Tomáš Halík a Katolícka Cirkev: Názory a Perspektívy

V diskusii na tému Súčasné kresťanstvo sa objavujú rôzne pohľady, medzi nimi styčné i rozchodné body.

Katolícka cirkev na západe Európy prechádza najväčšou krízou od čias reformácie a najťažšou spoločenskou krízou od Francúzskej revolúcie.

Podľa Halíka, ktorý je aj sociológ, výskumy ukazujú, že najrýchlejší proces sekularizácie dnes prebieha v Poľsku.

Halík si myslí, že kríza, ktorú prežívame v procese globalizácie, sa prejavuje nebezpečným nacionalizmom a fundamentalizmom.

Český profesor teológie sa dotkol aj ťažkej krízy duchovenstva, ktorú prežíva celá cirkev na Západe.

Halík tiež pripomenul, že klesá aj počet aktívnych členov cirkvi a rastie počet tých, ktorí sa nehlásia k žiadnej cirkvi.

Halík pripomenul, že kríza je vždy príležitosťou. Dnešná kríza je križovatka, na ktorej sa otvára možnosť prechodu do novej, zrelšej epochy kresťanstva.

Halík poznamenal, že všeobecne chápaný ekumenizmus sa začal spontánne v komunistických a nacistických táboroch.

Počas ekumenickej konferencie povedal, že dnešnú krízu nemožno vyriešiť iba modernizáciou štruktúr v cirkvi.

Tomáš Halík na záver v krátkej diskusii poukázal na potrebu prispôsobiť jazyk o Kristovi vnímaniu súčasného sveta.

Významný český teológ odpovedal aj na otázku, čo si myslí o úlohe žien v cirkvi. Hovorí, že prišiel čas, aby ženy mohli v cirkvi kázať.

Prístup k rozvedeným, na ktorom cirkev dlho bazírovala a mnohí dodnes bazírujú, je podľa neho nekresťanský a neľudský.

Podľa portálu gosc.pl Halík na konferencii tiež hovoril, že je potrebné ukázať ľuďom inú tvár kresťanstva ako tú, ktorá ich odrádza.

„Treba ukázať inú tvár kresťanstva než iba takú, ktorá je postavená na dôvere v tradíciu.“

Halík na ekumenickej online konferencii upozornil, že dôveryhodnosť cirkvi ťažko utrpela aj pre dlho zakrývané prípady sexuálneho zneužívania.

Potrebná je nová formácia kňazov aj väčší priestor pre laikov.

Všíma si, že svetská spoločnosť začala vnímať cirkev ako hysterické spoločenstvo, ktoré má záľubu zaoberať sa len niekoľkými témami ako interrupcie, antikoncepcia, homosexuálne zväzky a nastoľuje anatémy namiesto premýšľania, ako svetu pomôcť.

Halík považuje za chybu, že výzva zo strany pápežov na novú evanjelizáciu na prahu nového tisícročia nenašla dostatočnú odozvu.

Tomáš Halík si myslí, že cirkvi sú aj svojimi členmi často považované za neschopné odpovedať na rôzne dôležité otázky a nevytvárajú priestor, kde by sa ľudia cítili bezpečne.

„Som presvedčený, že toto otrasené kresťanstvo vďaka bolestným skúsenostiam môže pomôcť uzdraveniu sveta.

Ekumenizmus má podľa neho širší význam ako len zbližovanie sa medzi kresťanskými cirkvami.

Vysokoškolský pedagóg si myslí, že „ak kresťanstvo prijme a využije svoju pestrofarebnosť a rozmanitosť ako výhodu, môže pomôcť ľudskej rodine, aby nešla do vojny civilizácií, ale do civitas ecumenica.

„Skúsenosti s totalitnými režimami, keď kresťania proti režimu spolupracovali s liberálmi aj inými, nám umožnili pochopiť, že nemusíme viesť kultúrne vojny, ale môžeme sa navzájom podporovať.

Hovorí, že prišiel čas, aby ženy mohli v cirkvi kázať.

„Čo sa týka svätenia žien, myslím si, že by to mohlo spôsobiť obrovský rozkol. Preto chápem opatrnosť pápeža Františka a Vatikánu.

„Ak niekto hovorí, že Ježiš si za apoštolov vybral iba mužov, dá sa povedať, že si sám vybral nábožných, obrezaných Židov.

„Rozlišujme, že sú ľudia, ktorí sa naozaj zachovali v manželstve nezodpovedne, ale aj tým treba dať druhú šancu.

Napriek tomu ste nedokázali správy nesledovať.

Správy sledujem denne. Chápem to tak, že skutočne prebieha tretia svetová vojna, ako o tom hovorí pápež František.

Najmä Ukrajinu sledujem naozaj denne a veľmi ma to skľučuje. Obávam sa, že konflikt v Izraeli oslabí podporu Ukrajiny.

Na druhej strane, bol som sedemkrát v Izraeli, hovoril som s mnohými Izraelčanmi aj Palestínčanmi a vidím, že tá situácia nie je čiernobiela.

Nie je možné ospravedlniť terorizmus a chápem, že sa Izrael musí brániť.

V pozadí je, samozrejme, Putin, ktorý sa z toho raduje.

Bohužiaľ, u nás je tá debata veľmi emocionálna, skratkovitá. Aj mňa desí podpora Palestíny bez jasného dištancovania sa od Hamasu.

Zdá sa mi, že veľa mladých ľudí má pocit, že ich neberú vážne. Preto sa vždy identifikujú s tými, ktorých vnímajú ako menšinu, ktorej sa krivdí.

Úlohou kňaza je práve to - dávať ľuďom nádej. Niečo iné je zásadná nádej, že všetky veci majú zmysel.

Druhá vec je optimistické videnie konkrétnej situácie. Tú nádej, že všetko má nejaký zmysel - tú nestrácam. Svet je otrasený mnohými spôsobmi.

Myslím, že u niektorých ľudí to prehĺbi duchovné hľadanie. Vidím to okolo seba. Je dobré, že sa mnohí pýtajú a nečakajú jednoduché odpovede. A ja hľadám žriedla, z ktorých by mala vzísť nejaká nádej a duchovná sila.

Myslím, že určitý typ cirkvi a kresťanstva skutočne odchádza do minulosti.

Veľmi pozorne ho sledujem a snažím sa nad jeho impulzmi ďalej premýšľať.

On začal cestu hlbokej reformy cirkvi. Myslím si, že je to nepochopené… alebo sa skôr o tom nevie. Skôr sa objavujú titulky typu, že pápež chce cirkev otvoriť ženám.

Základné je prebudiť ducha. Najprv treba premeniť mentalitu kresťanov, ísť do hĺbky. Až potom môžu nastať štrukturálne zmeny.

Napríklad to, že cirkev má byť poľnou nemocnicou. Mne sa táto metafora veľmi páči a snažím sa nad ňou uvažovať.

Pápež hovorí, že nesmieme byť v „splendid isolation“ (voľne preložené ako „blažená samota“ - išlo o britskú zahraničnú doktrínu 19. storočia obhajujúcu nezapájanie krajiny do vtedajších spojenectiev, pozn. red.), ale musíme ísť do miest, kde sú ľudia fyzicky, psychicky, sociálne zraňovaní.

Keď sledujem isté podoby cirkvi u nás v Česku, obávam sa, že nemá veľa čo ponúknuť, a preto sa púšťa do rôznych kultúrnych bojov.

Poľná nemocnica podľa môjho názoru vyžaduje zázemie nemocnice, ktorá plní množstvo dôležitých úloh. Robí starostlivú diagnostiku doby, neprodukuje len heslá a frázy.

Snaží sa posilňovať imunitný systém, imunitu voči fake news, voči populistom, demagógii. A cirkev sa má starať aj o rehabilitáciu zranených, chorých spoločnosťou.

Bohužiaľ, je to tak. Spomeňte si na tú Piťhovu kázeň, že homosexuáli chcú vládnuť, zavádzať koncentračné tábory, brať deti a predávať ich do otroctva.

Strach sa nesmie nechať skatalyzovať tak, že ochromí kritické myslenie. Potom sa hľadajú vinníci, ľudia chcú svoju depresivitu a strach prehlušiť agresivitou. A to je veľmi nebezpečné.

Keď to veľmi zjednoduším, katolícka cirkev je jedna partia. Hovoríte spolu?

Myslím si, že to už nejde. No stále si myslím, že názorové napätie vnútri cirkvi nemusí viesť k osobným nepriateľstvám.

No rozhovor s ním nie je vždy ľahký. Potom sú tu tie pseudokomunikácie na sociálnych sieťach.

Je zarážajúce, ako sa na sociálnych sieťach správajú hlasní militantní katolíci: keď má niekto iné názory ako oni, chcú, aby to bol aj morálny zvrhlík. Nedokážu uniesť tú kognitívnu disonanciu, že niekto má síce iný názor ako oni, ale je to slušný človek a poctivý kresťan.

Predstava, že vy, Duka a ďalší dokážete vystupovať spoločne a jasne hovoriť o tom, čo treba v českej katolíckej cirkvi meniť, aby sme nakoniec nezistili, že sme v podobnej situácii ako napríklad Poľsko, sa mi zdá ako z divokého sna. To je krátka odpoveď.

Snaží sa niekto v českej katolíckej cirkvi o dialóg?

Kardinál Duka raz zvolal stretnutie katolíkov rôznych názorových skupín, ale ten pokus o dialóg sa veľmi nevydaril. Robia sa aj hovory s neveriacimi - napríklad po tej Piťhovej kázni sme usporiadali plodný odborný seminár teológov s odborníkmi na rodovú problematiku.

Pápež František, ako ste zdôraznili, rozbehol veľkú diskusiu o potrebe reformy katolíckej cirkvi. To je iste záslužné.

Aké sú dnes najpálčivejšie problémy cirkvi?

Počúvam napríklad kritiku, že v cirkvi vládne veľká miera autocenzúry. Každý si dáva pozor, čo povie, pretože systém je nastavený hierarchicky, nie demokraticky. Je to pochopiteľné, ale na druhej strane to dáva veľkú moc biskupom.

Určite. Asi áno, ale ja sa s ustrašencami nestretávam. Stretávam sa s tými, ktorí sa neboja myslieť dopredu.

Myslím si, že vtedajšia ponuka dialógu so sekulárnou spoločnosťou prišla trochu neskoro.

Úvodné slová najdôležitejšieho dokumentu koncilu, teda „Radosť a nádej, úzkosti a bolesti súčasného človeka sú radosťou a nádejou, úzkosťami a bolesťami cirkvi…“ - to znie ako manželský sľub. Cirkev tu modernému človeku sľubuje lásku, úctu a vernosť, ale moderný človek si možno už povedal, že cirkev je už príliš stará a nie veľmi atraktívna nevesta.

Malo by byť jasné, že cirkev je na ceste, v pohybe. Nie v cieli. Že katolicita a jednota sú úlohou pre celé dejiny až k ich vrcholnému bodu na konci, v Bohu; tu na zemi budú vždy nedokonalé.

Ľudia oťažejú a priberú na duchu, ak sa považujú za majiteľa pravdy. My nie sme pravda a nemáme na ňu monopol. Ježiš jediný mohol povedať: „Ja som pravda.“ My však nie sme Ježiš. Sme učeníci. Sme stále na ceste. Je to cesta hľadania, patria k nej chvíle temnej noci, keď človek nevie, ako ďalej.

Cirkev niekedy nevie, ako ďalej, ale nesmie sa zastaviť a rezignovať. Musí prejsť tými temnými nocami. Všetci mystici o týchto temných nociach na ceste viery hovoria.

Že tam musia byť okamihy, keď človek naozaj nevie, kadiaľ ísť. A zatmie sa mu doterajší obraz Boha. No v tej chvíli musí vytrvať. Myslím si, že temné chvíle sú aj na ceste dejín cirkvi a dejín ľudstva.

Tomáš Halík dostal od prezidenta Petra Pavla štátne vyznamenanie. Stretli sme sa na Broumovských diskusiách, kde často zaznieva termín „opustená spoločnosť“.

Vy sám ste mi na začiatku povedali, že za vami ľudia chodia a pýtajú sa. Pýtajú sa rovnako u Salvátora ako tu na vidieku?

Človek však musí sebakriticky poznať hranice svojej pôsobnosti. Ja nie som ľudový misionár ani ľudový politik a bol by som smiešny, keby som sa na to hral. Celoživotne som spätý s pražským intelektuálnym prostredím, kde som narodil a vyrástol.

Opustený človek sa skôr zavrie do svojej frustrácie. Podľa mňa tu zohralo istú úlohu to, že stúpa počet starých opustených ľudí. Teraz objavili internet a je to ich jediný partner. A trávia tam celé dni. Nemajú sa s kým rozprávať. A na internete sú presne tie pasce, ktoré sú pre nich pripravené. Populisti na nich čakajú na sociálnych sieťach. Sú to poslušní voliči.

To robí veľa ľudí, u nás aj na Slovensku. Slovenský klérus má svoj diel viny na tom, čo sa teraz na Slovensku stalo. Akoby ľudia zabudli, za čo demonštrovali v novembri 1989 alebo po vražde Jána Kuciaka. Pre nás je to varovný príklad. Aj komunisti u nás a nacisti v Nemecku sa kedysi dostali k moci demokratickými voľbami.

Zdá sa, že antisemitizmus má hlbšie korene, než sa nám určitý čas zdalo. Samozrejme, treba stále pripomínať holokaust, ale niektoré kruhy z tejto témy robili politický obchod. Moji priatelia rabíni mi hovorili, že mladá židovská generácia je tým už presýtená a je na to alergická. Nemyslela som si, že sa dožijem antisemitských nápisov na transparentoch.

Kňaz Marek Orko Vácha hovorí, že sa nemáme pýtať, či existuje národ, ktorý by bol schopný holokaustu, ale že sa máme pýtať, či existuje niekto, kto by ho nebol schopný.

Tomáš Halík

Český teológ Tomáš Halík je známy svojimi názormi na súčasné kresťanstvo a úlohu cirkvi v modernom svete. Vystupuje ako kritický, ale zároveň konštruktívny hlas, ktorý sa snaží o dialóg a reformu.

Halík a Postmoderna

Halík sa zaoberá aj postmodernou, pričom zdôrazňuje pluralitu a dialóg. Postmoderna bola aj tu za dialóg. Bonhoefferovi, Moltmannovi, Tillichovi a iným. Halíka nestretol. a dosť časté poznámky. filozof, no aj jeho osteň v duši, ako aj pre Nandráskeho.

Halík sa snaží o nový výklad kresťanstva, ktorý by bol zrozumiteľný a prijateľný pre súčasného človeka. Je presvedčený, že cirkev musí prejsť hlbokou reformou, aby mohla efektívne odpovedať na výzvy moderného sveta.

V tejto súvislosti je dôležité spomenúť aj jeho aktivitu v oblasti záchrany katolíckych kláštorov. Mons. Tomáš Halík odkúpil od rehole kapucínov kláštor. Katolík pod záchranou rozumie pokračovanie vo využívaní katolíckeho kláštora, ako katolíckeho kláštora.

Kríza katolíckej cirkvi v Európe

Kríza a Obnova Cirkvi

Halík si myslí, že kríza, ktorú prežívame v procese globalizácie, sa prejavuje nebezpečným nacionalizmom a fundamentalizmom. Poukázal na znepokojujúci populizmus politikov v Maďarsku, na Slovensku, v Slovinsku aj v Česku, ktorí náboženstvo využívajú ako nástroj a kňazi s nimi neraz spolupracujú. Dodal, že pomocou nadmernej náboženskej rétoriky sa tvorí karikatúra náboženstva.

„Keď som videl v televízii zábery z Varšavy, na ktorých politici a nacionalisti kráčali pod vlajkami s heslom ,My chceme Boha‘, rozmýšľal som, akého Boha naozaj chcú?

Halík považuje za chybu, že výzva zo strany pápežov na novú evanjelizáciu na prahu nového tisícročia nenašla dostatočnú odozvu. Halík tiež pripomenul, že klesá aj počet aktívnych členov cirkvi a rastie počet tých, ktorí sa nehlásia k žiadnej cirkvi.

Halík pripomenul, že kríza je vždy príležitosťou. Dnešná kríza je križovatka, na ktorej sa otvára možnosť prechodu do novej, zrelšej epochy kresťanstva.

Halík je presvedčený, že cirkev by mala byť otvorená dialógu, flexibilná a schopná prispôsobiť sa meniacim sa potrebám spoločnosti. Jeho názory sú často kontroverzné, ale vždy podnetné a inšpiratívne.

tags: #halik #a #katolicka #cirkev