Svätý Jur je starobylé mestečko, ktoré leží vo vínorodom kraji na úpätí Malých Karpát, necelých 14 km od Bratislavy. Začiatky osídlenia mesta sa odhadujú do doby predhistorickej.
Praveké a včasnohistorické obdobie
Toto obdobie je v dejinách Svätého Jura časovo najrozsiahlejšie, no zároveň najmenej zmapované. Na približne 4000 rokov pripadajú štyri archeologické nálezy - prvý z neolitu (z prelomu 4.-3. tisícročia pred n.l.) a posledným je veľkomoravské hradisko. Malý počet nálezov, ich roztrúsenosť v chotári dnešného Svätého Jura a navyše veľký časový odstup medzi nimi nedovoľuje predpokladať kontinuálne osídlenie počas tohoto obdobia.
Okolo roku 3000 pred naším letopočtom sa usadili na vyvýšenom ostrove v močarine pralesa Šúr ľudia mladšej doby kamennej (neolitu), ktorí sa už zaoberali poľnohospodárstvom. Možno len konštatovať, že územie Svätého Jura bolo pre svoje priaznivé prírodné podmienky, najmä z hľadiska obrany, sporadicky osídľované.
Výnimku tvorí najmladší archeologický nález - hradisko. Jeho budovateľmi i používateľmi boli veľkomoravskí Slovania. Jurské hradisko poskytovalo ochranu obyvateľstvu zo širokého okolia a bolo významným vojenským objektom na území Veľkej Moravy. Patrilo do systému tzv. Bratislavskej brány spolu s ďalšími strážnymi pevnosťami v Bratislave, Devíne a v Devínskej Novej Vsi.
Hradisko bolo vybudované v 9. - 10. storočí proti maďarským jazdeckým nájazdom. Na hradisku bola stála vojenská posádka, ktorá poskytovala ochranu obyvateľstvu zo širokého okolia. Osídlenie hradiska pokračovalo aj v 13. - 14. storočí, o čom svedčia hlinené vodovodné rúry s cisternou na vodu a vstavaná brána.
Mapa Veľkej Moravy
Stredovek: Od prvej písomnej zmienky po rozvoj vinohradníctva
Až od 9. storočia n.l. sa začína druhé obdobie dejín Svätého Jura. Druhé obdobie sa začína prvou písomnou správou, v ktorej sa Svätý Jur predstavuje už ako pomerne významná a dávnejšie vzniknutá lokalita s kostolom, trhom a centrálnym postavením v rámci väčšieho územného celku - panstva. Najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Svätého Jura je z roku 1209, avšak nie je to dokument o založení mesta.
Darovaním sa Svätý Jur v roku 1209 dostal do vlastníctva predkov rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Po zničení Tatármi (v roku 1241) a českým kráľom Přemyslom Otakarom II. (v roku 1271 a 1273) sa Svätý Jur zásluhou vinohradníctva a nemeckých kolonistov sformoval v zemepánske mestečko s vlastnou, aj keď obmedzenou samosprávou.
Spolu s Pezinkom, ktorý vlastnila príbuzná vetva rodu, sa Svätý Jur stal sídlom grófov a hospodárskym centrom ich majetkov. V mestečkách boli už koncom 13. storočia postavené pevné kamenné hrady (v Jure tzv. Biely Kameň). Prvá zmienka o hrade je z roku 1217. Nie je však isté, či sa netýkala dreveného hradu na mieste predhistorického hradiska. Ako kamenný hrad bol pravdepodobne vybudovaný po tatárskom vpáde v roku 1241 na rozkaz uhorského kráľa Bela IV. Bol sídlom svätojurských veľmožov až do roku 1609, keď si panstvo dalo postaviť Pálffyovský kaštieľ.
Spočiatku významnejší Svätý Jur ustúpil v priebehu 14. storočia Pezinku. Z vojnových škôd i živelných pohrôm, ktoré postihli Svätý Jur najmä v 15. a 16. storočí (napr. 12. júna 1434 ho vypálili husiti) sa obyvatelia mestečka spamätávali ľahšie práve vďaka vinohradníctvu, ktoré bolo značne ziskovým odvetvím výroby, a v neposlednom rade i podpore zo strany svojich majiteľov, ktorí patrili k najvplyvnejším feudálom stredovekého Uhorska.
Prvá zmienka o svätojurských vinohradoch je z roku 1270. Pestovanie viniča však možno predpokladať už v časoch rímskeho panstva na Dunaji. V členitom teréne malých Karpát je poloha svätojurských vinohradov rozmanitá. Veľa z nich sa nachádza na nerozdrobenom kameni premiešanom s pieskom. Keď sa zem pripravuje na sadenie, kamene sa odstraňujú. Vinohradníci z nich stavajú stienky alebo tzv. rúny (hromady kamenia medzi vinohradmi). Vo viniciach pod lesmi v strmom teréne tak vytvárajú terasy, ktoré pôsobia ako ukážka starodávneho pestovania viniča, bez veľkých scelených plôch.
Vinohrady vo Svätom Jure
Novovek: Boje za kráľovské mesto a rozvoj školstva
Tretie obdobie je najpohnutejším úsekom dejín Svätého Jura. Po vymretí rodu grófov pripadol Svätý Jur ako aj Pezinok (osudy oboch mestečiek boli až do roku 1647 spoločné) spolu s panstvom toho istého mena kráľovi. Potreba finančných prostriedkov na vedenie vojen s Turkami však nútili uhorských panovníkov zálohovať svoje majetky bohatým feudálom. Svätý Jur bol v rokoch 1543-1602 postupne zálohovaný viacerým feudálom - Šerédyovcom, Eckovi zo Salmu, Jánovi Kružičovi a Štefanovi Ilešházimu.
Účinnej podpory zo strany panovníka sa ukrivdení mešťania nemohli dlho dočkať. Až v roku 1598 za vlády Rudolfa II., ktorý hľadal v boji proti uhorskej šľachte oporu v mestách, získali Jurania od panovníka prísľub pomoci. Pretože kráľovská pokladnica bola opäť prázdna, museli mešťania vyplatiť záložnú sumu z vlastných prostriedkov (spolu s Pezinkom 145.000 zlatých). Potrebné peniaze zohnali z pôžičiek na vysoký, 8-percentný úrok. V roku 1602 sa Svätý Jur vykúpil a stal sa kráľovským mestečkom.
Nestabilná politická situácia, zavinená protihabsburgským povstaním Štefana Bočkaja, a z nej vyplývajúce hospodárske ťažkosti zasiahli zadĺžený Svätý Jur zvlášť citeľne. Až na zásah panovníka Mateja II. v roku 1615 sa vyriešila ťažká situácia Juranov. Kráľ zaplatil polovicu dlhov a Svätý Jur dostal privilégia slobodného kráľovského mestečka. Mešťania sa však museli vzdať panstva a bol im uložený poplatok 400 okovov (22.000 litrov) dobrého vína, ktoré museli každoročne odvádzať na kráľovský stôl. Boj za plnoprávnosť skončil až v roku 1647, kedy Ferdinand III. potvrdil Svätému Juru štatút slobodného kráľovského mesta.
Materiálnou základňou úspechu (slobodné kráľovské mesto) bolo vinohradníctvo, ktoré sa však výrazne líšilo od vinohradníctva v predchádzajúcom období, najmä z hľadiska kvantity. Kým v predchádzajúcom období bola malokarpatská vinohradnícka oblasť jednou z mnohých v rámci Uhorska, tak v tomto období dejín Svätého Jura sa stala dominujúcou vo výrobe vína určeného pre domáce trhy i na export. Túto zmenu prinieslo obsadenie dolných častí Uhorska Turkami v priebehu druhej polovice 16. storočia, čím sa stratila konkurencia lacných južných vín.
Po získaní privilégií slobodného kráľovského mesta bol Svätý Jur právne na úrovni takých miest ako Bratislava, Trnava, či Košice. Disponoval úplnou samosprávou v oblasti verejnej, súdnej a hospodárskej. Samosprávu reprezentovala 12-členná mestská rada, ktorej predsedal richtár. Rada riešila všetky záležitosti mesta a bola i súdnym fórom. Jej členom bol aj mešťanosta, poverený riadením hospodárstva, mestský kapitán, ktorý mal na starosti vojenské a policajné záležitosti a mestský notár, ktorý vybavoval písomnú agendu a spravoval mestský archív. Popri mestskej rade účinkovala aj tzv. vonkajšia rada, ktorá pod vedením tribúna ľudu rozhodovala len v najdôležitejších otázkach a reprezentovala záujmy celého meštianstva. Všetky funkcie (okrem notára) boli volené. Voľby sa konali každý rok 24. apríla, hlasovať však mohli len plnoprávni mešťania. Dozor nad vinohradmi, stráženie, dozor nad robotníkmi, deľbu viníc, ich oceňovanie mal na starosti viničný majster (pereg), 4-6 hájnici. Tento úrad sa v samostatný orgán nevyvinul, jeho prácu usmerňoval podľa pokynov mestskej rady mešťanosta.
Veľký vplyv - negatívny - na vývoj mesta mali v tomto období protihabsburgské šľachtické povstanie v druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia a najmä nájazd Turkov zo 17. septembra 1663. Vyživovanie vojska, vyššie dane a časté živelné pohromy (požiare) spôsobili úpadok mesta i mešťanov. K tomu pristúpila i ďalšia závažná príčina. Vinohradníctvo - materiálna základňa prosperity Svätého Jura - sa dostalo koncom 17. a začiatkom 18. storočia do krízy. Svätý Jur v porovnaní s Pezinkom či Modrou bol na tom horšie i nerozvinutosťou ďalších odvetví - remesla a obchodu.
V tomto období sa náboženské spory medzi evanjelikmi a katolíkmi prejavili zvlášť ostro v roku 1674, kedy evanjelickí farári a učitelia museli Svätý Jur opustiť. Tým zanikla i mestská škola. Jej pokračovateľom sa stalo gymnázium, založené rádom piaristov, ktorý bol nástrojom rekatolizácie v meste. Spory utíchli po vydaní tolerančného patentu Jozefa II.
Prvý písomný odkaz na školu vo Svätom Jure pochádza z roku 1650, keď vznikla trojtriedna latinská evanjelická škola. Po odovzdaní evanjelického kostola katolíckej cirkvi v roku 1685 obnovili piaristi v jeho priestoroch latinskú školu. Rakúska vláda zriadila v roku 1857 dvojtriednu reálnu školu s českým a nemeckým vyučovacím jazykom.
Moderné dejiny: Od revolúcie 1848-1849 po súčasnosť
Začiatok piateho obdobia v dejinách Svätého Jura sa niesol v znamení zmien, ktoré vyplývali z porážky buržoáznej revolúcie z rokov 1848-1849, aj keď revolučné udalosti samotné mesto nezasiahli. Samospráva mesta bola zrušená a obnovila sa až roku 1866. Nástup kapitalizmu sa odrazil aj v tejto oblasti. Už v roku 1871 stratil Svätý Jur svoje predošlé výhody i postavenie, zmenil sa na mesto so zriadeným magistrátom a bol podriadený župnému úradu. Orgánmi mestskej správy boli mestské zastupiteľstvo a mestská rada, ktorá však už nebola volená, ale obsadená menovanými úradníkmi. V čele stál už nie richtár, ale mešťanosta.
Hlavným zamestnaním obyvateľov Svätého Jura ostalo vinohradníctvo, remeslá naďalej stagnovali, priemysel neexistoval. Časť schudobnených vinohradníkov nachádzala prácu v manufaktúrach a závodoch v Bratislave i Pezinku. Výraznejšie sa táto tendencia prejavila v čase fyloxéry (prvýkrát sa v Jure objavila v roku 1890), ktorej podľahla prevažná väčšina starých viníc v chotári Svätého Jura. Nedostatok možností získania obživy priviedla mnoho Juranov k vysťahovalectvu do zámoria. Sociálne rozpory umocnila I. svetová vojna, ktorej následky pocítila väčšina obyvateľov.
Porážka Rakúsko-Uhorska, rozpad monarchie a vznik 1. ČSR znamenali začiatok šiesteho obdobia dejín mesta. Mestská správa sa ani v novom štáte podstatnejšie nezmenila. Až koncom roku 1922 sa Svätý Jur mení v duchu zákonov na veľkú obec, hoci sa naďalej označoval ako mesto a od 1. januára 1923 bol podriadený Okresnému úradu Bratislava-okolie. Právomoc mestských orgánov bola však postupne obmedzovaná v prospech notárského úradu. Svätý Jur stratil charakter mesta v roku 1943. Po vzniku slovenského štátu sa mnoho Juranov zapojilo do ilegálnej činnosti i do príprav a bojov SNP. Oslobodením Svätého Jura Sovietskou armádou dňa 3. apríla 1945 sa začala nová etapa dejín mesta.
Po vzniku ČSR v roku 1918 bola v meste štátna ľudová škola, ktorá bola umiestnená najprv v hornej kasárni. Po vyhorení budovy školu premiestnili do poschodového domu na Kautzovej ulici. Triedy boli umiestnené na poschodí, v prízemí bola kasáreň a v zadnej časti maštale pre kone a sklady. Dňa 30.septembra 1931 zriadili vo Svätom Jure štátnu meštiansku školu a pod ňu zaradili aj dovtedajšiu štátnu ľudovú školu. Riaditeľom školy sa stal Eugen Klačko. Vzhľadom na nevyhovujúce podmienky sa 28.12.1931 mestská rada zaviazala vybudovať novú školu pre obidve školy. Mesto odkúpilo budovu starej Drechslerovej továrne, v ktorej sa po vojne zastavila výroba. Školský rok 1938/39 bol prvým v novej škole. Počas vojnových rokov bola štátna ľudová škola pretvorená na rímsko-katolícku ľudovú školu. Z nemeckej ľudovej školy vznikla obecná škola. Dňa 12. júla 1945 bola škola poštátnená. V roku 1952 sa obidve školy (ľudová a meštianska ) spojili do deväťročnej školy. Po reorganizácii školy na osemročnú (od šk.r. 1953/54) , sa stal riaditeľom Ján Kedro. V tomto období bola zriadená školská družina. Dňa 1.10.1955 bola škola pomenovaná po Petrovi Jilemnickom. V školskom roku 1958/59 sa novým riaditeľom Základnej školy Petra Jilemnického stal Jozef Nosál. V roku 1977 bola vybudovaná budova školskej družiny a jedálne. Po novembri 1989 bola v januári 1990 zvolená za riaditeľku školy Vilma Pucherová. V máji 1992 bola zrekonštruovaná telocvičňa. Najväčšou udalosťou pre školu bol dar vlády USA poskytnutý 18.septembra 1995. Od 1.januára 1996 má škola právnu subjektivitu.
Základná umelecká škola vo svätom Jure bola založená v septembri 1969. Prvou riaditeľkou bola pani Soňa Bernáthová. V roku 1970 bol dočasným riaditeľom pán Farkaš. V septembri 1971 prevzala školu pani Emília Pitoňáková. Zriaďovateľom Základnej umeleckej školy je Mesto Svätý Jur. Škola má do roku 2002 právnu subjektivitu a sídli v budove Základnej školy na Kollárovej ul. 2. Má svoje priestory pre vyučovanie hudobného , výtvarného, tanečného a literárno - dramatického odboru. Žiaci navštevujú v hudobnom odbore hru na husle, klavír, keyboard, gitaru, basovú gitaru, flautu, spev, klarinet, akordeón. V tanečnom odbore deti od 5 rokov absolvujú hudobno - pohybovú prípravu a v ďalších rokoch dostávajú základy klasického, ľudového a moderného tanca. Okrem týchto tanečných techník si deti zatancujú aj country, historické tance a tance štandartné Výtvarníci sa venujú maľbe, grafike, modelovaniu a dekoratívnym činnostiam.
Významné pamiatky a zaujímavosti Svätého Jura
- Kostol sv. Juraja: Gotická stavba bez veže bola postavená v poslednej štvrtine 13. storočia. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je Oltár Svätého Juraja.
- Evanjelický kostol: Postavili ho v rokoch 1651 - 1654 pôvodne evanjelici. Od roku 1674 patrí katolíkom.
- Mestské opevnenie: Boli vybudované v rokoch 1603-0664 ako ochrana proti Turkom.
- Piaristický kláštor: Piaristi prišli do Svätého Jura v roku 1685. Postupne vybudovali kláštor a rozšírili ho o budovu nového gymnázia.
- Šúr: Jedinečnou prírodnou rezerváciou so slatinnojelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi.
Okrem týchto pamiatok sa v meste nachádza aj viacero meštianskych domov, kaplniek a pamätníkov, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve Svätého Jura.