Prvou dedinou v Hornádskej doline pod Tatrami je obec Vikartovce neďaleko Popradu. Obec si pripomína 735. výročie vzniku, hoci prvá písomná zmienka sa objavila až o približne 100 rokov neskôr. Pravdepodobnosť príchodu prvých obyvateľov bola okolo roku 1283, oficiálne listiny sa však nenašli. Osídlenie Hornádskej doliny, a teda aj obce Vikartovce, súvisí s príchodom cisterciátov na Spiš, založením ich kláštora v Spišskom Štiavniku a zároveň aj s osídľovaním Štiavnického opátstva.
Prvý písomný doklad z roku 1283 uvádza obec ako Villa Wykardi a jej začlenenie do Štiavnického opátstva. Z roku 1398 je známa listina, v ktorej sú spomenutí prvý richtár Antoš a prvý farár Ján.
Vývoj názvu obce bol nasledovný:
- 1283 ako Villa Vykardi
- neskôr ako Wykarthy (1513)
- 1773 Vikartocz, Wikartotz, Wikartowcze
- 1786 Wikartócz
- 1808 Vikartócz, Weichsdorf, Weichselsdorf, Wykartowce
- 1863-1902 Vikartóc
- 1907-1913 Hernádfő
- 1920- Vikartovce
Ďalší vývoj obce nie je písomne zaznamenaný ale je pravdepodobné, že obec a kostol boli zdecimované nájazdami husitov a neskôr ich pokračovateľov bratríkov v rokoch 1433 - 1462. Nová kapitola a faktické znovuzaloženie obce sa začína vydaním listiny štiavnického opáta Jána z Czully (Čula), ktorý v roku 1513 poveril Juraja Suchana znovuvybudovaním obce na šoltýskom princípe.
Rok 1499 znamená, že obec sa dostáva do prenájmu kežmarského hradného kapitána Krištofa WARKOTSCHA. Začiatok 16. storočia priniesol vyľudnenie obce, no rok 1513 znamená osídlenie obce na základe valašského práva pastiermi oviec.
ŠTRBSKÉ SVITANIE - VYSOKÉ TATRY
Panoráma obce Vikartovce.
Náboženské Zmeny a Rekatolizácia
Obyvatelia Vikartoviec boli od vzniku obce katolíckeho náboženstva. Od roku 1545 bola dedina luteránska a podľa Vencka bola vikartovská farnosť filiálkou Kravan. Tento stav trval približne 130 rokov (až do roku 1674), kedy Imrich Tököly stratil štiavnické a teda aj vikartovské vlastníctvo pre účasť na Vešelényho protihabsburskom sprisahaní. Vikartovce sa stali kráľovskym majetkom a luteráni sa zmenili automaticky na katolíkov.
V Kravanoch nastúpil katolícky kňaz Juraj Tapolczány v roku 1676, ako to dokazuje aj zachovaná matrika (nie je kompletná, iba niekoľko záznamov). Vikartovce boli naďalej filiálkou Kravan a vikartovská katolícka matrika je známa od roku 1691. Zrejme v roku 1680 prevzal Tapolczány aj kubašskú farnosť. Podľa vizitácie prepošta Matiašovského z roku 1693 bola vikartovská farnosť stále filiálkou Kravan a to zrejme platilo aj o Kubachoch.
Podľa zápisu v najstaršej dochovanej kubašskej matrike pôvodná matrika zhorela pri požiari fary v roku 1690, preto prvé záznamy sú až z roku 1706, kedy boli všetky tri dediny v rukách pro-luteránskych Rákocziho vzbúrencov a v Kubachcoch aj Vikartovciach bol dosadení evanjelickí farári. Toto obdobie skončilo v roku 1710 porážkou Rákocziho a dediny sa opäť stali katolícke.
V roku 1581 obyvatelia obce prechádzajú na evanjelickú vieru. Rekatolizáciou v Štiavnickom panstve sa podrobne zaoberá Ján Vencko. Jágerskí jezuiti sa snažili, aby poluteránčení poddaní panstva štiavnického nasledovali svojich zemepánov aj v duševnom ohľade. V roku 1697 Jezuiti získali obec späť do štiavnického opátstva.
Kostol sv. Martina a Historické Pamiatky
Kostol sv. Martina, ktorý je dominantou obce, bol dostavaný okolo roku 1780 v klasicistickom štýle.
Medzi historické pamiatky patria:
- Neskorobaroková kúria z rokov 1776 - 1787 prestavaná na školu v roku 1893
- Neskorobaroková budova fary z 2. polovice 18. storočia
- Klasicistický kostol sv. Martina z roku 1781
- Kaplnky: Ružencovej Panny Márie z roku 1896, Najsvätejšej trojice z rokov 1896
- Množstvo obydlí s tradičným prostredím ľudovej kultúry zo začiatku 20. storočia , vrátane typických humien a sypancov
Kostol sv. Martina vo Vikartovciach.
Významné Udalosti v Obci
Významné historické udalosti:
- Rok 1735 - odsťahovalo sa 12 rodín, lebo útlak poddaných bol neznesiteľný
- Rok 1832 - vo Vikartovciach sa hovorí v slovenskom jazyku a obec je po viacerých zmenách opäť katolícka
- Roky 1914 - 1918 - Účasť občanov - mužov v I. svetovej vojne. Z obce celkom zahynulo 33 mužov a 23 mužov sa stalo invalidnými
- Roky 1938 - 1945 - Účasť občanov v odboji počas II. svetovej vojny a v SNP. Celkom sa zúčastnilo 51 občanov - mužov a z nich 15 vo vojne zahynulo
- Rok 1964 - Výstavba kultúrneho domu, ktorý dodnes slúži ako centrálna budova všetkých rozhodujúcich inštitúcií obce
- Rok 1973 - založenie Jednotného roľníckeho družstva, ktoré sa neskôr stalo najprosperujúcejším v podtatranskej oblasti
- Rok 1994 - výstavba Čistiarne odpadových vôd a začiatok výstavby kanalizácie, až do súčasnosti postupná dostavba kanalizácie v obci
- Roky 1998 - 2000 - plynofikácia obce
- Roky 2004 - 2005 - výstavba Domu smútku a rekonštrukcia kultúrneho domu
Významné Osobnosti - Rodáci
- 1698 - Matej Ruttkay - prvy vikartovský učiteľ a významný kronikár, ktorý písal v slovenskom jazyku
- 1839 - 1922 - Matej Cvajniga - člen školskej stolice. Vážený roľník, ktorý dal postaviť kaplnku a kríž za dedinou
- 1858 - 1867 - Pavol Grofčik - dobrý richtár, ktorý bol známy svojou ľudskosťou k chudobným a nebojácnosťou voči vrchnosti
- 1912 - 1930 - Vojtech Karol Faix - veliteľ ohňohasičského zboru a hlavný iniciátor stavby novej hasičskej zbrojnice
- 2000 a 2004- Jozef Ambróz - 6. miesto na paralympiáde v Austrálskom Sydney, 8. miesto na paralympiáde v Greckých Aténach
Pôvod Názvov Niektorých Lokalít
- Chotárna - pri hranici chotára s Kravanami
- Mlynska - pomenovanie podľa starého mlyna
- Majerská - bol tam starý majer
- Podhrachoviska - pestovali tu hrach
- Zavozy - odvodené od hlbokých ciest
- Hadidova - bolo tam mnoho hadov
- Uhliska - pálili tam uhlie
- Ostre - pomenovanie podľa ostrých kopcov
- Začervienec - názov od červených skál
- Polom - názov od polámaného lesa
- Ludvičkovo mokré - podľa mena majiteľa lúky
tags: #kostol #sv #martina #vo #vikarovciach