Pieseň "Nádherný Boh" je dielom, ktoré hlboko rezonuje s filozofickými otázkami o ľudskej existencii, slobode, viere a vzťahu človeka k Bohu. V tomto článku sa pokúsime rozobrať túto pieseň a preskúmať jej kontext v rámci rôznych filozofických smerov.
Úvod do problematiky
Človek chce byť , ako Boh". Zakrútila sa mu hlava. A nedostatočne uvážené osudné dve slabiky „a k o". Človek teda chce byť ako skutočného Boha, ktorý rozkazuje a zakazuje.
Vymýšľa etiku - len preto, aby mu človek neprerástol cez hlavu. Najprvšiu, ako sa mu videlo, diskrimináciu v bytí. Vyprázdniť seba, slúžiť - aký rozum! Treba najprv probovať neslúžiť. Vtedy sa ukáže, čo je dobro a čo zlo.
Strhnúť na seba celú zákonodarnú moc a potom už rozhodovať p r o pri o marte. Prvý krok k vlastnému zabsolútneniu bude: neslúžiť nikomu. Teda pozdravená dávno túžená chaotická sloboda! A vyslovil sa i človeko-boh.
Boj o moc a transcendenciu
Lenže čo sa nestalo? S počudovaním vidia, že starý Boh ostáva ďalej - a veľmi mocný. Trvá ďalej na nárokoch Najvyššieho. Utešená stvora - posmeľuje, káže ísť fľalej a byt konzekventným. Neboj isa, že si ty len druhý „ako-Boh"! Uvidíš, aká je to slastná Estetika, takýto boj. A nespievaj ju nijakej transcendencii. Nesmie byť nijakej transcendencie.
Čo ta po tom, že jedným mihom obelejú vlasy od úžasu! Veď sa nakoniec vracia osudový skok doslepa. Kde kľaká každé koleno; do jej rúk treba poručiť svojho ducha. Žeby to bol smädný človek v púšti, hasiaci smäd vlastnou krvou? ... Delenie, rozpor, boj.
Generácie sú ako nezbedné deti pred touto skúsenou šedivou učiteľkou. V generáciách nachádzajú sa takí, čo chcú začínať nové nezávislé dejiny. Ale kam sa to len chcú dostať? Čo si počať? Že má rozum a túžby? A ešte akou! Neostáva teda ,už naozaj nič iné ako bôľ, plač a zúfalstvo?
Keby nie História. Viery. Filozofia), - smysel človeka ostáva stále ešte v tme. Musí prísť ešte svetlo. Život donesie večný život. Možno všelijako chápať. Vtedy Sören Kierkegaard uteká od Sokrata k Abrahámovi. Prečo? Vierou a Jóbovým plačom.
Ak nezvládze, tak preč s rozumom. A to je už naozaj nová filozofia. Vie sám poradiť? Plakať, koľko by chcel, od toho samého tiež niet nijakej pomoci. Všetko, čo pred sebou vidí, opovrhuje a nenávidí" (Lermontov). Ratio emancipata a Deo k ničomu nevedie, ale ani gemitus emancipatus a Deo.
Filozofické vplyvy a interpretácie
Naše povinnosti je demaskovať všetkých možných antikristov. P. zamietnutia Boha. Mimoriadne bohaté. Ináč tieto tri celky nie sú neporušiteľné bloky. Dalo vyjadriť, čo bolo zdravé u konzervatívcov. Úplne jasne, či nehrozí nebezpečenstvo poblúdenia. Slnko však predsa neprestávalo vychádzať! Ukladá usporiadanie sociálneho života. To je vec podradná. Usporiadať bez Boha - iba proti človeku.
Človek tu na zemi nemá nájsť odpočinutia, lebo jeho určenie je večné. Človeka odzrkadľuje ťahy svojho Tvorcu. Cirkev spravila výzvu na metafyzické ocenenie. „Človeče, nepodceňuj v sebe podivuhodné! Dávaj pozor, čím si! Uvažuj o svojej kráľovskej hodnosti! Vcelku sa nemýlili. Sv. hriešnik. Cirkev mu to neprestáva prízvukovať. Cítilo, že sa oslobodilo. Osloboditeľovi! Preč s obručou! Preč s Eimarmenou ! Preč s Fátom ! Učinila závislým.
Dospel k opačnému cieľu, než v ktorý dlho veril. Inteligencia je na ňom zainteresovaná. Buduje teda na pocite pomsty a debutuje opciou. Oslavovala ako harmóniu. Odmietnutia ešte úplnejšieho. Je to naozaj dramatická udalosť. Feuerbach čoskoro sa ukáže vodcom ľavice. Antropologii tajomstvo teologie. Bohov .. a1ienácie, odcudzenia. Alienácia však jedného dňa musela zaniknúť. Boh je iba súhrnom vlastností, z ktorých sa skladá ľudská veľkosť.
Feuerbach sa teda zdráha vychvaľovať egoizmus. Odmieta názov ateistu. Múdrosť, spravodlivosť, nie sú ničím. Svoju nákladnú myšlienku, titul:Gnôthi seauton. Vštepil do neho vieru v seba: hľa, jediný cieľ Feuerbachov. Za potrebné vyhnať Boha z kresťanského vedomia. Je ochudobňovaním a zotročovaním ľudstva v prospech božstva. Feuerbach teda vôbec nemôže byť doslovne považovaný za zakladateľa marxizmu.
Jasnejšie ako čin sociologický. Feuerhachom". Skutočnej reality ... na druhej strane odporom ku skutočnej biede. Príčinou viery a pravda aj odcudzenia človeka, alienácie. Jestvovanie človeka ako i na jeho hmotný život. Svojho učiteľa. Miesto pravde. Nepostrádateľný pre Marxa. Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv.
Martina uvádza ako prvý alebo druhý z piatich tzv. Pieseň piesní je vzácnym poetickým vyjadrením vzájomnej lásky mladíka a dievčaťa, ktorí sa úprimne a vrúcne milujú. On a ona - bez vlastného mena - predstavujú všetky ľudské páry svetových dejín. Hľa, on prichádza! Po horách skáče, po vŕškoch hupká. Hľa, veď už stojí pred naším múrom! Okiencom hľadí, cez mriežku sa díva. Hor sa, priateľka moja, krásava moja, a poď! Lebo, hľa, už je po zime, dážď prestal, pominul!
Milý sa približuje k domu svojej milej ráno za svitania po tmavej noci, ktoré je obrazom odlúčenosti, ticha a očakávania. Milý prichádza, keď začína jar, život a svet zakvitnú vzájomnou láskou milého a milej. Milý sa približuje a je to vyjadrené obrazmi, že skáče po vrchoch a preskakuje kopce ako srnce a mladé jelene. Prekonávanie prekážok a vzdialenosti sa uskutočňuje v ľahkom a zároveň rýchlom behu. Môže to pripomínať myšlienku, ktorú vyjadril prorok Izaiáš: “ Ustáva mládež a omdlieva a junač podlomená padá.
Mladý muž sa priblížil k múru domu a pozerá cez malé otvory v drevenej mriežke, ktorá je na okne. Milý snaží sa cez otvory v žalúziách spozorovať svoju milú, jeho predchádzajú rýchly beh, jeho energické približovanie sa, dávajú príležitosť, aby bol prirovnaný k srnkám alebo k jeleňom, k elegantným zvieratám, ktorých obraz sa v Piesni piesní opakovane používa. Prirovnanie milého k jeleníčaťu, teda k mláďaťu jeleňa, vyvoláva vedomie nežnosti, ktoré pôsobí pohľad na každé mláďa. V tom obraze je vyjadrená pohyblivosť, zároveň aj nestálosť, spojená s bezprostrednosťou, ale následne sa táto pohyblivosť premení na stabilitu, beh na pokoj, hlasy na ticho, dynamický pohyb na tiché vnímanie. Dievča vyrozumelo, že milý je už blízko domu a vyjadrí to slovami, že milý je pred “naším múrom” (porov. Pies 2,9). Je zaujímavé, že dievča hovorí o „našom múre“.
Prišiel čas, kedy treba vyjsť von a vnímať prírodu, ktorá je veľmi vhodným miestom, kde sa dá vyjadriť láska a radosť zo života. V texte je zdôraznené, že dážď a všetky negatívne javy zimy, ktoré doteraz obťažovali, skončili a milý s netrpezlivosťou si želá, aby už mohol tráviť čas so svojou milou. Obdobie rozkvitnutých kvetov takej krajine ako je Svätá zem, ktorá je počas veľkej časti roka vyschnutá, je jedinečnou a povznášajúcou skúsenosťou aj dnes, ktorá prirodzene predstavuje krásny zážitok a opis podobného zážitku sa objavu vo Svätom Písme opakovane. Aj Pán Ježiš využil tento obraz vo svojej reči na hore, keď povedal: “Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich.
Poetické vyjadrenia autora sa vzťahujú aj na obrazy figovníkov a viniča, ktoré možno spolu s olivovníkom pokladať za typické stromy poľnohospodárstva v Palestíne. Sú zároveň aj vždy symbolom pokoja a blahobytu. Príťažlivý opis prírody je pozvaním, aby sa milý a milá odovzdali vzájomnej láske na pozadí jarnej prírody, ktorá predstavuje nové stvorenie. Je to výzva opustiť vlastný uzavretý svet a rozšíriť medzi ľuďmi jarné nadšenie, ktoré vyvoláva v ľudskom srdci schopnosť milovať. Je to obraz miesta vhodného pre dôvernosť, pre láskyplné rozhovory a pre vzájomné vnímanie sa.
Stará židovská tradícia videla v ospevovanej ľudskej láske symbol vzájomnej lásky Jahveho a vyvoleného izraelského národa. Kresťanská tradícia videla v Piesni piesní symbolicky zobrazenú Božiu lásku k celému ľudstvu, ale najmä Kristovu lásku k Cirkvi. Židovská a kresťanská tradícia chápali teda celú knihu Piesne piesní v alegorickom zmysle, čiže Pieseň piesní predstavuje symbolické vyjadrenie abstraktnej predstavy konkrétnym obrazom, konkrétne v prípade židovskej tradície išlo o vzťah Pána Boha k vyvolenému národu a v prípade kresťanskej tradície o vzťah Ježiša Krista ku svojej neveste Cirkvi. Pieseň piesní podľa svojho literárneho doslovného významu oslavuje vzájomnú lásku medzi mužom a ženou. Pieseň piesní vo svojom základe opisuje a vyzdvihuje ľudskú lásku medzi mužom a ženou, ktorá má podľa Božieho plánu (porov. Gn 1,27; 2,23 n.) zmysel v sebe samej.
Pieseň piesní tým, že vyzdvihla ľudskú stránku manželstva, priniesla nielen vyrovnanejší pohľad na medziľudské vzťahy, ale podstatne obohatila pojem manželstva. V tejto knihe je milovaná osoba hodnotená ako jedinečná a najdrahšia bytosť medzi všetkými na svete (porov. napr. Pies 2,2-3; 5,10; 6,8-9), vyzdvihuje sa skutočná rovnocennosť muža a ženy, ich osobná dôstojnosť a rovnoprávnosť, a preto mu je celkom prirodzené, že aj žena je úplne slobodná vo voľbe svojho životného partnera. Aj pre každého z nás je Pieseň piesní prameňom duchovných podnetov k prežívaniu lásky podľa Božej vôle. Je iste Božím zámerom prežívanie vzájomnej ľudskej náklonnosti a lásky podľa Božích prikázaní. Ale to čo sa nás dotýka aj spoločne, je naše spojenie v spoločenstve Cirkvi a aj ako spoločenstvo stojíme pred Pánom Bohom a sme pozvaní uvedomiť si lásku, ktorú nám Boh prejavil vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi, ktorého Sväté Písmo predstavuje ako Baránka, Ženícha Cirkvi a spoločenstvo Cirkvi predstavuje ako jeho nevestu. Spoločenstvo Cirkvi je Kristovou duchovnou nevestou.
Všimnime si napríklad uvažovanie svätej panny Terézie od Dieťaťa Ježiša, ktorá Vo svojej biografii napísala aj tieto slová: “Moje nesmierne túžby ma mučili. Preto som hľadala v listoch svätého Pavla, aby som konečne našla odpoveď. Konečne som našla pokoj. Pochopila som, že Cirkev má srdce a že toto srdce horí láskou. Pochopila som, že iba láska núti údy Cirkvi do činnosti a že keby táto láska vyhasla, apoštoli by už viac nezvestovali evanjelium a mučeníci by už neprelievali krv. Vtedy som opojená najväčšou radosťou vykríkla: Ježišu, moja láska, konečne som našla svoje povolanie: mojím povolaním je láska. Áno, našla som svoje miesto v Cirkvi a toto miesto si mi dal ty, môj Bože.
Prednášame Ti našu túžbu: chceme byť milovaní a aj my túžime milovať. Ježiš ten istý včera i dnes. Spoznávať Ježiša Krista nám môžu pomôcť knihy Ježišovi, vďaka ktorým sa môžeme s Ježišom zblížiť tým, že ho budeme viac poznať. Nebojme sa otvoriť novým poznatkom. Téma o osobe Ježiša - Božieho Syna, je stále aktuálna.
Knihy o Ježišovi a viere
- Hlad po Bohu: Praktické rady k osobnej modlitbe.
- Ja, svedok: Krížová cesta.
- Kauza Kristus: Dôkazy o tom, že Ježiš je skutočnou osobou z histórie.
- Kto hľadá, nájde: Katechická príručka pre hľadajúcich.
- Ako sa Boh stal kráľom: Zabudnutý príbeh biblických evanjelií.
- Úžasný Boh: Spoznajte Boha, akého miloval Ježiš.
- Tvoj kráľ je mladý ako Ty!: Ježiš ťa volá: „Poď za mnou!".
- Chatrč: Stretnutie s Bohom tvárou v tvár.
- 4. ten muž: Príbehy štyroch mužov z Biblie.
- Si to ty: Posolstvo Ježiša Krista a odkaz jeho učenia pre ľudí dnešných čias.
- Ježiš vo filme: Analýza zobrazovania postavy Ježiša Krista vo filme.
- Mimoriadne javy mystikov a svätých: Svedectvá o levitáciách, bilokáciách, stigmách, extázach a dlhotrvajúcich pôstoch.
- Bezstarostný pôst: Ako nájsť pokoj v Kristovi za 40 dní.
- Evanjelium, ako mi bolo odhalené: Prvý rok Ježišovho verejného života.
- Ježišovými očami II.: Hlboký pohľad na život Ježiša Krista.
Všetci, ktorí tvoria Cirkev, si želajú, aby Cirkev, Nevesta, milovala svojho Ženícha. Dobrý Bože, stvoril si nás na svoj obraz, a preto si vložil do nášho srdca schopnosť milovať. Milujte Pána, všetci jeho svätí.