Rímsko-katolícky Kostol sv. Martina sa nachádza v obci Rakúsy, v okrese Kežmarok, Prešovskom kraji. Adresa kostola je Rakúsy č. 168. Kostol patrí do Spišskej diecézy a dekanátu Kežmarok.
História Kostola
Terajší rímsko-katolícky Kostol sv. Martina bol postavený v roku 1883 v pseudogotickom štýle vedľa pôvodného kostola, ktorý bol už značne schátralý. Existencia pôvodného rím.-kat. kostola je podľa archívnych záznamov známa už v roku 1307.
Obec Rakúsy sa prvý krát spomína v roku 1288 pod názvom Rokus. Zakladatelia obce a pôvodní obyvatelia boli Nemci, ktorí po príchode na terajšie územie obce Rakúsy museli pravdepodobne vyklčovať dubový les. V roku 1294 polovicu obce kúpil Kežmarčan Henc. Neskôr sa stala poddanskou obcou mesta Kežmarok. V roku 1848 sa obyvatelia Rakús vymanili z poddanstva šľachticov a zemského pána mesta Kežmarku.
Po tridsiatich piatich rokoch od výstavby súčasného rím.-kat. kostola bola v roku 1928 prekrytá plechom kostolná veža.
Erb obce Rakúsy
Architektúra Kostola
Kostol sv. Martina je jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom, predstavanou vežou so zvonicou, v lodi s pruskými klenbami. Fasády sú členené lizénovým lemovaním, okná s lomeným oblúkom sú iba na východnej fasáde. Strecha je sedlová.
Hlavný oltár je iba pozostatkom zo starého gotického oltára Panny Márie z poslednej štvrtiny 15. storočia. Zachovala sa iba skriňa s párom pohyblivých krídel. Skriňa je štvorpolová, po stranách strednej niky so sochou Madony s Ježiškom boli kedysi maľované postavy sv. Barbory, Margity, Alžbety a Kataríny.
Na ľavom pohyblivom krídle je na prednej strane obraz Zvestovanie, dolu Narodenie Pána. Na zadnej strane hore sv. Juraj s drakom, dolu sv. Magdaléna. Na pravom krídle sú na prednej strane obrazy hore Navštívenie a dolu Klaňanie troch kráľov. Na zadnej strane hore sv. Imrich, dolu sv. Ján Krstiteľ. Pozadie scén na prednej strane tvorí zlatý brokát, na zadnej strane je pozadie neutrálne modrozelené. Obrazy sa zaraďujú k neskorogotickému tabuľovému maliarstvu na Slovensku.
Boli reštaurované v roku 1974 v snahe čo najviac sa priblížiť stredovekému originálu. Autorkou reštaurátorských prác je akad. maliarka Katarína Schnitzerová. Podľa zachovalých častí oltára je možné predpokladať, že pôvodný kostol bol zasvätený Panne Márii. Nový kostol postavený v 2. polovici 19. storočia bol zasvätený už sv. Martinovi biskupovi a pravdepodobne z tohto obdobia pochádza aj obraz sv. Martina na koni deliaceho sa o plášť so žobrákom od neznámeho autora. Drevené súsošie, ktoré zobrazuje sv. Martina na koni deliaceho sa o svoj plášť so žobrákom je dielom ľudového rezbára Ludvika Korkoša.
Evanjelický Kostol
Evanjelický kostol bol za pomoci evanjelického cirkevného zboru z Kežmarku postavený v priebehu roka 1797. Hlavným staviteľom kostola bol Jozef Kolbay a ako stavebným materiál bol použitý kameň a tehla. Kostol je klasicistický, jednoloďový s polkruhovým uzáverom, veža vysoká 28,5 m bola pristavaná v roku 1897. Bočné fasády sú hladké so skosenými hranami. Jej dĺžka je 19 m, šírka 11 m a výška 5,5 m. Vo veži sú umiestnené tri zvony s hmotnosťou 696 kg, 368 kg a 69 kg. Interiér kostola je jednoduchý. Oltár pseudoklasicistický, uprostred obraz Ježiša v Getsemanskej záhrade od V. Kissa z roku 1924. Okolo kazateľne sú znázornené postavy evanjelistov a uprostred nich Ježiš Kristus.
V stene kostola je vsadená mramorová tabuľa ako spomienka na obete 1. svetovej vojny. Z vybavenia kostola sa zachovali bohoslužobné nádoby a dva strieborné svietniky. Vzácny, zatiaľ nefunkčný historický organ, pochádza z dielne Jozefa Kolbayho a bol postavený v roku 1882. Má spolu 8 registrov. Interiér kostola dotvára 37 lavíc. Po odchode nemeckého obyvateľstva kostol nebol využívaný, preto značne chátral. V roku 2000 sa evanjelický cirkevný zbor v Kežmarku z iniciatívy pána Andreja Vaverčáka rozhodol, že zrekonštruuje tento kostol. Kostol sa odvodnil, a postupne sa vymenila vonkajšia i vnútorná omietka, uskutočnila sa výmena okien, kostol sa zelektrifikoval a vymaľoval. Interiér kostola sa doplnil kruhovým kovaným lustrom, ktorého autorom je Ján Scholcz. Vďaka týmto prácam sa evanjelický kostol opäť stal ozdobou Rakús.
Krížová cesta pri Kostole sv. Martina
Pri príležitosti 80. sviatku Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, bol park pri Kostole sv. Martina obohatený o novú krížovú cestu. Táto krížová cesta je spoločným dielom farností Rakús, Kežmarku, Jánoviec a Krížovej Vsi. Hlavnou iniciátorkou a organizátorkou tohto diela bola Mgr. Art. Beáta Balogová, PhD. z farnosti Plavnica. Krížová cesta bola slávnostne požehnaná 15. septembra 2023 spišským diecéznym biskupom Mons. Františkom Trstenským.
Krížová cesta
Počas slávnosti hrou na akordeóne hudobne sprevádzal Mário Mačičák. Úvodné slová a pobádania k spytovaniu svedomia predniesol dp. Marek Petrík, farár farnosti Rakúsy. Nasledovalo požehnanie jednotlivých umeleckých plastík zastavení. Po sv. omši p. biskup zdôraznil, že krížová cesta nemá byť len nejaký monument, ale má byť svedkom živej viery farníkov obce Rakúsy. Mgr. Art. Beáta Balogová, PhD. priblížila celkovom priebehu výstavby krížovej cesty, ktorý spracoval Ing. Mačičák. Jednotlivé umelecké plastiky krížovej cesty boli dovezené presne pred rokom, na sviatok Povýšenie sv. Kríža, z dielne poľského rezbára Tomasza Wójciaka zo vzdialeného poľského mesta Kostrza.
Autorka Mgr. Art. Beáta Balogová, PhD. sa narodila v roku 1979. Študovala na Inštitúte Služobníčok najsvätejšej Panny Márie Nepoškvrnene počatej a na Fakulte výtvarných umení Jána Matejku v Krakove. V súčasnosti pôsobí vo farnosti Plavnica. Venuje sa maľovaniu a sakrálnej tvorbe. Jej diela sú vystavené v Poľsku.
Život v Obci
Obec RAKÚSY bola založená na území, ktoré daroval Belo IV. v roku 1263 servientovi Leonardusovi. V obci sa momentálne nachádza jedna predajňa s potravinami a rozličným tovarom, jedno pohostinstvo. V priestoroch OcÚ sa nachádza kultúrna sála, v ktorej sa organizujú svadby, oslavy a iné spoločenské udalosti. Jej správu na základe nájomnej zmluvy zabezpečuje Ladislav Vdovjak. Obec má k dispozícií Stredisko služieb, v ktorom sa realizujú tieto služby: poradňa pre mamičky s deťmi (Dr. Janku), služby pedikérky a služba Fitnes. V osade funguje Komunitné centrum, Centrum voľného času a v roku 2018 bude posilnená aj o Centrum Adventistov siedmeho dňa. Ďalej sa v osade nachádzajú tri súkromné obchody (potraviny a rozličný tovar).
Základným spôsobom obživy v minulosti bolo poľnohospodárstvo. V obci jestvovali tieto služby: štyria kováči, dvaja kolári, jeden stolár, jeden krajčír, jeden obuvník, jeden zverolekár, jeden remenár. Veľkostatkár Kaul vlastnil pálenicu. Na potoku Čierna voda medzi rómskou osadou a dedinou bol pred druhou svetovou vojnou prosperujúci mlyn, ktorý vlastnil Mathyas Kreps.
Spomenieme ešte hospodársku úroveň obce v živočíšnej oblasti. Veľkostatkári ako Kaul a Kottler si pasenie dobytka zabezpečovali samostatne. Pre ostatných obyvateľov platilo spoločné pasenie dobytka. Až do nástupu socializmu boli obcou zamestnávaní dvaja pastieri. Spôsob hospodárenia sa zmenil po roku 1948, keď súkromné hospodárenie začalo byť považované za takmer protispoločenské. V roku 1950 bolo v obci pokusne založené Roľnícke družstvo. Po páde totality v roku 1989 sa občanom opäť ponúkla možnosť získať späť majetky, ktoré boli predtým zabrané do družstva. V súčasnosti je v obci 13 súkromných chovateľov hovädzieho dobytka a dvaja chovatelia koní.
Starú tradíciu má aj včelárstvo. 8 chovateľov včiel v obci má spolu asi 60 včelstiev. V katastrálnom území Rakús je výmera obhospodarovanej pôdy 435,6 ha. Farma Rakúsy, ktorá je súčasťou PDP Kežmarok sa zameriava na produkciu mlieka a s tým spojený chov hovädzieho dobytka. Živočíšna výroba zamestnáva 12 ľudí, ktorí sa starajú o 170 dojníc a 120 kusov mladého hovädzieho dobytka. Rastlinná výroba je sústredená v Kežmarku. Jej zameraním je pestovanie obilnín, olejnín, zemiakov.
Po roku 1945, keď Nemci museli natrvalo odísť do svojej pôvodnej vlasti - Nemecka, po takmer 700-ročnom pobyte na Spiši, sa uzavrela jedna kapitola dejín sťahovania obyvateľstva z našej obce. Po nej sa otvorila nová kapitola, ktorá je charakteristická prisťahovaním rómskeho obyvateľstva a prisťahovaním niekoľkých rodín z územia, na ktorom bol vytvorený vojenský výcvikový priestor Javorina. Rakúsy patria k obciam s najvyššou nezamestnanosťou vďaka vysokému percentu rómskeho obyvateľstva.