Fenomén sekularizácie, ktorý sa prejavuje tendenciou prežívať život len v horizontálnej rovine a odkladať transcendentný rozmer, ovplyvňuje už niekoľko desaťročí všetkých pokrstených. Jedným z najzávažnejších dôsledkov sekularizácie je vzdialenie sa od náboženskej praxe, spojené s odmietaním učenia katolíckej Cirkvi a autority posvätných služobníkov.
Preto Benedikt XVI. zameral svoje úsilie na znovu vyzdvihnutie katolíckeho učenia. Keďže Cirkev existuje prostredníctvom svojho evanjelizačného poslania, najničivejším dôsledkom šíriacej sa sekularizácie je pre ňu kríza kňazskej služby, ktorá sa prejavuje v úbytku povolaní a v zmýšľaní, ktorému chýba zmysel pre transcendentnú stránku kňazského poslania.
V roku 1992 svätý Ján Pavol II. stanovil zámer direktória: „Zdalo sa vhodné pripomenúť tie základné prvky učenia, ktoré sú centrom identity, spirituality a trvalej formácie kňazov, pretože pomáhajú prehĺbiť význam kňazstva a podporujú rozvoj jeho výlučného vzťahu s Ježišom Kristom, hlavou a pastierom: čo nevyhnutne prospieva celému životu kňaza i jeho činnosti.
To boli hlavné dôvody, ktoré po dlhom rade konzultácií viedli v roku 1994 k zostaveniu prvého vydania Direktória pre službu a život kňazov. Pozitívna skúsenosť z Roku kňazov (ktorého doznievanie ešte pociťujeme), podpora „novej evanjelizácie“ a ďalšie cenné usmernenia magistéria Benedikta XVI. - no, žiaľ, aj bolestné zranenia sužujúce Cirkev v dôsledku správania sa niektorých jej služobníkov - nás povzbudili k tomu, aby sme sa podujali na nové vydanie direktória, ktoré by mohlo byť viac v súlade so súčasnou historickou situáciou, pričom sme zachovali podstatnú schému pôvodného dokumentu, keďže v ňom samozrejme ide o trvalé teologické a duchovné učenie o katolíckom kňazstve. Treba sa znovu zamyslieť nad niektorými tradičnými témami, ktoré sa postupne zahmlievajú alebo otvorene odmietajú, pričom sa uprednostňuje funkcionalistický koncept kňaza ako „odborníka na posvätno“, alebo „politický“ koncept, ktorý mu prisudzuje dôstojnosť a hodnotu iba na základe jeho aktivity v spoločnosti.
Predovšetkým ide o vzťah kňaza s Trojjediným Bohom. Zjavenie sa Boha ako Otca, Syna a Ducha Svätého súvisí so zjavením sa Boha ako Lásky, ktorá tvorí z ničoho a ktorá prináša vykúpenie. Ak je teda vykúpenie istým druhom stvorenia a jeho predĺžením (skutočne sa nazýva „novým“ stvorením), potom kňaz, služobník vykúpenia, je skrze svoje kňazstvo zdrojom nového života a teda nástrojom nového stvorenia. Už toto je dostatočný dôvod, prečo sa treba zamýšľať nad veľkosťou posvätného služobníka, a to nezávisle na jeho schopnostiach a talentoch, na jeho obmedzeniach či biede.
Ďalšou dôležitou skutočnosťou, ktorej sa všeobecne venuje málo pozornosti, hoci z nej plynú mnohé praktické dôsledky, je ontologický rozmer modlitby, v ktorej osobitné miesto zaujíma Liturgia hodín; často sa zdôrazňuje, že z liturgického pohľadu predstavuje táto modlitba isté predĺženie eucharistickej obety (Ž 50: „Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí“ ), pričom z právnej stránky je nevyhnutnou povinnosťou kňaza. No z teologického pohľadu, z pohľadu na kňazstvo ako na ontologickú účasť na Kristovej funkcii „hlavy“, je modlitba posvätného služobníka, bez ohľadu na morálne okolnosti, vo všetkých svojich účinkoch Kristovou modlitbou a má rovnakú dôstojnosť a rovnaký účinok. Okrem toho táto modlitba, spolu s mocou „zaviazať“ v nebi to, čo bolo zaviazané na zemi (Mt 18, 18), ktorú pastieri dostali od Božieho Syna na posvätenie veriacich, plne zodpovedá Pánovmu príkazu modliť sa stále, v každej chvíli a bez ustania (porov. Lk 18, 1; 21, 36).
Ak teda kňaz koná in persona Christi v každom konaní participujúcom na vykúpení - primerane rozlišujúc medzi učením, posväcovaním a vedením veriacich ku spáse - nič z jeho hriešnej prirodzenosti nemôže zatemniť moc jeho modlitby. To samozrejme nemá v žiadnom prípade viesť k bagatelizovaniu významu čestného morálneho správania tohto služobníka (ktoré sa koniec-koncov požaduje od každého pokrsteného veriaceho), avšak mierou účinnosti modlitby ostáva Božia svätosť (porov. Lv 20, 8; 1 Pt 1, 15 - 16).
Opätovne sa zdôrazňuje význam kňazskej formácie, ktorá musí byť integrálna, a teda nemá uprednostňovať jeden aspekt na úkor iných. Podstatu kresťanskej formácie však nemožno chápať ako nejaké „školenie“, ktoré sa týka ľudských duchovných schopností (rozumu a vôle), takpovediac s ohľadom na ich „vonkajšie“ prejavy. Ide o transformáciu samotnej bytosti človeka a každú takúto ontologickú zmenu musí uskutočniť sám Boh prostredníctvom Ducha, ktorého úlohou je „oživovať“ - ako sa hovorí vo Vyznaní viery.
Špecifická formácia kňaza - ktorý je, ako sme už povedali, istým „spolu-stvoriteľom“ - si teda vyžaduje oddať sa celkom jedinečne pôsobeniu Ducha Svätého, no zároveň využiť vlastné talenty a vyhnúť sa nebezpečenstvu aktivizmu a chápaniu účinnosti vlastnej pastoračnej činnosti ako závislej od osobnej šikovnosti. To môže byť po úprimnom zvážení zdrojom dôvery pre tých, ktorí vo veľmi sekularizovanom svete, hluchom voči všetkému, čo sa týka viery, môžu ľahko skĺznuť do malomyseľnosti a následne do pastoračnej priemernosti či vlažnosti.
Tieto a ďalšie témy, ktorými sa direktórium zaoberá komplexnou zrozumiteľnou formou, sú užitočné na vyčistenie nejasných alebo pokrivených predstáv o identite a úlohe Božieho služobníka v Cirkvi a vo svete. Benedikt XVI. vo svojom príhovore k účastníkom konferencie organizovanej Kongregáciou pre klerikov 12. marca 2010 pripomenul, že „téma kňazskej identity [...] je pre vykonávanie služobného kňazstva v súčasnosti i v budúcnosti rozhodujúca“.
Pred niekoľkými rokmi, vychádzajúc z bohatej skúsenosti Cirkvi ohľadom služby a života kňazov, zhrnutej v rôznych dokumentoch magistéria a osobitne v texte apoštolskej posynodálnej exhortácie Pastores dabo vobis, ponúklo toto dikastérium Direktórium pre službu a život kňazov. Uverejnenie tohto dokumentu bolo vtedy odpoveďou na základnú požiadavku: „V súčasnosti zvlášť naliehavá pastoračná úloha novej evanjelizácie, ktorá zahŕňa všetok Boží ľud, vyžaduje nové nadšenie, nové metódy a nové prejavy pri hlásaní a dosvedčovaní evanjelia.
Liturgia hodín - Officium Divinum.
Aplikácie Liturgie Hodín
Projekt online Liturgie hodín (Denní modlitby církve) breviar.cz opäť prináša novinky na webe i aktualizácie aplikácií Breviář pre mobilné zariadenia s Apple iOS a Google Android. Aplikácie sú bezplatné a dostupné na Google Play a v AppStore.
- Android: Bezplatná offline aplikácia s kompletným latinským breviárom.
- Apple iOS: Podpora pre natívny tmavý režim iOS a mnohé vylepšenia.
Stránka Liturgie hodín breviar.sk funguje od roku 2000. Beží na serveroch Konferencie biskupov Slovenska. Vďaka mnohým dobrovoľníkom uzrelo svetlo sveta dielo, ktoré sa postupne rozširuje a poskytuje čoraz viac noviniek. Liturgia hodín (resp. posvätné ofícium) je denná modlitba katolíckej Cirkvi latinského obradu (rímskokatolíci). Modlia sa ju kňazi, rehoľníci a aj laici.
Projekt on-line Liturgie hodín breviar.sk prináša aplikáciu s názvom Breviár pre mobilné zariadenia s Apple iOS (teda pre iPhony a iPady). Ide o bezplatnú offline (nevyžaduje pripojenie na internet) aplikáciu, ktorá sprístupňuje dennú modlitbu Cirkvi, modlitbu liturgie hodín, používateľom týchto mobilných zariadení.
Osobná Modlitba a Život
Jezuitský kňaz Willi Lambert napísal knihu o spôsoboch modlitby s rovnomenným názvom „Modlitba a život.“ A to, že ako sa modlíme, tak žijeme. Inými slovami, akú máme modlitbu, taký máme život.
3 spôsoby ako sa správne modliť za uzdravenie | Alfa&Omega #10
Stretol som sa s viacerými prístupmi. S charizmatickými, ktoré sa viac-menej nechávajú viesť Duchom Svätým. Potom s prístupmi Cirkevných otcov, ktoré sú naopak meditatívnejšie a pomerne jednoduché tým, že človek buď nič nehovorí a si napríklad aj predstavuje osobu Ježiša Krista, alebo dookola vyslovuje jednu vetu, napríklad „Maranatha,“ teda „Ježišu, príď.“ Ale zároveň aj dosť náročné tým, že človek skutočne načrie až do hĺbky svojho srdca a je konfrontovaný s tými najhlbšími miestami svojej duše. Ďalej s ignaciánskou spiritualitou, ktorá je pomerne dosť štruktúrovaná a ktorá sa prostredníctvom zopár prepracovaných krokov dostáva jednak k porozumeniu state z Božieho Slova, ale aj k rozhovoru a stretnutiu s Pánom Ježišom. A nakoniec aj s „prístupom“ zo semináru Otcovho srdca, ktorý možno ani tak nenazývať nejakým spôsobom modlitby ako skôr ktorý hovorí predovšetkým o vzťahu s nebeským Otcom a o trávení spoločného času s ním v modlitbe.
Ako to väčšinou býva, v každom z nich si človek niečo nájde a každý z nich ho priblíži viac k Bohu. Začal som teda experimentovať a spájať ich. Nakoniec som musel v pokore prijať, že už nič lepšie nevymyslím. Vzal som si teda za základ ignaciánsku štruktúru modlitby, ktorá je ozaj prehľadná a logicky nasledujúca. Do začiatku som „položil“ charizmatickejšiu časť, teda chvály, vďaky, prosby, prosby o odpustenie, prípadne aj hovorenie v jazykoch. Do stredu ignaciánsky spôsob čítania Božieho Slova. Teda najprv prečítanie si state z Božieho Slova, vybranie si jedného či dvoch veršov, rozmýšľanie nad nimi, predstavovanie si ich v obraze, až následne rozhovor s Bohom. A nakoniec prístup z Otcovho srdca, teda len prebývanie s našim nebeským Otcom a zažívanie spoločného času s ním.
Uvedený spôsob modlitby, o ktorom tu píšem, určite nie je jediný a existuje ich mnoho. Pravdupovediac, asi aj lepších, ale tento som vyskúšal a aj pomocou neho sa mi jednoduchšie vchádza do Božej blízkosti.
Kroky Osobnej Modlitby
1. Návrat domov
V prvej časti modlitby je najdôležitejšie sa predovšetkým stretnúť s naším Pánom Ježišom Kristom. Potrebujeme sa opäť vrátiť domov akoby do neba. Ide nám teda o to, aby sme sa stretli s naším Pánom Ježišom, ktorý je cestou k nášmu nebeskému Otcovi, ktorý nás zas očakáva v nebi s otvorenou náručou (Jn 14, 6). Na to slúžia viaceré spôsoby modlitby, ktoré sú však stále „len“ prostriedkami na to, aby sme sa stretli s Pánom.
V prvej časti sa na začiatok prikryjeme ochranným plášťom Panny Márie, aby nás nič zvonku v modlitbe nevyrušovalo, a skrze viaceré prostriedky, chválu, vďaku, prosbu, pokánie či hovorenie v jazykoch sa pokúšame „prebojovať“ až ku stretnutiu s Pánom Ježišom a návratu domov. Budú nás od toho odrádzať viaceré veci, napríklad myšlienky na prácu, službu či rodinu, telefón, čo všetko dnes treba vybaviť a podobne. Tu sa však nenechajme znechutiť, vytrvajme a zostaňme u prostriedkoch, ktoré nám pomáhajú vrátiť sa domov. Vytrvajme, prípadne aj v mene Ježiša Krista prikazujme Zlému, aby od nás odišiel.
Modlitba.
Či sme sa ozaj stretli s Pánom, vieme napríklad aj podľa toho, že zažívame Božiu lásku a že sme dojatí od šťastia, že sme sa s ním stretli. Jednoducho, je to stav ako keď sa stretneme s osobou, ktorú máme veľmi radi. Sme šťastní, plní bázne a pokoja, radostní a veselí.
2. Objavovanie domova
Po tom ako sme sa stretli s Pánom Ježišom a sme už opäť „doma,“ objavujeme poklad domova čítaním Svätého Písma. Po tom ako sme sa dostali domov, teraz je dôležité zotrvať v domove a prehlbovať sa v ňom. To nám dáva stabilitu a pevnosť nielen nášho charakteru, ale aj celej našej bytosti. Čítame Sväté Písmo, aby sme viac spoznávali to kým je náš Boh, čo nám osobne hovorí a že nás má rád.
Po prečítaní state z Písma povieme na konci „Amen.“ Tým potvrdzujeme čo sme prehlásili a že s tým súhlasíme. Zastavíme sa pri verši či krátkej pasáži, ktorá nás pri čítaní Písma oslovila. Meditujeme ju a zamýšľame sa nad konkrétnymi slovami.
3. Prebývanie doma
Cieľom poslednej časti modlitby a celej modlitby vôbec by nemalo byť sa „len“ stretnúť s Pánom a „len“ ho bližšie spoznávať čítaním Písma, ale najmä prebývať v náručí toho, ktorý nás stvoril. Prebývať v náručí svojho Otca ako jeho milované deti. Meditovali sme teda nad Svätým Písmom, rozmýšľali sme nad danou pasážou a teraz sa rozprávame s naším Otcom a prebývame v jeho náručí.
A potom len prebývame v jeho blízkosti a nerobíme nič. To nič nerobenie je veľmi dôležité. My ľudia sa snažíme všetko urobiť za Boha, aj si dokonca odmakať „svoju“ modlitbu, zaslúžiť si spásu a Božiu lásku. Spasení sme skrze vieru Božou milosťou a nie podľa toho, čo všetko dokážeme my urobiť svojimi vlastnými silami (Ef 2, 8.9).
Zásady Osobnej Modlitby
- Pravidelnosť: Každodenný program modlitby - ráno, na obed a večer.
- Eucharistia: Účasť na svätej omši tak často, ako len môžem.
- Sväté Písmo: Každý deň si prečítam kúsok, najlepšie ráno pri rannej modlitbe.
- Pôst: Veľká zbraň proti pôžitkom, hriechu, zvlášť proti zvykovým nerestiam a proti všetkým spôsobom Zlého.
- Mesačná sv. spoveď: Je veľmi dôležitá. Bez Boha nemôžem nič urobiť.
3 spôsoby ako sa správne modliť za uzdravenie | Alfa&Omega #10
Tento návod vychádza zo zásad, myšlienok a odporúčaní veľkého misionára sv. Každý deň si prečítam kúsok, najlepšie ráno pri rannej modlitbe, aby vo mne mohlo pôsobiť po- čas celého dňa. Vzbudím si úmysel - čo mi chce Duch Svätý povedať a ako chce meniť moju dušu. Žiaden úžitok nebudem mať vtedy, ak budem Božie slovo čí- tať iba z povinnosti alebo teoreticky a nebudem od- hodlaný podľa neho meniť svoj život. 4. Pôst - veľká zbraň proti pôžitkom, hriechu, zvlášť proti zvykovým nerestiam a proti všetkým spôsobom Zlého. Môžem si vybrať pôst podľa formy, ktorú dokážem zvládnuť. Ak som zdravý, môžem sa postiť napr. Alfonza a je prispôsobený a doplnený s ohľadom na súčasné podmienky. Evanjelium uvádza, že ľudia prinášajú rôznu duchovnú úrodu: 30-, 60- až 100-násobnú (porov. Mt 13).