Kresťanské Vianoce sú sviatkom oslavujúcim narodenie Ježiša Krista, ktoré predstavuje ústredný bod kresťanskej viery. Tento sviatok každoročne 25. Vianoce - sviatky pokoja a lásky začínajú na Štedrý deň sláviť asi dve miliardy kresťanov vo svete.
Historické pozadie vzniku Vianoc
Samotné slávenie Vianoc ako sviatku narodenia Ježiša Krista sa začalo formovať v 4. storočí nášho letopočtu. Prvé zaznamenané slávenie Vianoc v Ríme pochádza z roku 336. Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je po prvý raz historicky dokázané v roku 336 v Ríme. Cirkev začala oficiálne považovať 25. december za deň narodenia Ježiša Krista v siedmom storočí. Východná cirkev už od štvrtého storočia oslavovala deň narodenia Ježiša 6. januára. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch.
Čo sa týka datovania Vianoc, existoval rad pomerne nejasných informácií, a preto sa staroveká Cirkev postarala o určenie obdobia a dňa, v ktorom Spasiteľ prišiel na svet, pričom brala do úvahy určité astronomické, historické a biblické údaje, ktoré dnes potvrdzujú nedávne archeologické objavy.
Svätý Ján Zlatoústy sa v homílii prednesenej v Antiochii v decembri 386 na základe okolností opísaných v evanjeliách vyjadril takto: „Raz do roka vstupoval veľkňaz sám do Svätyne svätých. Kedy to robil? V septembri. Vtedy Zachariáš vstúpil do Svätyne svätých, vtedy prijal dobrú správu o Jánovom narodení. Vyšiel zo svätyne, jeho žena počala. V šiestom mesiaci Alžbetinho tehotenstva, v marci, počala Mária. Keď spočítame deväť mesiacov od apríla, dospejeme k prítomnému mesiacu, v ktorom sa narodil náš Pán Ježiš Kristus“ (sv. Ján Zlatoústy, Kázeň na Narodenie nášho Pána Ježiša Krista).
Čo sa týka presného dňa, zdá sa, že veľa zavážila potreba Rímskej cirkvi podporovať konverziu pohanov. Cisár Aurelián, uctievač Boha Slnka, zaviedol sviatok „Sol Invictus“, ktorý sa mala sláviť 25. decembra ako deň narodenia slnka po zimnom slnovrate. Kresťanský Rím nahradil tento pohanský sviatok sviatkom Kristovho narodenia.
Duchovný význam narodenia Ježiša
Ježišovo narodenie má pre kresťanov duchovný význam. Symbolizuje príchod spásy a nádeje pre hriešne ľudstvo. Jeho narodenie znamená podľa kresťanského chápania vtelenie Boha do človeka. Práve tento moment - narodenie Božieho Syna v jednoduchosti a pokore - sa stal základom kresťanských Vianoc.
Kresťanstvo dalo vianočným dňom nový zmysel. Narodenie Krista symbolizuje nový život pre človeka, pretože vďaka jeho príchodu na svet, smrti a zmŕtvychvstaniu môže byť každý spasený a dosiahnuť večný život. Oproti pohanským orgiám a magickým úkonom vložila cirkev do slávenia Vianoc celkom iné posolstvo. Ich hlavným zmyslom je radosť zo spásy, ktorú ľudstvu poslal Boh vo svojom Synovi, čím obdaroval všetkých ľudí.
Biblický príbeh Vianoc
Legenda hovorí, že Ježišova matka Mária a jej druh Jozef prešli 150 kilometrov peši do Betlehema kvôli sčítaniu ľudu, ktoré rozkázal vykonať cisár Augustus. Podstúpili ťažkú cestu, hoci Mária bola vo vysokom štádiu tehotenstva. Cisár nariadil sčítanie ľudu, a preto Jozef, potomok Dávidovho rodu, musel spolu so svojou tehotnou manželkou Máriou cestovať z Nazaretu do Betlehema, mesta ich predkov. Cesta bola dlhá a namáhavá. V meste, ktoré sa dnes nachádza v autonómnom území Palestíny, však nemohli nikdy nájsť nocľah, a tak sa Ježiš narodil v úbohom chlieve na slame.
Narodenie Ježiša sprevádzali podľa Biblie zázračné znamenia. Pastieri sa ponáhľali k maštali, kde našli novonarodeného Ježiša, poklonili sa mu a šírili túto zvesť ďalej. Zároveň hviezda na oblohe priviedla mudrcov z Východu, často nazývaných traja králi. Priniesli dieťaťu dary, ktoré patrili k tomu najcennejšiemu, čo bolo možné darovať: zlato, kadidlo a myrhu. Tento výjav zobrazujú betlehemy, ktoré sú vo vianočnom čase vystavené v kostoloch či na námestiach miest a obcí. Malý Ježiško leží na slame, okolo neho sú Mária, Jozef, pastieri a zvieratá, najčastejšie ovce, osol, ale niekedy aj ťava či vôl. Traja mudrci z východu mu prinášajú známe dary, kadidlo, zlato a myrhu a nad všetkým svieti jasná hviezda kométa, ktorá príchod spasiteľa zvestovala.
Vianočné tradície a zvyky
Na Slovensku mnohé kresťanské rodiny dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a vyjadrujú takto úctu príchodu malého Ježiška na svet. Slávnostná spoločná štedrovečerná večera, ktorej súčasťou býva ryba či oblátky s medom, symbolizuje jednotu rodiny. Neodmysliteľnou súčasťou Štedrého dňa v katolíckych kostoloch sú polnočné omše. Prvý sviatok vianočný, Božie narodenie. Pre kresťanov je 25. december, teda prvý sviatok vianočný, ešte dôležitejším dňom ako 24. december. Práve dnešok sa podľa liturgickej tradície oslavuje Narodenie Pána. Príchod Ježiša Krista sa tiež ľudovo nazýva Boží hod, avšak význam slova hod nie je celkom zrejmý. Odvodzuje sa od „duchovných hodov”, ktoré si veriaci dopriavali v predvianočnom vianočnom čase v kostoloch. Ďalším možným vysvetlením je hojnosť vianočného stola, pretože aj naši predkovia sa snažili mať v tomto čase na stole to najlepšie a vo väčšom množstve.
V priebehu histórie hlavné miesto získali jasličky a vianočný stromček. Jasle sa spomínajú vo Svätom písme v súvislosti s narodením Ježiša. Po prvý raz sú jasličky historicky podložené v Taliansku a Španielsku v polovici 16. storočia. Naši predkovia okrem návštevy kostola a nevyhnutného obriadenia statku nerobili v ten deň nič. Dokonca ani nevarili, pretože na Štedrý deň si nachystali množstvo jedla a na druhý deň jedli to, čo zvýšilo a bolo toho do sýtosti. Nebývalo zvykom ani chodiť po návštevách. V niektorých obciach to bolo vyslovene zakázané. Malo sa zostať doma a slávnostný čas tráviť s rodinou. Jedinými vítanými návštevníkmi domácností boli malí chlapci - vinšovníci. V tento deň chodieval po dedine obecný pastier s obecnou trúbou.
Druhý sviatok vianočný je pre veriacich kresťanov spomienkou na diakona a prvého mučeníka sv. Štefana, ktorý bol pre vieru v Ježiša Krista ukameňovaný. Na freskách a reliéfoch býva zobrazovaný ako mládenec v diakonskom odeve a jeho znakmi sú palma - ako symbol mučeníctva, víťazstva a hromada kamenia - ako symbol príčiny jeho smrti. Tento deň sa napriek tomu vyznačoval veselšou atmosférou a uvoľnením. Na Štefana sa zavčas rána ľudia umývali v studenej vode potoka, pretože verili v jej magickú silu a blahodarný účinok na zdravie, ktoré ale mala iba v tento deň. Bývalo pritom veľa zábavy a aby dievky pri umývaní neprechladli, bolo povinnosťou mládencov počastovať ich domácou pálenkou. Po celý deň sa na Štefana chodilo po rodinách, známych a susedoch vinšovať. Pritom platilo, že do dverí vstúpil prvý muž. Verilo sa, že ak tak urobí žena, môže to gazdovstvu priniesť v nastávajúcom roku nejakú stratu alebo trápenie.
Vianočné sviatky končia sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia) šiesteho januára. Práve v tento deň sa podľa tradície Ježiš Kristus zjavuje ľuďom ako ich kráľ. Nastávajú sviatky rodiny, pokoja, vzájomnej lásky, radosti. Ľudia cestujú aj tisíce míľ, aby sa stretli so svojimi rodinnými príslušníkmi pri štedrovečernom stole. Počas Vianoc túžia byť spolu s najbližšími. Rodiny spájajú neviditeľným putom. Vianoce k nám vysielajú výzvu, aby sme si ‒ nielen veriaci kresťania ‒ spomenuli na narodenie Ježiša Krista v malých jasličkách v Betleheme a jeho následnú životnú púť, ktorá sa skončila smrťou. Jeho ukrižovanie bolo vykúpením našich hriechov a najvyššou obetou samotného Boha.
Vianoce v kontexte dnešnej spoločnosti
Vianoce sú jedným z najobľúbenejších sviatkov. Pre niekoho ide o duchovnú záležitosť, pre niekoho viac o rodinný sviatok pokoja. Časť ľudí sa sťažuje, že náboženský charakter Vianoc sa postupne vytráca - a majú pravdu. Adventom vstupuje katolícka cirkev do nového roka.
Čo o Vianociach hovorí biskup František Rábek: „Kresťanské Vianoce sú o narodení Ježiša Krista. Význam a pochopenie tejto udalosti by sa mali v nás pri každých Vianociach prehlbovať. To je jeden aspekt ich novosti, druhý je v tom, že okolnosti, za akých ich prežívame, bývajú predsa len z nejakých dôvodov vždy iné. Pre jednotlivca i spoločnosť,“ povedal pre Slovenské národné noviny. Či Vianoce oslovujú aj iné skupiny ľudí, a nielen kresťanov, odpovedal: „V globalizovanom svete, v ktorom ide predovšetkým o biznis, sú Vianoce celosvetovou záležitosťou. Tichá noc sa rovnako rozlieha v Japonsku, Číne či inde vo svete. Ale duch Vianoc, ich posolstvo, to znamená rodina, pokoj, vzájomná láska, radosť, sú univerzálne hodnoty oslovujúce každého bezo zvyšku bez rozdielu náboženského presvedčenia. Nakoniec aj Kristus sa stal človekom pre záchranu všetkých ľudí bez rozdielu.
Vianoce sa s pribúdajúcim materiálnym blahobytom stávajú viac sviatkom komercie než ducha. Za ostatné roky Slovensko zaznamenáva hospodársky rast. Keď v roku 1993 bola priemerná mzda na úrovni sto sedemdesiatich deviatich eur, v tomto roku sa vyšplhala na vyše tisícšesťdesiat eur. Životná úroveň dlhodobo stúpa. A práve vianočný čas v niektorých z nás prebúdza nutkanie ukázať okoliu, čo všetko si môžeme dovoliť zadovážiť. Kresťanská Európa akoby sa zbavovala svojich koreňov a ustupovala novému náboženstvu, resp. ideológii ‒ neoliberalizmu. Pritom Ústava Slovenskej republiky sa odvoláva na cyrilo-metodskú kresťanskú tradíciu. Napriek tomu, že aj slovenská legislatíva prijala množstvo zákonov na ochranu tradičných pilierov spoločenského bytia, podporu rodiny a manželstva ako zväzku muža a ženy, hrozba nie je zažehnaná. Útoky zo strany niektorých liberálnych médií a politikov sa začínajú stupňovať.
Slovenský národ žil dlhé storočia porobený. Boli sme malým národom, nemali sme vlastný štát, živorili v útlaku, ale prežili. Až v 20. storočí sme si vydobyli štátnosť. Naša sila vychádza práve z kresťanských tradícií. Preto je dôležité uvedomiť si, odkiaľ pochádzame, aké sú naše korene, koľko krvi museli preliať naši predkovia, aby sme dnes žili v demokratickom Slovensku.
Záver
Vianoce sú sviatkom lásky, spolupatričnosti rodiny a pokoja. Vianoce k nám vysielajú výzvu, aby sme si ‒ nielen veriaci kresťania ‒ spomenuli na narodenie Ježiša Krista v malých jasličkách v Betleheme a jeho následnú životnú púť, ktorá sa skončila smrťou. Jeho ukrižovanie bolo vykúpením našich hriechov a najvyššou obetou samotného Boha.