pokrýva celú plochu južnej steny presbytéria. Bola odhalená pri poslednej rekonštrukcii kostola v rokoch 1971-1973.
V 18. storočí bol interiér kostola z väčšej časti pozmenený na barokový zásluhou jezuitského rádu, ktorý prevzal kostol v roku 1692. Z tohto obdobia sa nám zachoval barokový hlavný oltár a kazateľnica z roku 1727. Hlavný oltár je riešený ako stĺpová architektúra so štítovým nástavcom. Na oltári je umiestnený obraz od tirolského majstra Johanna Georga D. Grossmaira znázorňujúci Zasnúbenie sv. Kataríny Alexandrijskej Panne Márii s Ježiškom. V nástavci je menší obraz Boha Otca. Na postranných konzolách je vľavo socha sv. Barbory a vpravo socha sv. Margaréty.
Všetky barokové oltáre, okrem hlavného, boli vymenené za neogotické drevené oltáre domácich alebo tirolských dielní. Z tohto obdobia pochádza aj súsošie sv. Anny s malou Pannou Máriou od tirolského rezbára Ferdinanda Stuflessera zo St. Ulrichu.
Z obrazov tohto obdobia sa nám zachovala maľba Zvestovanie Panne Márii a obraz Betlehemu. V roku 1900 boli postavené aj súčasné dva nad sebou stojace chóry a taktiež nový organ neogotickej architektúry z cisársko-kráľovskej organovej dielne bratov Riegerovcov v Budapešti.
Vitráže
Z roku 1894 pochádzajú farebné okná presbytéria a z roku 1907 farebné vitráže bočných kaplniek, na ktorých je po maďarsky napísaný darca:
- Vo vstupnej predsieni je farebná vitráž Baránka Božieho spolu s postavami sv. Jozefa a sv. Jána Krstiteľa. Bola zhotovená z milodarov veriacich.
- V kaplnke s oltárom Piety je farebná vitráž sv. Alžbety Uhorskej a sv. Imricha. Bola darovaná zamestnancami tabakovej továrne v Banskej Štiavnici.
- V kaplnke s oltárom sv. Jána Evanjelistu je farebná vitráž znázorňujúca sv. Dominika a Pannu Máriu s Ježiškom. Bola darovaná Ružencovým spolkom v Banskej Štiavnici.
- V kaplnke s oltárom Najsvätejšieho Srdca Ježišovho je farebná vitráž Najsvätejšej trojice. Bola darovaná Jánom Flautnerom, mlynárom z Banskej Štiavnice.
- V kaplnke s oltárom sv. Ignáca z Loyoly, zakladateľa jezuitského rádu, je farebná vitráž znázorňujúca Zvestovanie Panne Márii. Bola darovaná Štiavnicko-rovnianskym sociálnym a pohrebnickým spolkom.
- V kaplnke s oltárom sv. Jána Nepomuckého je farebná vitráž znázorňujúca sv. Juraja a sv. Ambróza.
Kostol sv. Kataríny bol viackrát renovovaný (v rokoch 1851, 1887, 1905), naposledy v osemdesiatych rokoch 20. storočia, keď bol správcom farnosti v Banskej Štiavnici páter Karol Benovic SVD. V kostole bola vtedy objavená rozmerná kompozícia Posledného súdu, odhalená na ploche cca 98 m2, ktorá sa svojou mimoriadnou hodnotou a unikátnosťou koncepcie zaraďuje k špičkovým prejavom európskej neskorogotickej produkcie nástenných malieb. V roku 2013 sa uskutočnil dendrochronologický výskum krovu nad loďou kostola.