Pýchou jedného z najmenších a najmladších slovenských miest, mesta Šaštín - Stráže, je komplex prekrásnej barokovej Baziliky Sedembolestnej Panny Márie a priľahlého kláštora. Šaštín by sa dal popísať ako jedno z najmenších slovenských miest, ako známe mariánske pútnické miesto, ale aj ako mestečko, ktoré si vďaka bývalej kartúnke, kalvárii, synagóge a viacerým rázovitým domom zachovalo značnú časť svojej historickej atmosféry.
Zároveň je Šaštín najmladším slovenským mestom - po schválení v parlamente ho zaň vyhlásili spolu s Krásnom nad Kysucou v roku 2001. Mesto sa dá rozdeliť na tri časti - pôvodný Šaštín, areál okolo baziliky a obec Stráže, s ktorou sa Šaštín zlúčil za bývalého režimu.
Bazilika Sedembolestnej Panny Márie je najväčším kostolom na Záhorí a vôbec prvým kostolom na Slovensku povýšeným na baziliku. Spoločne s kláštorom bola postavená v prvej polovici 18. storočia na mieste, kde kedysi stávala malá kaplnka so sochou Panny Márie. Socha je v súčasnosti umiestnená na oltári v bazilike a ročne sa sem k nej prichádzajú modliť desiatky tisícov pútnikov zo Slovenska i okolitých krajín.
Baziliku, ktorá potom, ako pápež Pius XI. vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska, predstavuje slovenskú Národnú Svätyňu, navštívili také osobnosti ako Matka Tereza či Ján Pavol II.
História a Význam Baziliky
Putovanie veriacich sa začalo rozbiehať po roku 1564, keď dala šľachtičná Angela Bakičová spolu s manželom Imrichom Czoborom vyrezať drevenú sochu Panny Márie, údajne ako vďaku za vyslyšané modlitby. Bakičová sa modlila za zmierenie v jej rodine, keď ju jej nahnevaný manžel vyhodil z koča, krátko na to sa vraj koč po ňu vrátil. Soche sa pripisovali stovky uzdravených a arcibiskup Imrich Eszterházy v roku 1732 povolil jej uctievanie, čo viedlo k stavbe kostola a kláštora. V roku 1964 pápež tento kostol povýšil na baziliku ako vôbec prvý chrám na Slovensku. Neskôr pribudli ďalšie - napríklad v Levoči, Košiciach, Bardejove či Trnave.
Počas prehliadky národnej kultúrnej pamiatky sa dozviete o manželskej hádke z roku 1564 medzi grófkou Angelikou Bakičovou a Imrichom Coborom a ich zmierení, ktoré bolo podnetom pre zhotovenie sošky Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je dodnes na oltári v bazilike.
O zadĺžené coborovské majetky na Záhorí (panstvo Holíč a Šaštín), prejavil záujem cisár František Štefan Lotrinský, ktorý ako schopný podnikateľ a ekonóm rozpoznal v roku 1736 ich hospodársky potenciál. Panovníčka Mária Terézia, známa mariánska ctiteľka, poverila výzdobou šaštínskeho chrámu najvýznamnejších umelcov z cisárskeho dvora. Na jej návrh i náklady dala v roku 1762 postaviť hlavný oltár z vyberaného červeného mramoru.
Šaštínska Bazilika Sedembolestnej Panny Márie je barokovým kláštorným komplexom, ktorý bol postavený v rokoch 1733 až 1762. V roku 1964 bol chrám vyhlásený za baziliku minor. Bazilika patrí k najvýznamnejším na Slovensku. Barokový kostol bol postavený podľa architekta Hillebrandta, ktorý je autorom hlavného oltára, na ktorom je zázračná socha Sedembolestnej Panny Márie. Súčasťou areálu pútnického kostola je kaplnka Panny Márie, miesto pôvodného umiestnenia zázračnej sochy.
Šaštínska Bazilika Sedembolestnej Panny Márie bola vyhlásená za pútnické miesto, na ktorom sa každoročne zhromaždí množstvo ľudí. Okrem hlavnej národnej púte, ktorá býva na sviatok Sedembolestnej Panny Márie - 15. septembra, sa tam organizuje aj Turičná púť, Púť motorkárov a Púť zaľúbených.
Práce na výkopoch a na spevnení pôdy sa začali v roku 1736. Vychádzalo sa z projektu pavlinského kňaza P. Mateja Vépiho, ktorý bol zároveň aj architektom. Samotný navrhnutý plán baziliky však nebol uskutočnení, nakoľko boli nedostačujúce finančné prostriedky pre realizáciu. Tú zhotovil maliar Jozef J. Zvony vo vežiach umiestnili na dané miesto v roku 1765. Takmer za päťdesiat rokov od umiestenia zvonov, v roku 1813 sa uskutočnili opravy hlavného priečelia a oprava striech na bazilike sa vykonala v roku 1851 až 1852. Veľmi rozsiahle práce na bazilike sa konali v roku 1987, kedy sa začalo s jej úplnou obnovou, opravou a rekonštrukciou na stenách, taktiež nové zastrešenie a obnovou dvoch veží, tiež nová elektrifikácia ako aj samotné rekonštrukčné práce na sochách a maľbách.
Bazilika má dĺžku 62 metrov, šírku 24,5 metra, výšku 25,2 metra a hlavná loď je vysoká 13 metrov. Vo vežiach baziliky je 7 zvonov. Najťažší národný zvon váži 4 745 kg.
Počas prehliadky baziliky si pozriete jeden z najväčších organov Slovenska z roku 1950, ktorý má 5 manuálov a 91 registrov a vyše 5 000 píšťal. Skriňa organa je umelecky vyhotovená i so sochou kráľa Dávida.
Architektonické prvky
- Západné priečelie: Stavebne zvýraznená stredná časť s hlavným portálom, viacetažové priečelie so vstupným portálom a štyrmi bočnými polstĺpmi. Nápis "Sedembolestná Panna Mária, Tebe slovenská spieva krajina" pod zuborezom.
- Veže: Dve vysoké veže, delené profilovými rímsami na tri časti, zakončené laternovými baňkami, polstĺpy s hlavicami a barokovými vázami.
- Svätyňa: Polkruhový uzáver so stropom v tvare štvrť kupoly a tromi oválnymi oknami.
- Oltár: Vypracovaný Antonom Hilebrantom, vyrobený z červenkastého mramoru, jednoduchý tvar s rozvinutou drapériou.
- Socha Sedembolestnej Panny Márie: Dĺžka 85 cm na výšku a 91 cm na šírku, sochy svätého Jána apoštola a Márie Magdalény po stranách.
- Chrámová loď: Napojená na užšiu svätyňu triumfálnym oblúkom, sochy svätého Cyrila a Metoda pri päte oblúka.
- Kaplnky: Bočné tri a tri kaplnky, bočné východy pri sakristiách, podvežie s chórom.
- Kazateľnica: Bohato vyrezávaná a zdobená na pilastroch pravej strany chrámu.
- Výmaľba: Stĺpové siene s mramorovými balkónmi na klenbe svätyne, oslávenie Panny Márie na ďalších klenbách, let anjelov s Veronikinou šatkou na klenbe chrámovej lode.
- Chór: Nový organ z roku 1950 s piatimi manuálmi a deväťdesiatimidvomi registrami.
Anton Hilebrant vypracoval samotný plán oltáru a podľa plánu aj oltár postavili. Dokončili ho v roku 1764 a vyrobený je z červenkastného mramoru. Práve na tomto oltári umiestnili a uložili milostivú sošku Sedembolestnej Panny Márie. Oltár má jednoduchý tvar a tvorí akoby pozadie s rozvinutou drapériou.
Čo sa týka sochy Sedembolestnej Panny Márie, má dĺžku 85 centimetrov na výšku a 91 centimetrov na šírku. Z jednej a aj z druhej strany oltárneho stola sa na podstavcoch nachádzajú sochy. Vľavo ide o sochu svätého Jána apoštola pri nochách s orlom a vpravo je socha Márie Magdalény s nádobou na olej.
Chrámová loď nadväzuje na užšiu svätyňu triumfálnym oblúkom. Popri ľavej päte oblúka sa na podstavcoch nachádzajú dve nové sochy - socha svätého Cyrila a socha svätého Metoda.
Ku kostolnej lodi sú napojené bočné tri a tri kaplnky, pri sakristiách bočné východy a na západnej strane podvežia s chórom. Kazateľnicu umiestnili na pilastroch pravej strany chrámu. Je bohato vyrezávaná a zdobená.
Výmaľba chrámu - práce, ktoré sa týkali samotnej výmaľby baziliky vykonal cisársky dvorný maliar francúzskeho pôvodu Ján Jozef Chamant. Na klenbe svätyne vymaľoval stĺpové siene s mramorovými balkónmi. Ďalšie klenby vymaľoval oslávením Panny Márie. Na klenbe Chrámovej lode je let anjelov nesúcich Veronikinu šatku s mučenou tvárou Ježiša. Po pätách klenbových pásov sú formované a vyplnené medailóny a rôzne ozdoby, medzi nimi aj obrazy štyroch cirkevných otcov: sv. Ambróza, sv. Hieronyma, sv. Augustína a sv. Chór - pôvodne sa tu nachádzal organ s dvadsiatimitromi registrami. V roku 1771 ho dala postaviť Mátŕia Terézia. V roku 1950 bol nainštalovaný nový organ, ktorý je jeden z najväčších organov u nás. Je päť manuálový s deväťdesiatimidvomi registrami.
Prvý oltár zobrazuje Jána Bosca, ktorý je zakladateľ saleziánov. Nad postavou svätca je Panna Mária Pomocnica kresťanov a okolo chlapci. Druhý oltár je zasvätený svätému Pavlovi, pustovníkovi. V popredí sa nachádza ženská postava, ktorá drží korunku. Maľba je pravdepodobne dielom J. L. Tretia kaplnka je s oltárom svätej Anny. Autorom je J. L. V druhej kaplnke sa nachádza oltárna maľba svätého Jána Nepomuckého, ktorého anjeli nesú do neba. V dolnej časti je podpis: J. L. Kracker Pins. A. Tretia kaplnka je zasvätená svätým anjelom strážcom.
Priestory medzi sakristiami a bočnými kaplnkami vypĺňajú bočné vstupné priestory po oboch stranách chrámu. Severný vyúsťuje k trojbokej kaplnke a južný zasa do kláštornej chodby. Po celej južnej dĺžke baziliky, medzi bazilikou a kláštorom je dlhá chodba, z ktorej vedú otvory do kláštora, baziliky a sakristie. Na konci chodby je na stene umiestnený masívny kríž. Na murive kostola je mramorový náhrobník Imricha Czobora. Pôvodne bol tento epitaf vo farskom kostole Povýšenia svätého kríža.
Rozpis svätých omší
Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Šaštín - Stráže Správa farnosti: Rád svätého Pavla prvého pustovníka - Slovenská kváziprovincia Sedembolestnej Panny Márie, komunita Šaštín-Stráže.
Rozpis sv. omší:
| Deň | Bazilika Sedembolestnej Panny Márie | Kostol sv. Alžbety Uhorskej (Stráže) | Kostol sv. Jána Bosca (Šaštín) |
|---|---|---|---|
| Pondelok | 7:00, 18:00 | - | - |
| Utorok | 7:00, 18:00 | 17:00 | - |
| Streda | 7:00, 18:00 | - | 17:00 |
| Štvrtok | 7:00, 18:00 | - | - |
| Piatok | 7:00, 18:00 | 17:00 | 17:00 |
| Sobota | 8:00, 19:00 | - | - |
| Nedeľa | 7:00, 8:45, 10:30, 19:00 | 10:00 | 8:30 |
| Prikázaný sviatok (ak nie je dňom prac. pokoja) | 7:00, 10:30, 19:00 | 17:00 | 17:00 |
Ružencová pobožnosť je vo všedné dni (Po - Pi) o 17.00 hod. Každý deň o 20.00 sa modlíme za Slovensko posvätný ruženec pred Najsvätejšou oltárnou sviatosťou.
Šaštín a okolie
Mesto Šaštín-Stráže, ležiace v srdci Záhoria v okrese Senica, je známe predovšetkým ako jedno z najvýznamnejších pútnických miest na Slovensku.
Ak rozmýšľate, kam v Šaštíne-Strážach zamieriť za oddychom v prírode, odpoveďou je neďaleká rekreačná oblasť Gazárka. Táto lokalita je ideálnym miestom na letnú rekreáciu pri vode a predstavuje skvelý tip, kam s deťmi v regióne. Sústava piatich jazier, ktoré vznikli ťažbou piesku, je obklopená borovicovými lesmi a ponúka možnosti na kúpanie, rybolov či nenáročné prechádzky.
Okolie mesta Šaštín-Stráže je typické pre Záhorie - charakterizujú ho rozsiahle borovicové lesy a piesočnatá pôda. Táto krajina je ako stvorená na cykloturistiku a pešiu turistiku. Dobré značené cyklotrasy vás prevedú malebnou prírodou a spájajú mesto s okolitými obcami a zaujímavými miestami.
ŠAŠTÍN patrí medzi najstaršie obce na Slovensku. Prvá zmienka o jeho existencii pochádza z roku 1218 pod názvom Saswar. Už v tom čase bol Šaštín sídlom archidiakona. Obec bola majetkom Stibora a od konca 15. storočia patrila Czoborovcom. K tomuto obdobiu sa viaže aj vznik pútnického miesta v Šaštíne.
V živote každého národa, obce či mesta aj človeka sú významné dni, ktoré sa zapíšu navždy do dejín. Tak aj v našej obci Šaštín-Stráže sa deň 1.september 2001 stáva významným dejinným medzníkom - jej vyhlásením za mesto.
Názov mesta: Šaštín-StrážeVznik mesta: 1. september 2001Poloha mesta: Západné Slovensko, okres Senica, -17°09´ východnej zemepisnej dĺžky -48°30´ severnej zemepisnej šírkyRozloha mesta: 4195,05 ha, z toho Šaštín 2499,62 ha a Stráže 1695,43 haNadmorská výška: priemerne 256 m n.m.Počet obyvateľov (k 30.5.2006): 5015
V prípade záujmu o individuálnu prehliadku jednotlivých miest kontaktujte príslušné Turistické informačné centrum.