Rím, prezývaný v staroveku Caput Mundi (Hlava Sveta), je dnes jedným z najnavštevovanejších miest Európy a sveta. Slováci sem každoročne cestujú v hojnom počte, aby obdivovali nespočetné množstvo pamiatok z rôznych období - od antiky, cez stredovek, až po renesanciu.
Medzi mnohými kostolmi a bazilikami, ktorých sa v Ríme nachádza nespočetné množstvo, vyniká jeden, ktorý je od ulice nenápadný a takmer by ste si ho ani nevšimli. Bazilika sv. Klimenta, ktorá sa nachádza iba pár minút chôdze od Kolosea na ulici Via s. Giovanni in Laterano.
Táto bazilika nadobudla význam pre Slovákov práve tým, že sa tu nachádzajú ostatky jedného z našich vierozvestcov. V čase, keď Konštantín a Metod prišli na Veľkú Moravu, sa liturgia slávila v latinskom obrade. A tak sa vydali na cestu do Ríma, aby od pápeža získali povolenie na slávenie liturgie v reči ľudu - staroslovienčine. Do Ríma niesli aj ostatky sv. Klementa.
Po príchode do Večného mesta Konštantín ochorel, vstúpil do jedného z gréckych kláštorov, kde prijal meno Cyril.
Kostol opradený históriou: San Clemente, Rím | Londýnske umelecké štúdie
Bazilika sv. Klimenta v Ríme
História Baziliky sv. Klimenta
Bazilika sv. Klimenta (Basilica San Clemente) je veľmi zaujímavé miesto spojené s dejinami Slovákov. Na tomto mieste môžeš pozorovať rôzne archeologické vrstvy.
Rímsky dom (domus) spolu s mithraeum (miesto, kde vyznávali pohanského boha Mitra) tvorí najspodnejšiu vrstvu. Nad ňou je súčasná bazilika, ktorá tu stojí už od 4. storočia. No a najvrchnejšia vrstva je stavba z 12. storočia, postavená na predošlých dvoch vrstvách.
V 1. storočí sa na mieste dnešnej baziliky nachádzalo zjavne niekoľko miestností s úzkymi vchodmi, ktoré boli usporiadané okolo portikového nádvoria. Druhá budova sa datuje do 2. storočia. A nakoniec v 3. storočí tu vzniká útočisko pre kult boha Mitru, ktorý v tej dobe konkuroval kresťanstvu počtom sympatizantov.
Koncom 3. storočia tu bola postavená murovaná budova, ktorá mala pozostávať z veľkej siene rozdelenej na dve časti. V 4. storočí bola táto sieň premenená na ranokresťanskú baziliku s tromi loďami, ktorá existuje dodnes pod novou bazilikou.
O pár storočí neskôr bola staroveká bazilika zasypaná zeminou a v 12. storočí postavená tá, ktorú vidíme dodnes. Dostala sa do správy írskych dominikánov, ktorí ju spravujú doteraz. Až v druhej polovici 19. storočia jeden z otcov dominikánov spolu s archeológom De Rossim začali s realizáciou vykopávok, ktoré pokračovali do začiatku 20. storočia.V niektorých častiach podzemia budete počuť žblnkot vody. Ide o vodu odvádzanú do jedného z najstarších kanalizačných potrubí Cloaca Maxima.
Priamo v bazilike si môžete zakúpiť aj suveníry v maličkej predajni, z ktorej je to už iba kúsok do podzemia, do ktorého zostúpite pár schodmi. Prejdete sa časťou, kde budete obdivovať nádherné starobylé fresky, navštívite hrob sv. Cyrila.
Interiér Baziliky sv. Klimenta
Sv. Cyril a Bazilika sv. Klimenta
V krypte baziliky sv. Klimenta odpočíva jeden z našich byzantských vierozvestcov, a to sv. Cyril. Pôvodným menom Konštantín (Filozof) priniesol našim predkom písmo hlaholiku.
Konštantín v Ríme krátko po uznaní staroslovienčiny za štvrtý liturgický jazyk ochorel. Vstúpil do kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril a onedlho tam vo veku 42 rokov dňa 14. februára 869 zomrel. Po dohovore s pápežom Hadriánom II. bol na žiadosť staršieho brata Metoda pochovaný v Bazilike sv. Klimenta.
V dôsledku vážneho poškodenia tejto starobylej sakrálnej stavby zo štvrtého storočia po vpáde Normanov v roku 1084 bola bazilika okolo roku 1100 zrútená a zasypaná. Na jej základoch následne vyrástla jej zmenšená kópia - románska Bazilika sv. Klementa, do ktorej boli prenesené pamiatky z pôvodného chrámu, vrátane pozostatkov sv. Cyrila.
Po siedmych storočiach sa v rokoch 1856 - 57 konali v podzemí chrámu archeologické výskumy, ktoré viedli predstavený írskej dominikánskej komunity P. Joseph Mulloly a taliansky archeológ Giovanni Battista De Rossi.
Predovšetkým táto pôvodná podzemná bazilika láka tisíce slovanských návštevníkov, keďže tu bol pochovaný veľký byzantský učenec. Archeológovia dodnes jednoznačne nevedia určiť hrobku sv. Cyrila, no ctitelia solúnskych bratov považujú za jeho hrob zvyšky sarkofágu na ľavej strane dolnej baziliky, ako to určil v roku 1863 G. B. De Rossi. Tu sa od roku 1952 nachádza i kamenný oltár - dar amerických Slovákov.
Novší názor na umiestnenie hrobu sv. Cyrila v dolnej bazilike sv. Klementa vyslovil kanadský profesor dejín umenia John Osborne, ktorý sa opiera o nález a analýzu nástenného obrazu v úzkej časti chrámu po pravej strane oltára. Pozoruhodná freska bola nájdená počas archeologických prác v roku 1868 ako posledná. V ľavej dolnej časti fresky sa nachádza portrét byzantského mnícha s knihou a svätožiarou. Podľa všetkého ide o portrét sv. Cyrila.
Umiestnenie fresky a jej motív naznačujú, že práve toto mohol byť bol hrob sv. Cyrila.
Architektúra a vrstvy Baziliky sv. Klimenta
Bazilika sv. Klimenta je jedinečná tým, že ukrýva tri rôzne vrstvy histórie:
- Najvyššia vrstva: Súčasná bazilika z 12. storočia.
- Stredná vrstva: Ranokresťanská bazilika zo 4. storočia.
- Najnižšia vrstva: Rímsky dom z 1. storočia a mithraeum z 3. storočia.
Táto stratifikácia umožňuje návštevníkom preniknúť do hlbín histórie a preskúmať rôzne kultúrne a náboženské vplyvy, ktoré formovali toto miesto.
Ďalšie zaujímavosti v okolí
Cestou k nej budete prechádzať aj popri pozostatkoch Ludus Magnus. Išlo o Veľkú gladiátorskú školu, ktorá bola zriadená na podnet cisára Domiciána. Tu gladiátori žili a pripravovali sa na boj na neslávne slávnych gladiátorských hrách v Koloseu. Ludus Magnus budete míňať po vašej ľavici smerom od Kolosea. Nachádza sa pod úrovňou chodníka.
Rovnako po ľavej strane sa nachádza aj samotná bazilika sv. Klementa, v ktorej je uložených časť relikvií sv. Cyrila, vlastným menom Konštantína.