V Šali sa nachádza množstvo pamiatok a pamätihodností, ktoré svedčia o bohatej histórii mesta. Ak ich chceme chrániť a starať sa o ne, mali by sme poznať aj ich historickú hodnotu. Nositeľom našej identity a autentickým odkazom minulosti sú aj pamiatky a pamätihodnosti. Sú historickou stopou, z ktorej môžeme veľa pochopiť a naučiť sa. Preto si zaslúžia pozornú a odbornú starostlivosť.
Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Kostol sv. Margity Antiochijskej, ktorý je zapísaný do fondu pamiatkového úradu od 23. novembra 1963.
Klasicistická stavba bola postavená v rokoch 1828 - 1837 na mieste staršieho kostola, ktorý bol vybudovaný najneskôr v 16. storočí.
Staviteľom dnešného kostola bol Juraj Schwartz z Trnavy. Stavba je jednoloďová s rovným uzáverom presbytéria, zaklenutým kupolou. Loď je zaklenutá pruskou klenbou s medziklenbovými pásmi, ktoré dosahujú na vtiahnuté pilastre s rímsovými hlavicami. Priečelie so vstupným portálom má štyri oblé stĺpy, na ktorých spočíva tympanon. Veža kostola je situovaná na strednú os priečelia a je zakončená strechou v tvare prilby. Na severnej strane je pristavená sakristia.
Kostol sv. Margity Antiochijskej je dlhý 11,9 a široký 5,21 metra. Ide o malú jednoloďovú stavbu s presbytériom. Patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako pútnická kaplnka. V ostatných rokoch sa tu organizuje slávnosť na sviatok sv. Margity.
Súčasný kostol bol postavený a požehnaný v roku 1845 a zasvätený sv. Margite, ktorej sviatok bol 13. júla. Postavený je v klasicistickom slohu prestavbovou pôvodného barokového kostola. Jedno loďový priestor má mohutné centrálne presbytérium. Do lode zaklenutej klenbami je vtiahnutá veža. Do presbytéria je vložená sakristia a jej steny vytvárajú zároveň architektúru hlavného oltára. Nad hlavným oltárom sa dvíha 25 m vysoká kopula. Takú istú výšku má aj veža.
Interiér kostola je zaujímavý hlavným oltárom v neskoro-klasicistickom slohu, ktorý je ukončený výjavom kalvárie P. Márie a sv. Jána apoštola. Zaujímavo bola riešená empírová spovednica z druhej štvrtiny 19. storočia a krstiteľnica. Obe sú umiestnené vo výklenku končiaceho sanktuária a nad nimi sú postavy dvoch svätcov - sv. Petra a sv. Jána Krstiteľa z 19. storočia. Drevenú neskorobarokovú kazateľnicu z druhej polovice 18. storočia drží anjel. Lavice kostola sú pôvodné.
Dva pôvodné bočné oltáre, klasicistické, pochádzajú z čias stavby kostola. Majú portikové oltárne usporiadanie. Uprostred portikálnej oltárnej architektúry sú obrazy Zvestovania Panny Márie a sv. Jozefa z konca 19. storočia.
V kostole sa nachádza krstiteľnica, ktorá bola zhotovená v 30-tych rokoch 19. storočia. Je klasicistická a na drevenom vrchnáku je plastická skupina Krst kríža.
Okrem samotného kostola sa v jeho okolí nachádzajú aj ďalšie sakrálne pamiatky:
- Trojičný stĺp - pochádza z roku 1895. Bol postavený na pamiatku mimoriadnej udalosti v roku 1886, keď do veže miestneho kostola udrel guľový blesk, kostol však väčšie škody neutrpel. Z vďaky za uchránenie kostola postavili obyvatelia mestečka súsošie Sv. Trojice, ktoré je dielom miestneho majstra J. Mudrého. Sochu vyhotovil bratislavský sochársky majster Ruppelmayer. Na mohutnom barokovom podstavci v nároží sú sochy svätcov: sv. Štefana, sv. Imricha, sv. Alžbety a sv. Margity. V popredí je socha Panny Márie a na trojmetrovom pilieri ukončenom korintskou hlavicou je plastika Najsvätejšej Trojice.
Keď v r. 1974 bolo súsošie autohaváriou zničené, o jeho obnovu sa v r. zaslúžili reštaurátori J. Szatmár a M. Szatmár, ktorí sochu zreštaurovali.
- Socha sv. Jána Nepomuckého - bola vyhotovená v r. 1792 neznámym ľudovým umelcom. V súčasnosti je nahradená kópiou, pôvodná socha je v depozitári archívu. Za svätca bol vyhlásený v r. 1729 ako mučeník spovedného tajomstva. Na svätožiare nad hlavou je umiestnených päť hviezdičiek vo venci, naznačujúcich päť hlások slova TACUI, t.j. mlčanie.
- Socha sv. Floriána - pochádza pravdepodobne zo začiatku 19. storočia. Jej autorom je neznámy ľudový umelec. Originál sochy je uložený v depozitári archívu. Zobrazuje sv. Floriána ako hasí horiaci dom.
- Socha sv. Vendelína - bola postavená v roku 1844 zo Základiny, založenou Jozefom Feketeom a jeho manželkou Annou r. Pinkovou. Autor sochy je neznámy. Sv. Vendelín - ochranca pastierov je zobrazený v pastierskom odeve, na hlave má klobúk a ruky má zopäté k modlitbe.
- Socha sv. Juraja - socha pochádza z prvej polovice 19. storočia (1808). Autora sochy nepoznáme. Zobrazuje sv. Juraja bojujúceho s drakom. Socha je umiestnená na toskánskom stĺpe kompozitného typu. Spodnú časť tvorí sokel, na ktorom je umiestnený značne poškodený nápis. Socha bola v roku 2008 zreštaurovaná.
- Sv. Jaskynka je umiestnená v parku okolo kostola sv. Margity Antiochijskej. Kríž pred lurdskou jaskyňou pochádza z roku 1724. Vyhotovil ho I. Peter.
- Kaplnka sv. Jozefa - kaplnka je postavená na konci ulice v malom parku. Postavili ju združené cechy - stolári, tesári a murári v prvej polovici 19. storočia. Každý rok na prvého mája sa v kaplnke konajú bohoslužby. Vedľa kaplnky sa nachádza kríž z čierneho mramoru, postavený v r. 1922.
Mesto dalo naposledy rekonštruovať komplex sochy sv. Juraja v rokoch 2006 - 2008.
Na prospech veci by bolo, podľa môjho názoru, čím skôr pristúpiť k systematickej evidencii a označeniu pamiatok a pamätihodností tabuľkami s QR kódmi. Obsahovali by informácie o histórii, fotografie, prípadne zvukového sprievodcu. Každý z objektov by mal byť jasne označený a viditeľný, aby bol, pokiaľ možno neprehliadnuteľný.
Veľmi si preto vážim aktivity zamestnancov MsKS a ďalších nadšencov pri spracovaní interaktívnej súťaže Spoznaj svoje mesto.
Kostol je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva mesta Šaľa a svedčí o jeho bohatej histórii.
V akom stave sú šalianske pamiatky a pamätihodnosti? Ak ich chceme chrániť a starať sa o ne, mali by sme poznať aj ich historickú hodnotu. Našou povinnosťou je toto poznanie odovzdať ďalším generáciám. Niekde sa stala chyba. Otázka znie, či sme schopní z toho mála, čo zostalo, vyťažiť aspoň drobný odkaz histórie. Stavieb s podobným osudom bolo v Šali i Veči viac.
Okrem Kostola sv. Margity Antiochijskej a ďalších sakrálnych pamiatok eviduje Všeobecne záväzné nariadenie č. 14/2011 aj ďalšie pamätihodnosti. Ich zoznam ale už dekádu nebol aktualizovaný.
Podľa mojich informácií, samospráva získala z ministerstva kultúry 7 500€ na rekonštrukciu Pamätníka obetiam vojen, ktorý stojí oproti fare a jeho oprava by mala realizovaná do konca roka. Mesto požiadalo aj o grant na opravu Pamätníka oslobodenia mesta (pri knižnici), no dotáciu nezískalo. Investíciu si vyžadujú aj ďalšie pamätihodnosti. Bakošová muka sa začína rozpadávať, nový náter fasády i strechy by zniesla aj kaplnka Sv. A to nie je zďaleka všetko. Pomocnú ruku potrebujú podať aj iné pamätihodnosti. Či už rekonštrukciou, alebo úpravou ich okolia. Aby sa z pietnych miest nestávali krčmy, tak ako aktuálne pri kostole Sv. rodiny vo Veči či v šalianskej kostolnej záhrade.
Zlým príkladom je kaplnka sv. Jozefa, ktorú si pri vstupe do mesta návštevník nemá šancu všimnúť.
Každá generácia žije duchom svojej doby. V podvedomí, kdesi nad časomierou súčasnosti (či tomu veríte, alebo nie), žije odkaz minulých rokov, ktorý súčasnosť významnou formou ovplyvňuje.
Pre lepšiu orientáciu o umiestnení kostola a jeho okolí si pozrite mapu:
