Tak ako pri budovaní priateľských a partnerských vzťahov si dávame veľký pozor na to, aby boli postavené na dobrých, silných a pevných základoch. Len pevné základy vedia vydržať celý život a prekonať všetky prekážky. Rovnaké pravidlá platia aj pri stavbe domu. Pri každej stavbe sú dôležité kvalitné základy. Existujú rôzne typy základov, ich voľba závisí od vlastností základovej pôdy, od toho, v akom teréne sa bude stavať.
Pomocou základových konštrukcií sú stavby spojené so zemou, do ktorej sa prenášajú všetky zaťaženia. Základy sú jedinečnou konštrukciou, od ktorej závisí stabilita stavby. Dôležité je vybrať správne základy a určiť správne rozmery základov.
Ešte predtým ako začnete s pokladaním základov je nevyhnutné získať čo najviac informácií o pozemku na ktorom bude dom stáť. Výber medzi základovou doskou a základovými pásmi závisí od geologických pomerov, od tvaru terénu, od toho či je dom podpivničený alebo nie. Druh zeminy a jej nosnosť majú vplyv na veľkosť základov a hĺbku spodnej vody. Jej pôsobenie na základy ovplyvňuje spôsob zakladania. Vďaka vopred zisteným informáciám môžeme zistiť, na ktorej pôde sa nedajú vykopať základové pásy a budeme potrebovať základovú dosku. Správne urobené základy domu rovnomerne prenášajú celkové zaťaženie domu na zem. Základové konštrukcie delíme na základové dosky a pásy. Musia byť dostatočne únosné, aby zvládli aj mimoriadne zaťaženie ako napr.
Vo všeobecnosti je potrebné robiť základy pod všetky nosné konštrukcie - steny a stĺpy. Nosné steny rodinných domov sú zvyčajne tvorené obvodovými stenami, prípadne jednou alebo viacerými vnútornými nosnými stenami. Priečky základ zvyčajne nepotrebujú, pretože zaťaženie neprenášajú.
Pred samotným začatím prác na projekte domu je vhodné dať si vypracovať inžiniersko-geologický prieskum pôdy na vašej parcele. Takýto prieskum nám dá odpoveď na zloženie základovej zeminy, výšku spodnej vody, existenciu prípadných navážok a zároveň dá odporučenie k projektovému riešeniu základov domu. Na základe prieskumu môže potom statik presne nadimenzovať základy na zistenú únosnosť zeminy. Pokiaľ si pred vypracovaním projektu domu nedáte spracovať inžiniersko-geologický prieskum, tak Vám statik môže nadimenzovať základy len empiricky, na všeobecnú základovú zeminu so štandardnými vlastnosťami. Takto nadimenzované základy síce vyhovujú vo väčšine prípadov, ale môže sa ľahko stať, že ich budete mať zbytočne predimenzované.
Typy základov pre rodinný dom
Rozhodnutie aký typ základov použiť pri stavbe domu, je potrebné urobiť už v projekte domu. Pre rodinné domy sa v absolútnej väčšine prípadov navrhujú základy vo forme základových pásov, prípadne ako základová doska. Každý typ základov má svoje opodstatnenie pri iných základových podmienkach a požiadavkách investora na rodinný dom.
Základové pásy
Základové pásy sú najbežnejší typ základov pre rodinné domy. Musia byť uložené vždy do nezámrznej hĺbky podľa konkrétnej teplotnej oblasti, v ktorej sa bude rodinný dom nachádzať, prípadne hlbšie ak sa ani tu nenachádzajú zeminy s dostatočnou únosnosťou. Napríklad pre Bratislavu je nezámrzná hĺbka minimálne 80 cm od rastlého terénu.
Do nezámrznej hĺbky sa pásy ukladajú preto, aby sa nestalo, že zem pod nimi zmrzne, čím zväčší svoj objem a následne ich nadvihne. Nadvihnutie základových pásov by spôsobilo pnutie v konštrukcii domu (napríklad stene), čoho výsledkom by boli trhliny rôzneho rozsahu. Šírka základových pásov je daná váhou zaťaženia ako aj únosnosťou zeminy. Jednopodlažný rodinný dom má štandardne nižšie zaťaženie ako dvojpodlažný dom a môže mať teda aj užšie základové pásy.
Šírka základových pásov sa môže okrem toho meniť aj v rôznych miestach tak, aby sme dosiahli rovnomerný tlak na základovú zeminu. Základové pásy spotrebujú za štandardných podmienok menej betónu ako základová doska a sú teda obvykle najekonomickejším riešením. Základové pásy môžeme zhotoviť ako prosté (nevystužené) alebo vystužené oceľovou stavebnou výstužou.
Výstuž základových pásov pri štandardných základových pomeroch nie je potrebná, ale napríklad pri seizmickom alebo inom dynamickom zaťažení sa prejaví jej zmysel, napríklad pokiaľ na základy pôsobí dynamické zaťaženie od blízko prechádzajúcich ťažkých kamiónov, kde by vibrácie v zemine a základoch mohli spôsobiť trhliny na fasáde domu.
Vďaka svojej jednoduchosti a cenovej náročnosti sú základové pásy najbežnejším typom základov pre rodinné domy. Rovnako ako základová doska, tiež musia byť uložené do nezamŕzajúcej hĺbky. Šírka základových pásov je daná váhou zaťaženia a únosnosťou zeminy. Líšiť sa bude v prípade jednopodlažného alebo dvojpodlažného domu, ktoré majú rozdielne zaťaženia. Základový pás tvorí súvislý nosník s prierezom obdĺžnikového, stupňovitého alebo rebrového tvaru. Pre lepšiu stabilitu môžu byť vystužené oceľovou konštrukciou. Šírka základových pásov pre rodinné domy je navrhnutá na základovej škáre 500mm až 600mm. V prípade malej únosnosti základovej škáry je potrebné vykonať spevnenie základovej škáry vhodným štrkovým zhutneným podsypom.
Základová doska
Základová doska sa väčšinou realizuje v projektoch domov pasívneho štandardu alebo pri domoch s veľmi zlými neúnosnými zeminami. Základy domu pri použití základovej dosky vytvárajú oveľa menší tlak na základovú zeminu ako pri základových pásoch, ktoré majú výrazne menšiu plochu v horizontálnom styku so zeminou. Výhodou základovej dosky je možnosť ju kompletne tepelne odizolovať, čo nie je pri základových pásoch možné až v takomto rozsahu.
Zmysel to však má iba pri pasívnych domoch, keďže aj pre úroveň nízkoenergetických domov sú správne navrhnuté základové pásy úplne vyhovujúce. Ďalšou výhodou základovej dosky je rovnomerný roznos zaťaženia do základovej zeminy.
Základová doska zaberá rozsah celej stavby. V porovnaní s inými typmi základov má základová doska množstvo výhod. Základová doska je energeticky účinným riešením a obľúbenou voľbou pre nízkoenergetické domy.
Vyžaduje však tepelnú izoláciu, ktorá môže byť inštalovaná pod základovou doskou (plávajúca základová doska) alebo nad základovou doskou. Prvý spôsob položenia tepelnej izolácie je lepší, ale drahší. Plávajúca základová doska úplne zamedzuje vznik tepelných mostov a prenikanie vlhkosti do konštrukcie. Základové dosky s izoláciou umiestnenou nad doskou sú jednoduchšie na realizáciu, ale energeticky sú menej účinné.
Základová doska sa vďaka svojej hrúbke využíva pri domoch s veľmi zlými neúnosnými zeminami alebo keď sa pod ňou nachádza spodná tlaková voda. Výhodou základovej dosky je kompletná hydroizolácia a ľahkosť samotného vyhotovenia základovej dosky. Základová doska rovnomerne rozkladá tiaž stavby na podklad, zamedzuje posunom stien a eliminuje riziko praskania múrov či narušenia statiky.
Základová doska pozostáva z hrubej betónovej vrstvy a z oceľových výstuh, preto je potrebné rátať s väčšou spotrebou betónovej zmesi. Táto betónová vrstva sa vyleje do výkopu celej pôdorysnej plochy domu . Základy domu musia ležať v nezamŕzajúcej hĺbke, aby sa nestalo, že zem pod nimi zmrzne, čím zväčší svoj objem a následne ich nadvihne. Nadvihnutie základových pásov spôsobuje pnutie v konštrukcii domu, napríklad v stene čoho výsledkom sú trhliny. Hĺbka založenia základovej dosky je daná podľa miesta stavby a typu zeminy, od 0,8m do 1,6m pod upravený terén.
Zabetónovanú základovú dosku treba polievať, aby nedošlo k popraskaniu a zmrašťovaniu betónu rýchlym odparením vody. Po zaliatí je betón potrebné chrániť pred vysychaním, preto ho nezabudnite polievať. Čerstvý betón chráňte v zimnom období pred chladom a mrazom a v horúcom počasí ho polievajte častejšie. Betón treba polievať vodou cez rozprašovač, postrekovač alebo z kanvy, nie priamym prúdom. Základová doska je samonosná, čo znamená, že celý dom leží na doske bez základových pásov. Jej hrúbka je 30 cm. Betónová platňa má menšiu hrúbku ako základová doska a to okolo 15 - 20 cm.
Základové pätky
Základové pätky sú súbor menších samostatných základov vytvorených na určitých miestach. Rovnako ako iné typy základov sú vyrobené prevažne z vystuženého betónu. Na rozdiel od základových pásov a základových dosiek základové pätky idú hlbšie do zeme.
Základové pätky nenesú zaťaženie žiadneho líniového konštrukčného prvku, t. j. steny. Realizácia základových pätiek je možná len na pevnej zemi, kedy nehrozí sadanie. Vyrábajú sa priamo na stavebnej jame, na vhodne pripravenom podklade, vylievaním do foriem.
Použitie: Najčastejšie sa základové pätky používajú ako základové konštrukcie pod stĺpy. Pokiaľ má objekt nosný skeletový (stĺpový) systém je najvhodnejšie použitie základovej konštrukcie práve základová pätka. Pokiaľ by sme použili základovú konštrukciu ako základové pásy bol by tam pomerne veľký objem nevyužitého betónu ako máme možnosť vidieť na obrázku, kde je červenou farbou vyobrazený málo využitý betón. Sklon roznosu síl je v závislosti od typu materiálu použitého na základovej konštrukcií.
Avšak nájdu sa aj také situácie, keď sa nevyhneme kombinácií stĺpov uložených na základovom páse prípadne základových roštoch. Aj v samotnej základovej pätke je priestor, v ktorom sa nachádza málo využitý objem betónu. Pokiaľ je stĺp namáhaný centrickým tlakom s minimálnou excentricitou pôsobiacej sily na stĺp šírka základovej pätky býva často krát rovnaká ako dĺžka.
V zjednodušenom preklade to znamená, pokiaľ nie je v hlave stĺpa zavesený určitý objekt, ktorý by sa snažil prevrhnúť/preklopiť tento stĺp a s ním aj základovú pätku môže byť šírka s dĺžkou totožná. Ako som už vyššie spomínal, pri hrozbe nerovnomerného sadnutia jednotlivých základových pätiek sa zvykne navrhnúť spoločný základ ako je napríklad základový pás. Avšak čo v takom prípade pokiaľ nám hrozí nerovnomerné sadnutie jednotlivých základových pásov?
Hlbinné základy
Tento typ základovej konštrukcie sa najčastejšie používa pri bytovej výstavbe, administratívnej výstavbe alebo iných výškových budovách, kde prevládajúcim rozmerom je práve samotná výška budovy. Nosný systém týchto budov je zväčša skeletový(stĺpový) z dôvodu vyľahčenia celej budovy a voľného dispozičného riešenia. Pri menších budovách môže byť výnimočne aj stenový. Nakoľko pri týchto stavbách nastáva veľké vertikálne zaťaženie od jednotlivých podlaží, nedokázali by sme bežnou základovou konštrukciou ako sú napríklad základové pásy prípadne pätky vytvoriť dostatočnú plochu základovej škáry. Minimálne by to bol neekonomický návrh. Z tohto hľadiska potrebujeme čo najväčšiu plochu základovej škáry. Pevnostné vlastnosti jednotlivých vrstiev geologických profilov základovej pôdy vychádzajú priamo z ich vývoja. Spravidla býva čím hlbšie sa v základovej pôde dostaneme, tým získavame väčšiu únosnosť základovej pôdy. Pre dosiahnutie úrovní vo väčších úrovniach sa používajú práve hĺbkové základy.
Ak sa v základovej pôde nenachádza dostatočne únosná pôda, prípadne sa nachádza vo veľmi veľkej hĺbke hovoríme o tzv. plávajúcich pilótach.
Fázy stavby
Priebeh stavby rozdeľujeme do rôznych fáz projektu. V prvej fáze, teda v rámci hrubej stavby sú dokončené základy domu, obvodové steny a strešné konštrukcie. Základová jama je miesto, kde sa zhotovujú základy a suterénne časti stavebných objektov. Kvalita pôdy a miestne stavebné predpisy určujú typ a druh základu. To všetko plánujú s predstihom statici v súčinnosti s projektantmi. Základ budovy totiž vytvára pevný základ pre ďalšie stavebné prvky a zaisťuje jej celkovú stabilitu.
Zemina, ktorá je zo základovej jamy vykopaná, sa vyrovnáva a prípadne zhutňuje. Hĺbka základov závisí od lokálnych klimatických podmienok. V závislosti od regiónu sa hĺbka môže pohybovať medzi 0,80 a 1,20 m tak, aby bola zachovaná nezámrzná hĺbka. Zvlášť sa posudzujú veľmi piesočnaté, mäkké alebo vlhké pôdy.
Základová doska
Príprava podložia
Na pripravenú únosnú pôdu sa potom pokladá geotextília, na ňu je potom rovnomerne nanesená a zhutnená vrstva štrku alebo kameniva so zrnitosťou 16/32, v závislosti od hrúbky betónovej dosky, a to medzi 15 a 40 centimetrmi. Aby sa zabránilo úrazu elektrickým prúdom, je potrebné betónovú dosku uzemniť. Uzemnenie je vodivé spojenie elektrického rozvodu. Na tento účel sa napr. výstuž pripojí k doske na vyrovnanie potenciálov a bleskozvodu.
Podkladová vrstva, tiež nazývaná podkladový betón, je separačná (tzv. oddeľujúca) vrstva z chudého betónu (C8/10, X0) s hrúbkou 5 cm, ktorá zaisťuje rovný základ budovy. Možno ju použiť na vyrovnanie nerovností v podloží. Zabraňuje vtlačeniu výstuže do mäkkého podložia a tiež prenikaniu vlhkosti do ílovitej pôdy as tým súvisiacim zníženiu stability budovy. Zvyšuje teda únosnosť základovej dosky. Norma EN 13670 už podkladový betón nepožaduje.
Prípojky a potrubia
Prípojky pre prívodné a odvodňovacie potrubia, potrubia pitnej a odpadovej vody, elektrické a plynové vedenie, ako aj pevná sieť a internet, by mali byť položené v podkladovej vrstve vždy na správnom mieste. Odpadové potrubie sa pokladá pomocou KG rúrok s priemerom DN 100 až DN 500 so spádom dve percentá v závislosti od množstva a druhu odpadovej vody. Do zeme sa smie pokladať iba KG potrubie, čo je povolený systém vonkajšieho kanalizačného potrubia. Do tohto systému patria KG rúrky rôznych priemerov a dĺžok. V prípade rekonštrukcie budovy je možné prípojky položiť neskôr vysekaním alebo rozrezaním podkladnej dosky. To všetko až po konzultácii s projektantom a statikom.
Izolácia
Pred položením obvodovej (tzv. perimetrickej) izolácie sa navrch kamenistého alebo štrkového lôžka pokladá polyetylénová fólia ako oddeľovacia vrstva, ktorá bráni prenikaniu vody zo základovej dosky do pôdy. Izolácia budovy smerom k pôde, teda izolácia vonkajších stien, pivničných múrov a izolácia podkladovej dosky smerom dole, sa nazýva perimetrická izolácia (extrudované polystyrénové dosky). V praxi to znamená, že sa na dokonale rovnú podkladovú vrstvu, možno v plnej ploche, položia izolačné dosky z extrudovaného polystyrénu (XPS), obvykle s hrúbkou okolo 8 cm. Táto izolácia šetrí energiu a chráni proti chladu, vlhkosti a vysokým prevádzkovým nákladom obyvateľov budov aj životné prostredie.
Z fošní alebo debniacich prvkov sa vytvorí obvodové debnenie, ktoré je následne zarovnané do roviny a zafixované. Na vytvorenie podpier pre konštrukčnú výstuž z oceľovej karí siete (jedná sa zváranú sieť z oceľových drôtov) sú umiestnené dištančné podložky, napr. betónové bloky. Potom sa kari siete vzájomne spoja drôtom, rovnako ako výstužné prúty.
Betónovanie
Základ rozkladá hmotnosť budovy rovnomerne po zemi. Zaisťuje stabilitu a chráni pred vlhkosťou a zmenami pôdy spôsobenými teplom alebo chladom. Pre väčšinu stavieb sú obvyklé plošné základy. Tie musia mať dostatočné rozmery a byť vyrobené z kvalitného betónu, aby zvládli záťaž budovy, rovnomerne ju rozložili a previedli do zeme. Ďalšími sú základové pásy, ktoré sú základom pre budúce murivo. Pásy väčšinou tvoria prostý betón, železobetón či ložný kameň. Pásy nebývajú izolované.
Vzhľadom na to, že na základové pásy sa betónuje podkladová doska, sú rozdiely pre laika sotva viditeľné. Základové pätky sú betónové bloky, štvorcového alebo obdĺžnikového pôdorysu s možnosťou na uloženie základového trámu. Rozdiel medzi základovými pätkami a pásmi je v podstate iba v ich druhom rozmere, a to v dĺžke. Jedná sa o veľmi krátky základový pás s pomerom strán v pôdoryse 1:1 až 1:2.
Na liatie betónu sa používa tzv. Aby sa zabránilo vzniku vzduchových dutín a zaistila pevnosť základu, dochádza počas liatia betónu k hutneniu pomocou ponorného vibrátora. Betón musí správne zatvrdnúť, čo trvá minimálne 28 dní, pokiaľ sú chladné teploty, môže to dobu zatvrdnutia predĺžiť. Po tej dobe je potrebné ho chrániť pred mrazom a silným slnečným žiarením zakrytím.
Hydroizolácia
Pri výstavbe základovej dosky musia byť izolované všetky strany: horné, spodné aj bočné. Inak je možné, že vlhkosť z pôdy prenikne do konštrukcie a spôsobí poškodenie vplyvom vlhkosti a mrazu. Na tento účel sa používajú stierkové alebo prefabrikované pásové či fóliové izolácie. Tie sú na báze bitúmenov (obsahujúce rozpúšťadlá a výstužné vlákna), cementov, epoxidov alebo rôznych polymérov. Po odstránení debnenia základovej dosky sa na bok dosky aplikuje hydroizolácia, napríklad nanesením celoplošnej hydroizolačnej stierky (tzv.
U starších budov môže nedostatočná izolácia spôsobiť vlhkosť v jej základe alebo murive. To môže byť zapríčinené tlakom vody alebo kapilárne stúpajúcou vlhkosťou. Kapilárna vzlínajúca vlhkosť je nepretržitý, konštantný tok molekúl vody, ktoré stúpajú zo zeme do rôznej výšky v murive. Pokiaľ je nutné urobiť izoláciu z vonkajšej strany základov, býva nutné odkryť zeminu, ale toto riešenie v niektorých prípadoch môže byť obmedzené, napríklad priestorom. Keďže tehly sajú vlhkosť, je vždy nutné utesniť priestor medzi murivom a podkladovou doskou. V opačnom prípade môže vzniknúť tzv.
Aby vám do domu neprenikala voda či vlhkosť musíte zaizolovať základy domu. Len tak zabránite nepriaznivým vplyvom okolia. V prípade zlej hydroizolácie môžu steny začať plesnivieť, praskať a suterénny priestor sa zaplaví vodou. Existuje viacero spôsobov hydroizolácie. Asfaltové hydroizolačné pásy sa na podklad aplikujú celoplošne nataveným plameňom. Používajú sa spolu s penetračným náterom a drenážnou vrstvou.
Voda sa pod nimi voľne nepohybuje, čo umožňuje presnejšie lokalizovanie prípadného poškodenia. Modifikované asfaltové pásy doplnené o elastoméry a plastoméry sú elastickejšie. Predtým ako začnete s hydroizoláciou si určte pred čím všetkým chcete spodnú stavbu ochrániť. Preskúmajte okolie stavby a vplyvy, ktoré nepriaznivo pôsobia na vašu stavbu. Ak chcete stavbu ochrániť len proti zemnej vlhkosti, stačí keď aplikujete jednu vrstvu asfaltovej hydroizolácie.
Pred pokladaním asfaltových pásov musíte vyhladiť a upraviť nedokonalosti povrchu. Týmto spôsobom zabezpečíte dostatočnú funkčnosť hydroizolácie. Druhým krokom je aplikácia penetračného náteru maliarskym valčekom, ktorým zabezpečíte lepšiu priliehavosť samotného pásu. Keď je náter suchý, začnete s pokládkou asfaltových pásov. Asfaltové pásy je vhodné naniesť iba pod budúce nosné murivo. Rolku asfaltového pásu položte na zem, postupne ju rozbaľujte a naťahujte do želanej polohy. Pás musí byť položený rovnomerne a nemali by sa pod ním vytvárať vzduchové bubliny. Väčšinou sa pokladá od najnižšieho miesta k najvyššiemu. Hydroizolácia by sa mala realizovať za suchého a teplého počasia.
Pri hydroizolácií je nesmierne dôležitý výber materiálov. Nehľaďte len na tie najlacnejšie materiály, zamerajte sa na kvalitu. Rozdiel medzi PVC fóliami a asfaltovanými pásmi spočíva v tom, že fólie sa na podklad kladú voľne a kotvia sa bodovo alebo líniovo.
Murivo
Múry sa skladajú z vrstiev tehál, teda z tehál spojených maltou. V bytovej výstavbe môžu byť múry jednoplášťové alebo viacplášťové. Okrem toho existuje aj murivo s lícovou prímurovkou. Hrúbku stien určujú požiadavky na statiku muriva či zvukovú a tepelnú izoláciu. Tehliarsky črep (tzv. tehlové pálené murivo) je vyrobené z pálenej hliny. Klinker je vysoko vypálený tehlový materiál. Tehly typu THERM majú zvislé otvory, do ktorých môže byť vložený izolačný materiál.
Vápennopieskové tehly (bloky) sú vyrobené z vápna, piesku a vody. Vysoká hustota materiálu zaisťuje dobrú zvukovú izoláciu a reguláciu klímy v miestnosti. To umožňuje vytvárať pomerne tenké múry. Avšak sú tieto tehly (bloky) veľmi ťažké a ťažko sa s nimi pracuje. Pórobetón je vyrobený z cementu, vápna, piesku a hliníkového prášku, následne vytvrdnutý parou pod tlakom. Je ľahký a izolačný, čo ho robí ideálnym materiálom pre mnoho aplikácií až po podkrovie.
Dobré izolačné vlastnosti umožňujú dodržiavanie izolačných predpisov pri pomerne malej hrúbke múru. Pórobetónové alebo plynobetónové bloky sú k dispozícii v mnohých rôznych hrúbkach a veľkostiach. Možno ich ľahko rezať pílou a jednoducho lepiť tenkovrstvovým spôsobom Avšak materiál nasakuje vlhkosť a musí byť uchovávaný v úplne suchom stave. Vnútorný aj vonkajší povrch vyžaduje nanesenie omietky, aby bol múr chránený pred vlhkosťou. Stratené debnenie je forma na uloženie betónu, ktorá sa neodstraňuje a zostáva trvalou súčasťou vybudovanej základovej konštrukcie alebo oporného múru.
Stropy a schodiská
Stropy alebo stropné konštrukcie rozdeľujú rodinný dom horizontálne, jedná sa teda o konštrukcie nosné vodorovné. Existujú prefabrikované montované stropy, ktoré sa dodávajú až na stavbu. Schodisko je stavebný prvok, ktorý slúži na prepojenie jednotlivých podlaží. Ide o šikmú nosnú konštrukciu. Pre schodisko musia byť v plášti budovy zriadené príslušné výklenky. Konštrukcia schodiska môže byť vyrobená z betónu, ale z tohto materiálu je potrebné schody stavať hneď od začiatku. Pri výpočtoch schodiska je dôležitá šírka stupnice, výška schodiskového stupňa, výška priestoru a tzv. Neskôr môžu byť inštalované schodištia v iných prevedeniach ako betón, napríklad drevené, kamenné alebo kovové.
Strecha
Stavba strešnej konštrukcie patrí ešte do fázy hrubej stavby, kým pokládka strešnej krytiny nie. Valbová strecha - je tvorená štyrmi strešnými rovinami. Pultová strecha - konštrukcia pultovej strechy patrí medzi najjednoduchšie strešné tvary. Plochá strecha - je taká konštrukcia, ktorá nemá sklon strešnej roviny väčší ako 5 °. Dôležité pri každej stavbe strechy je, aké predpisy ustanovujú miestny územný plán.
Komín
Komín je neoddeliteľnou súčasťou každej stavby, preto býva dobrý výber komína veľmi dôležitým rozhodnutím. Správna výška a prierez komína zaistí bezchybnú funkciu odvodu spalín a ohrevného zariadenia.
Uzemnenie
Uzemňovacia sústava je časť LPS, ktorá slúži na rozptýlenie bleskového prúdu do zeme. Uzemňovač je vodivá časť, ktorá je v priamom elektrickom kontakte so zemou. Maximalný odpor uzemnenia je 10 Ω.
- oceľové armovanie v betónových základoch (prednostne). Tento spôsob usporiadania je vhodný pre nízke stavba (napr.
- Ak nestačí 1 pás alebo drôt - Lúčové uzemňovače.
- pozinkované oceľové alebo medené dosky (napr. Cu - 0,5x1m, hrúbka min.
- do zeme sa kladú vertikálne, stred v hĺbke 1m.
- Ak majú tvar mreže, oká majú max.