Viedeň, mesto s bohatou históriou a kultúrou, ukrýva nespočetné množstvo sakrálnych pamiatok, ktoré nadchnú každého milovníka histórie a architektúry. Jedným z týchto skvostov je aj Minoritský kostol, ktorý si prešiel mnohými zmenami a úpravami, no dodnes si zachoval svoj jedinečný charakter.
V nasledujúcom článku sa pozrieme na históriu a architektúru tohto významného viedenského kostola, od jeho založenia až po súčasnosť. Priblížime si jeho architektonické prvky, umelecké diela a významné udalosti, ktoré sa s ním spájajú.
Interiér Minoritského kostola vo Viedni.
Založenie a História Minoritského Kostola
Kostol začali stavať minoriti, ktorých do Talianska v roku 1224 pozval rakúsky vojvoda Leopold. Stavbu kostola a kláštora však zničil požiar. Kostol nakoniec dokončili v roku 1275, počas vlády známeho českého panovníka Přemysla Otakara II., ktorý padol v osudnej bitke na Moravskom poli dňa 26.8.1278.
Po smrti telo Přemysla Otakara II. Habsburgskí panovníci následne kostol niekoľkokrát upravovali. Blanche Francúzska, manželka habsburského vojvodu Rudolfa III. nechala v kostole na severnej strane postaviť kaplnku pre svojho starého otca, sv. Ľudovíta Francúzskeho, ktorú dokončili v roku 1328.
Kostol neskôr prestavali na trojloďový kostol s dvoma chórmi a v chráme badať vplyv francúzskej katedrálnej architektúry. Stavitelia chrámu nie sú známi, výstavbu kostola však dlhšiu dobu riadil aj Jakub Parížsky, osobný spovedník Albrechta II.
Kostol Minoritov vo Viedni bol niekoľkokrát poškodený. Prvý krát ho výrazne poškodili v roku 1529 Turci pri svojom prvom útoku na Viedeň. Kostol opravili a obnovili v roku 1633, počas tureckého vpádu v roku 1683 Turci kostol opäť čiastočne zničili.
Kostol minoritov dlho spravovala talianska Kongregácia Panny Márie Snežnej. Táto kongregácia vo Viedni existovala od roku 1625, v 17. a 18.storočí mala talianska komunita v Ríme približne 8 000 ľudí a všetci tento kostol navštevovali.
Kostol darovala Kňazskému bratstvu sv. Pia X. (FSSPX) dňa 29.6.2021 talianska kongregácia Panny Márie Snežnej.
Človek sa v tomto kostole môže určite voľnejšie nadýchnuť, ako v malých kaplnkách FSSPX na Slovensku. Účasť na Svätej omši bola tiež značná.
V chráme je niekoľko hrobiek známych viedenských osobností - libretista Pietro Metastasio, Margaréta Tirolská, neprístupná krypta španielskej aristokratickej rodiny Hoyos, krypta s ostatkami mystičky Christiny Rieglerin. Popri stenách sa nachádzajú aj ďalšie hrobky viedenských osobností 18 a 19.
Architektúra a Umelecké Diela
Portál je takisto ovplyvnený francúzskou cirkevnou architektúrou. Trympanón je rozdelený na tri polia, v strednom poli je vyobrazený Kristus na Kríži, vľavo sa nachádza Panna Mária a Mária Magdaléna s ďalšími ženskými postavami, vpravo je sv. Ján Evanjelista, stotník Longinus a ďalšie mužské postavy.
Časť bádateľov tvrdí, že medzi mužskými a ženskými postavami na Trympanóne sa nachádzajú aj podobizne vojvodu Albrechta II. a jeho manželky Johanny.
Začiatkom 19.storočia vznikla v Kostole minoritov mozaiková kópia Poslednej večere od Leonarda da Vinciho, ktorú inštalovali v kostole v období rokov 1845 - 1847. Autorom kópie je taliansky maliar Giacommo Raffaelli.
Výrazné prestavby viedli talianski architekti a stavitelia na prelome 19 a 20.storočia- Pristavali chórovú sakristiu na východe a arkády na juhu kostola.
V kostole sa nachádza aj jeden z najznámejších rakúskych organov, ktorý postavili známi výrobcovia organov Johan Milani a Ferdinand Hetzendorf. V roku 1972 organ zreštauroval rakúsky odborník Arnulf Kleber, dnes však organ nie je v prevádzke.
Mozaika Poslednej večere v Minoritskom kostole vo Viedni.
Dostupnosť a Návšteva Kostola
Kto nechce cestovať autom do Viedne, môže cestovať vlakom, alebo autobusom. Aby som stihol tradičnú svätú omšu vo viedenskom Kostole minoritov v nedeľu o 8.30. odcestoval som rýchlikom z bratislavskej Hlavnej stanice do Viedne (Viedenská hlavná stanica - Wien HbF) ráno o 6:37.
Pre cestu do Viedne som si zvolil najjednoduchšiu možnosť - v Bratislave na Hlavnej stanici som si kúpil spiatočný lístok a takisto som si k nemu prikúpil lístok na mestskú dopravu vo Viedni.
Vo Viedni som vystúpil na Wien Hbf a len som z perónu stanice zbehol na červenú linku U1, s ktorou som sa odviezol do centra na Stephanplatz (zo Sűdtirolerplatz - stanica HbF na Stephansplatz sú to tri zástavky). Na Stephanplatz som prešiel bez problémov na oranžovú linku U3 (všetko je výborne značené) a odviezol sa 1 zástavku na Herrengasse, kde som vystúpil. Po východe z metra som sa ocitol presne pred viedenským Kostolom minoritov.
Takže toľko o mojej ceste do Viedne na tradičnú omšu FSSPX, teraz uvediem niekoľko základných informácii o Minoritskom kostole.
Za seba môžem povedať, že určite minimálne 2-3x do roka do Kostola minoritov vo Viedni na Svätú omšu prídem, pravdepodobne na Veľkú Noc, Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi a Sviatok Krista Kráľa.
Tabuľka: Významné udalosti v histórii Minoritského kostola
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1275 | Dokončenie kostola počas vlády Přemysla Otakara II. |
| 1328 | Dokončenie kaplnky pre sv. Ľudovíta Francúzskeho |
| 1529 | Poškodenie kostola Turkami |
| 1633 | Oprava a obnova kostola |
| 1683 | Opätovné poškodenie kostola Turkami |
| 1845-1847 | Inštalácia mozaikovej kópie Poslednej večere |
| 2021 | Kostol darovaný Kňazskému bratstvu sv. Pia X. |