Ak ste milovníkom starých pamiatok, určite vás očarí história a majestátnosť kostola sv. Margity Antiochijskej, ktorý sa vypína v okolí obce Kopčany. Hoci rozmermi sa neradí k veľkým stavbám, jeho význam je neoceniteľný. Tento gotizovaný, pôvodne románsky kostolík leží pri slovensko-českej hranici, len niekoľko kilometrov od veľkomoravského sídla Mikulčice-Valy.
Kostol sv. Margity Antiochijskej sa nachádza v obci Kopčany, okres Skalica. Stojí mimo obce na ľavom brehu rieky Moravy.
Na tento unikátny kostol môžu byť Slováci právom hrdí. Jedná sa totiž o jediný doposiaľ stojaci a zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy. V Českej republike ani inde takýto objekt neexistuje. Zároveň si treba uvedomiť, že tento nenápadný kostolík je prakticky najstaršou zachovanou stojacou stavbou severne od Dunaja, čím má obrovský význam aj v rámci celej strednej Európy.
Prastarý kostol pri obci Kopčany na Záhorí, je pamiatkou, ktorá má všetko podstatné, až na to, že sa o nej takmer nevie. Má všetky atribúty prvotriednej atrakcie. Leží v peknej, rovinatej krajinke, v ktorej spolu s priľahlým, starým stromom dominuje okoliu. Pri Kostole sv. Margity Antiochijskej sa nachádza táto lipa. Je zachovaná takmer celkom tak, ako tu stála celé stáročia. Dokonca tu nenájdete ani asfaltové parkovisko, ktoré by miestu násilne vtislo nežiadúci kontrast.
Samotný kostol evokuje kostolík nad obcou Dražovce pri Nitre. Napokon taktiež pochádza z obdobia Veľkej Moravy a radí sa tak k najstarším kostolom na území Slovenska. Jeho výstavba sa datuje do 9-10. storočia.
Kostolík sv. Margity Antiochijskej je veľmi fotogenickou stavbou. Jedná sa o stavbu predrománskej doby a časov Veľkej Moravy. Radí sa medzi najstaršie sakrálne stavby na Slovensku. Tieto objekty pôsobia všeobecne veľmi útulne a jedinečne. Kostol bol prestavovaný, ako je to u takýchto pamiatok bežné a ovplyvnila ho gotická úprava v 13. storočí.
Kostol sv. Margity Antiochijskej pochádza z 13. storočia a bol postavený v gotickom štýle. V období renesancie boli pristavané dve kaplnky a v roku 1730 bol prestavaný v barokovom slohu. Nachádzajú sa v ňom tri oltáre, relikvia sv. Jána Pavla II., kríž v životnej veľkosti a gotická monštrancia z 15. storočia. Šarišské múzeum v Bardejove uschováva neskorogotickú sochu Madony a tri maľované tabule sv. Kataríny, sv. Barbory a sv. Agnesy, zhotovené začiatkom 16. storočia. Pred kostolom je vybudované súsošie sv. Cyrila a Metoda.
Ako farský kostol (prvá zmienka v r. 1392) slúžil až do 18. storočia. Považuje sa za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Vznikol v súvislosti s vybudovaním veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach najneskôr v 9. storočí.
Nachádza sa len necelý kilometer od Valov - sídla veľkomoravských kniežať v chotáry obce Mikulčice na moravskej strane. Typologicky patrí do skupiny malých jednoloďových kostolov s pravouhlým uzáverom lode, ktoré sa stavali v strednej a západnej Európe v 8. -11. storočí.
História a Význam
Kostol s cintorínom bol v 9. až 10. storočí centrálnou cirkevnou stavbou na ceste do mikulčického hradiska, o ktorom sa predpokladá, že mohlo byť sídlom moravského arcibiskupa Metoda. Kostol stojí na miernej vyvýšenine uprostred polí v blízkosti rieky Moravy. V jeho okolí existovali malé osady až do 13. storočia.
Keď zaniklo pôvodné veľkomoravské hradisko, obyvatelia sa začali postupne z osád sťahovať. Kostol aj naďalej slúžil až do 18. storočia, kedy bol postavený nový chrám v obci Kopčany. Bohoslužby sa tu vykonávali do 18. storočia, až do doby postavenia kostola priamo v Kopčanoch. Samotný kostol je uzavretý, dnes sa v ňom ojedinele slúžia omše k jeho patrónke. V objekte Kačenárne si však môžete dohodnúť platené sprevádzanie v jeho interiéri.
Kostol sv. Margity Antiochijskej vznikol ako súčasť veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach. Jeho postavenie sa datuje najneskôr do obdobia vlády veľkomoravského kniežaťa Rastislava I., alebo Svätopluka I.
Výsledky prieskumov a výskumov okolia kostola v rokoch 1994 - 2000 dokozujú jeho intenzívne osídlenie už od neskorej kamennej doby. Svoj vrchol dosiahlo v 9.-10. storočí, kedy sa pozdĺž predpokladanej historickej cesty z mikulčického sídliska Valy na východ sformovala na ľavom brehu rieky Moravy v katastri dnešných Kopčian skupina osád, ktorej organizačnú štruktúru dosiaľ nepoznáme. Funkčne súvisela s hradiskom Valy. Aj po zániku mikulčického hradiska pokračoval život v dvoch doteraz známych osadách v blízkosti kostolía sv. Margity Antiochijskej až do do 13. storočia, kedy sa tento priestor stáva pravdepodobne posledným obývaným miestom niekdajšej mikulčickej aglomerácie, ak neberieme do úvahy pozostatky stredovekého osídlenia okolo bývalého kostola IX na podhradí hradiska Valy.
Doterajší výskum historickej topografie naznačuje, že poslední obyvatelia osady z okolia Kostola sv. Margity Antiochijskej odišli, pravdepodobne do dnešných Kopčian, v 16.-17. storočí.
Z čias Veľkej Moravy je známych a zachovaných 24 objektov, ktoré majú iba odkryté základy. Kostol sv. Margity je jediný doposiaľ stojaci a zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy.
Kostol sv. Margity Antiochijskej a Kačenáreň v Kopčanoch
Archeologické Výskumy
Prvý známy konvenčný archeologický výskum cintorína pri kostole sv. Margity v Kopčanoch uskutočnila v roku 1961 Ľ. Kraskovská. Ku skúmaniu cintorína a kostola sa vrátila v rokoch 1994-1996 V. Drahošová. Za zásadný medzník možno považovať rok 1998, kedy začal vykonávať systematický archeologický výskum celého katastra Kopčany Pamiatkový úrad SR. V roku 2004 boli objavené P. Baxom pri kostole sv. Margity hroby z 9.- zač. 10. stor. datujúce vznik kostola do veľkomoravského obdobia.
Architektonické Úpravy
O jeho veku svedčia aj múry, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra. Stavba prešla prvými výraznejšími úpravami okolo polovice 13. storočia, keď boli upravené pôvodné polkruhovo ukončené okná lode. Na severnej strane boli zamurované a na južnej boli zmenené do podoby ranogotických okien s kamennými mníškami. Podobné okno bolo prerazené aj v južnej stene apsidy.
V 2. polovici 16. storočia bol pôvodný vstup na západnej strane lode nahradený väčším gotickým portálom, asymetricky osadeným. Súviselo to pravdepodobne s vybudovaním empory v západnej časti lode. Okrem toho dostal kostolík nový oltár.
V 17. storočí prešli úpravami okná, najmä sa to týka okna na južnej strane lode, bližšieho k apside, ktoré bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu. V tomto storočí definitívne zaniká osídlenie okolo kostolíka, ktorý zostal sám v močaristej krajine. Vďaka starostlivosti veriacich však nezanikol. Naposledy bol opravovaný ešte v roku 1926.
Súčasnosť a Dostupnosť
Ku kostolíku sv. Margity sa môžete dostať priamo z obce Kopčany, najprv po asfaltovej ceste a ďalej po poľnej ceste. Z hlavnej cesty, ktorá vedie obcou smerom na Holíč, treba takmer na konci odbočiť doľava. Nachádza sa tu aj smerovník odkazujúci na pamiatku. Ak by ste šli opačnou cestou z Holíča, smerovník na tejto strane nenájdete.
Po odbočení pôjdete po Štefánikovom námestí, ďalej po Marxovej ulici a onedlho uvidíte polia a z diaľky budovu kostola. Cestou neprehliadnete ruinu bývalej hájovne, tzv. Kačenárne. Odstaviť auto sa dá bezplatne pri Kačenárni. Odtiaľ je to ku kostolíku na skok.
Cyklotrasa ku Kostolu sv. Margity Antiochijskej sa výborne hodí pre gravelový typ bicykla.
Kačenáreň
Bohatú históriu má nielen kostolík, ale aj jeho susedstvo. Obci Kopčany dominuje žrebčín, ktorý dal postaviť František I. Lotrinský, manžel Márie Terézie, takmer výhradne pre potreby viedenského cisárskeho dvora. A s týmto menom sa spája aj ďalšia kultúrna pamiatka, tzv. kačenáreň.
Objekt niekdajšej Kačenárne pri Kostole sv. Margity Antiochijskej. Môžete si v ňom dohodnúť sprevádzanie v objekte kostolíka.
UNESCO
V rámci vznikajúceho archeoparku Mikulčice - Kopčany sa obec Kopčany neraz uchádzala o zápis do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO. Bolo to tak už v roku 2006. Slovensko a Česko spoločne vytvorili návrh a predložili ho na zápis v roku 2014, avšak na odporúčanie Medzinárodnej rady pre pamiatky ho stiahli a na základe ich návrhov prepracovali.
V roku 2021 už bola organizácii UNESCO zaslaná spoločná žiadosť Českej republiky a Slovenskej republiky o zápis lokality Pamiatky Veľkej Moravy - Slovanské hradište v Mikulčiciach a Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch v kategórii kultúrne dedičstvo.
Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom
Záverom treba dodať, že najnovšie výskumy nasvedčujú tomu, že na Slovensku stojí ešte prinajmenšom jedna stavba, ktorej pôvod siaha ešte do obdobia Veľkej Moravy a tou je kostolík v obci Kostoľany pod Tribečom.
Velkomoravský pôvod kostolíka v Kostoľanoch je zatiaľ doložený len dendrochronologicky, keď analýza dreveného trámu z múru ukázala, že s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza zo stromu vyťatého okolo roku 860. Treba doplniť, že tento kostol bol na základe nálezu stavebného dreva v murive datovaný nepriamo do 9. st. nielen dendrochronologicky ale i meraním obsahu uhlíka C14. Aj touto metódou sa drevo datuje do priebehu 9. st. Je to dôležité, lebo ak proti dendrodatovaniu možno vzniesť isté výhrady týkajúce sa nižšej miery preukaznosti zistenej sekvencie letokruhov, tak úplne zhodné datovanie inou metódou musí tieto pochybnosti rozptýliť.
Jediná vec, ktorá doposiaľ Kostoľanom chýba oproti Kopčanom sú veľkomoravské hroby, rešpektujúce stavbu kostola.
Funkčné Využitie Lokality
V rámci funkčného využitia lokality sa počíta s usporiadaním bohoslužieb komorného charakteru vo vnútri kostola. Pre účely bohoslužieb je pre kňazské zázemie navrhnutá hospodárska prístavba v areáli Kačenárne, okrem sakristie sa tu počíta aj so skladom príležitostného nábytku pre bohoslužby.
V prípade exteriérových bohoslužieb sa počíta s umiestnením prenosného oltára na obnovenom nartexe. Veriaci by sa zhromaždili pred západným priečelím kostola. Tieto bohoslužby sú spojené s púťou.
tags: #kostol #sv #margity #antiochijskej #infopan