Dóm sv. Alžbety v Košiciach
Dóm sv. Alžbety v Košiciach je jednou z najvýznamnejších gotických katedrál na Slovensku. Hoci sa dnes týči do výšky a ohromuje svojou architektúrou, aj jeho výstavba bola sprevádzaná mnohými výzvami.Dóm sv. Alžbety znovu zakrýva z južnej strany lešenie. Tentoraz sa do rúk reštaurátorov dostala južná Matejova veža. Rekonštrukčné práce, ktoré sú súčasťou projektu Európske hlavné mesto kultúry, sa začali len nedávno a do konca roka musia byť hotové.
Na mieste dnešného dómu stál kedysi starší kostol, ktorý obostavali a až nakoniec zbúrali. Ten súčasný začali stavať v roku 1380. Nie je známe, kto ho staval, ani kto vyhotovil hlavný oltár. Isté však je, že to boli ozajstní majstri, po ktorých zostali len vysekané značky v kameňoch a symboly na obrazoch, ktoré sa historici teraz snažia rozlúštiť.
Čas ani nepriazeň počasia však „neodfúkol“ z kameňa odkaz, kedy sa Matejova veža stavala. „Potešilo nás exteriérové dátovanie, ktoré je veľmi dôležité. Rok 1463 prezrádza, že veže boli stavané súbežne a v rovnakom čase boli položené základy." Chceli sme to vidieť, ale museli sme sa vyštverať po lešení hore.
Od svojho vzniku prešla Matejova veža viacerými prestavbami. „Predpokladáme dosť vážne úpravy v baroku a najmä v 19. storočí, keď bola najviac poznamenaná výmenou architektonických článkov. Poslednou úpravou bolo zastrešenie prilbice veže medeným plechom, ktoré bolo ukončené v r. 1904. Súerbie krajín za vlády kráľa Mateja na vonkajšej stene veže je originálne ešte zo stredoveku. Doplnené bolo v 19. storočí o korunu a mestský erb Košíc.
Doteraz posledná obnova Dómu sv. Alžbety sa začala ešte v rokoch 1982-1983. Odvtedy sa stále niečo opravuje. V hornej časti Matejovej veže použili taký kameň, ktorý obsahuje soli. Pôsobením vzdušnej vlhkosti vyzrážajú a poškodzujú ho v interiéri nad vstupmi. Takže teraz sa musí odsoliť a zakonzervovať.
Za hlavným oltárom vznikla po rekonštrukcii malá ukážka toho, akými všakovakými farbami bol dóm namaľovan. Pôvodne chcel architekt Imrich Steindl pri prestavbe dómu v 19. storočí okrem neogotickej prestavby klenbového systému hlavnej lode prestavať aj Matejovu vežu. Chcel ju znížiť a ukončiť ju vysokou kamennou čipkou. Bola by však priťažká a statici to nedovolili pre hroziacu deštrukciu vo vnútri dómu. Prestaval sa iba klenbový systém hlavnej a priečnej lode. Uzavrelo sa to v pôvodnej úrovni a urobila sa iba nová strecha na nedokončenej veži.
Pri terajšej obnove zistili reštaurátori. že krov strechy vydržal dodnes a vymeniť treba iba debnenie. Otvorením strechy sa naskytla príležitosť vyčistiť horný priestor, ktorý sa za sto rokov naplnil holubím trusom a kostrami vtákov. Mimochodom, keď sa opravoval hlavný krov na kostole, zaplnené boli trusom celé klenby až do výšky 6 - 7 metrov.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Dió-szegu (Sládkovičovo)
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Sládkovičove je ďalším príkladom sakrálnej stavby s bohatou históriou. Jeho výstavba a prestavby odrážajú zložité obdobia a zmeny v regióne.Neskorobarokové jednolodie s južne orientovanou, polygonálne ukončenou svätyňou sa nachádza v západnej nárožnej polohe bloku, kde spolu s priľahlým areálom kaštieľa vytvára jadro historického stavebného fondu mesta. Najbližšie okolie kostola (dnešná farská záhrada) malo dlhú dobu funkciu miesta posledného odpočinku tunajších obyvateľov.Kostolu Nanebovzatia Panny Márie bola doposiaľ venovaná minimálna pozornosť, čo odzrkadľuje niekoľko krátkych viet o ňom v monografii Bratislavskej župy a v Súpise pamiatok.
Podľa tradovaných názorov bol dnešný kostol postavený v závere 18. storočia, pričom k jeho svätyni pripojili vežu staršieho objektu z doby medzi rokmi 1620 až 1690. Významnejšou obnovou prešiel v roku 1926 pod patronátom miestneho cukrovaru.
Tie kladú založenie predchodcu dnešného kostola do etapy pred rokom 1637. V zápisnici takzvanej Pázmányovej vizitácie sa uvádza ako novostavba v pokračovaní farskej záhrady. Neskoršie cirkevné písomnosti však datujú jeho vznik až do poslednej dekády 17. storočia. Rozpor medzi spomínanými údajmi naznačuje možnosť dlhého procesu realizácie kostola, prerušovaného udalosťami turbulentnej doby.
Jediným pozostatkom neskororenesančnej stavby (okrem základových múrov predpokladaných pod úrovňou terénu) je štvorpodlažná veža s murovanou helmicou situovaná atypicky pred západným múrom svätyne. Tá pôvodne uzatvárala západné priečelie lode. Stopou po nej je odtlačok sedlovej strechy viditeľný na východnej fasáde veže prekrytej neskoršou prístavbou pre točité schodisko. Poloha odtlačku napovedá, že hmota veže nenadväzovala presne na os lode, čo by mohlo svedčiť o časovom posune medzi vznikom týchto súčastí objektu.
Podobu staršieho kostola v základných obrysoch vykresľuje obsah vizitácie z roku 1781, spísanej bratislavským archidiakonom Jánom Neparádym a Františkom Fábrim, správcom fary v Žihárci. Jednoloďová tehlová stavba s východnou orientáciou svätyne (azda polygonálneho tvaru) bola v interiéri zaklenutá pravdepodobne valenou klenbou s lunetami nad oknami. Loď zo severu presvetľovali dve, z juhu tri okná so železnými mrežami. Vo svätyni bolo okrem neho ešte jedno na výšku stavané okno. Sakristia (taktiež zaklenutá) mala dve malé okná s mrežami.
Vzhľadom k tomu, že latinské nápisy na ňom neboli ešte publikované, uvádzame ich v nasledujúcom prepise. Text na dolnom páse znie: In Hon: B. V. M. Assvmp s: Stephani R: hvng: Eccl: Dioszegiensis Anno 1770. na hornom: Fvndavit me Matthaeus Orfandl: Tyrnavia (v preklade: Ku cti Nanebovzatia Panny Márie a svätého Štefana kráľa uhorského cirkev v Dió-szegu v roku 1770 / Odlial ma Matej Orfandl, Trnava).
Koncom 18. storočia, tesne pred stavbou nového kostola, sa vo vnútri staršej stavby nachádzali tri barokové oltáre stĺpového typu. Hlavný s obrazom Nanebovzatia Panny Márie dopĺňali po bokoch drevené, zlátené sochy svätého Ladislava a svätého Imricha ako i reliéf Korunovania Panny Márie v štíte. Medzi stĺpmi po pravej strane obrazu svätca bola osadená socha svätého Jána Evanjelistu, po ľavej svätej Kláry.
Utilitárna forma stavby zodpovedá „štandardizovaným“ riešeniam z prostredia stavebného riaditeľstva Uhorskej komory. Najzásadnejším posunom oproti skoršej situácii bola zmena orientácie stavby na severojužnú. Loď kostola a sakristia dostali rovný, doskový strop, klenby sa uplatnili vo svätyni a pod organovou emporou. Loď dostáva svetlo cez štvorice vysokých okien v západnej a východnej stene. V južnom závere svätyne bolo pravdepodobne kruhové okno.
Počas nej rozobrali mohutný oporný pilier v šírke západnej fasády prvého podlažia veže. Vnútorný mobiliár je rôznorodý, v prevažnej miere však pochádza z 19. a 20. storočia.
Kostol Narodenia Panny Márie v Kostolnej Vsi
Kostol Narodenia Panny Márie v Kostolnej Vsi je ďalším príkladom kostola s bohatou históriou a stavebnými úpravami. Jeho pôvod siaha do 14. storočia a prešiel viacerými úpravami a opravami.Listinný výskyt osád v Nitrickej doline , ktoré patrili rodu Diviackých sa začína až v polovici 13. Storočia, keď bolo osídenie doliny dokončené a vtedy sa už rod delil na viac odnoží - Bossányi, Rudnay, Ujfáry. Najneskoršie v polovici 12. Storočia muselo dôjsť k deľbe práce a povinností cirkevných obvodov. Asi vtedy vznikla Kostolná Ves, ktorej bol cirkevne pridelený ľavý breh Nitrice, kým pôvodná fara - ústredná fara v Diviakoch si ponechala ľavý breh riečky.
Kostol Narodenia Panny Márie, pôvodne gotický zo 14.storočia, upravovaný v r. 1515, 1742, 1773, opravovaný v 19.storočí a v r. 1933. Prvá výstavba obce sa grupovala v blízkom okolí kostola a tak vznikol stav kruhovej dedinky, ktorý ráz si obec zachovala i do týchto rokov započatia písania kroniky.
Do kostola chodia občania z obcí - Kostolná Ves, Dlžín, Seč, Nevidzany a Dobročná.
Kostol postavený v strede obce je chránený pamiatkovým úradom. V jeho okolí bol asi do r. 1890 miestny cintorín, z ktorého posledný kamenný pomník bol ešte v r.1940 zachovalý. Nový cintorín založili občania pod Hôrkou.
Po konfiškácii židovského majetku sa výstavba rozšírila na Podjarčí i na druhu stranu od priehrady, kde prví obyvatelia dostali od MNV pridelené pozemky. Tak vznikla ucelená ulica Podjarčie. Po ukončení tejto výstavby začalo sa stavať nad priehradou a za novopostavenou školou ZDŠ - 1-5 ročník. V roku 1950 výstavba sa pretiahla aj na horný koniec k Tehelni, smerom na obec Seč a na dolný koniec obce pozdĺž cesty k obci Dlžín - Podstránie.
Je dvojloďový bez veže. Svätyňa je nepravidelná. pri prestavbe odsekali. Uzatvorená je rovnou strechou. pristavaná ako kaplnka, je teraz spojená s hlavnou loďou do jedného celku. jezuiti zaujali kostol r. 1671, barokizovali ho zvnútra.
Kostol románskeho štýlu stál už pred r. 1255. Niektoré boli znovu potvrdené OAB ešte r. sa dá uzatvárať, že kostol bol ešte aj v tom čase vo výstavbe. pristavovali kaplnky. Keď zomrel, stavbu dokončila jeho vdova Dorota.
Prehľad kostolov a ich stavebných období
| Kostol | Miesto | Štýl | Obdobie výstavby | Poznámky |
|---|---|---|---|---|
| Dóm sv. Alžbety | Košice | Gotika | 1380 - 1904 (rekonštrukcie) | Významné rekonštrukcie a úpravy počas rôznych období. |
| Kostol Nanebovzatia Panny Márie | Sládkovičovo | Barok, Renesancia | 1620 - 1781 (prestavby) | Kombinácia staršej veže a novšej barokovej lode. |
| Kostol Narodenia Panny Márie | Kostolná Ves | Gotika | 14. storočie - súčasnosť (úpravy) | Mnohé úpravy v priebehu storočí. |
Nedokončené kostoly sú fascinujúcim pohľadom do histórie a architektúry. Tieto stavby, často poznačené zmenami v plánoch, finančnými ťažkosťami alebo historickými udalosťami, nám pripomínajú, že aj tie najambicióznejšie projekty môžu zostať nedokončené. Napriek tomu sú tieto kostoly cenným kultúrnym dedičstvom, ktoré stojí za to objavovať a chrániť.
