Kostol sv. Michala Archanjela v Nemšovej: História a Architektúra

Najvýznamnejšou pamiatkou mesta Nemšová je Rímsko-katolícky kostol sv. Michala Archanjela, ktorý je patrónom mesta. Kostol je dominantou a neodmysliteľnou súčasťou panorámy Nemšovej.

História kostola

Prvý písomný záznam o pôsobení rímskokatolíckej cirkvi na území Nemšovej sa objavuje 90 rokov po prvej písomnej zmienke o obci Neusua z r. 1242. Starobylá farnosť sa spomína v zápise pri výbere pápežských desiatkov v rokoch 1332-1337, kedy farár Beanus de Nesua dal 6 grošov… Nasledujúce storočia, s výnimkou obdobia reformácie, ktorá trvala od r. 1530 až do r. 1655 plných 125 rokov, je toto územie až dodnes spravované katolíckou cirkvou.

O existencii vôbec prvého kostola, kde sa slúžili bohoslužby, hovorí zápis vizitácie Kostola sv. Michala archanjela z r. 1675, ktorý bol postavený pravdepodobne v románskom štýle. V tomto období bol v Ľuborči postavený aj drevený kostol, tiež zasvätený sv. Michalovi. Bol postavený na pôvodnom mieste kostola, spomínaného už v roku 1332, ktorý bol podľa záznamov zbúraný z dvoch dôvodov: prvý bol ten, že bol podmáčaný divokými bludnými vodami Váhu, a druhý ten, že už bol malý pre takú veľkú farnosť.

V tom čase totiž patrili do nej okrem Nemšovej nielen Ľuborča, Klúčové, Trenčianska Závada a Borčice, ale i Horné Srnie a Rajkovec. O 50 rokov neskôr, v r. 1725-1726, sa začala stavba kamennej fary za pôsobenia farára Martina Gašparoviča. V tom čase vo farnosti žilo 2190 katolíkov z celkového počtu 2504 obyvateľov.

V r. 1758 prišiel do Nemšovej Ján Koštiaľ, farár z Čadce, ktorý sa v r. 1760 obrátil s prosbou o stavbu kostola na vtedajšieho župana Jozefa Ilešháziho, ktorý odpovedal pozitívne. Kostol sa staval na mieste pôvodného, v rokoch 1762-1766. Základný kameň kostola bol položený dňa 20. apríla 1762 a posvätený bol Jánom Pichnayom, teplanským dekanom, za asistencie nemšovského farára Jána Koštiaľa a Antona Gyattla, farára z Pruského. Ďalší prítomní boli: Ondrej Zimány inšpektor panstva a Štefan Ugronovič - notár trenčiansky.

Stavba kostola bola dokončená v posledných dňoch júla 1766. Slávnostná posviacka sa konala 29. septembra 1766, na sviatok sv. Michala archanjela. Kostol bol dňa 29. septembra 1766 na sviatok sv. Michala slávnostne požehnaný dekanom z Trenčianskej Teplej Jánom Pichnayom. Konsekráciu vykonal archidiakon trenčianskeho dištriktu a teplanský farár Ján Pichnay. Samotná Nemšová mala vtom čase 124 domov, v ktorých bývalo 149 rodín so 785 obyvateľmi.

Posviacka konsekrácia biskupom, bola až po 23 rokoch, dňa 29. 6. 1789, na sviatok sv. Petra a sv. Pavla. O 23 rokov neskôr, na sviatok Petra a Pavla, 29. júna 1789 kostol konsekroval nitriansky biskup František Xaver Fuks, ktorý v ňom uložil relikvie sv. Veneranda a Vincenta. Vykonal ju biskup František Xaver Fuchs, ktorý za asistencie 20 kňazov, vložil do kameňa hlavného oltára ostatky mučeníka sv. Vincenta. Dožil sa jej i Ján Koštial, no ešte vtom istom roku v novembri 1789 v Rovnom, kde bol preložený, zomrel ako 59-ročný. Jozef llešházi sa však tohto, pre Nemšovú významného dňa, nedožil, zomrel pred posviackou kostola 8. 2. 1768 v bratislavskej nemocnici ako 66-ročný. Miesto neho sa na posviacke zúčastnil jeho 29 ročný syn Ján Baptista llešházr, dedičný župan.

Požiare a rekonštrukcie

V roku 1915 zasiahol kostol i zvyšok Nemšovej ničivý požiar s krutými následkami. Jeho nezvyčajnej sile predchádzalo mimoriadne suché a horúce počasie a neobyčajný vietor. Poľahky sa zapálil šindeľ zo striech a veže kostola. Horiace padajúce trámy však našťastie nenarušili klenby, a tak sa požiar nedostal do vnútra kostola. Našťastie i horiaca veža sa veľmi rýchlo zrútila na zem a tak nezasiahla konštrukcie zvonov.

História opravenej veže po požiari však netrvala dlho. Na sklonku druhej svetovej vojny v roku 1945 ju odstrelili dvoma delostreleckými granátmi rumunské vojská, ktoré mali podozrenie, že je na nej pozorovateľňa ustupujúcich nemeckých vojsk. S rekonštrukciou veže sa začalo dva roky po vojne. Dňa 4. marca 1956 bola vymenená dlažba v kostole. Pri týchto prácach bola krypta natrvalo uzavretá.

Posledné nešťastie, ktoré zasiahlo najmä interiér kostola, bol opäť požiar v roku 1961. Ten vznikol od mechu organa, ktorý bol z ručného ovládania prerobený na elektrický. Vznikli značné škody, zhorel starý organ, chór i niektoré maľby.

Kostol v Nemšovej bol niekoľkokrát opravovaný a vymaľovaný. Naposledy to bolo v rokoch 2002 -2004 zásluhou vdp. dekana Antona Košíka, kedy došlo k vymaľovaniu kostola z vnútra i z vonku.

V 70-tych rokoch došlo k viacerým zmenám v interiéri kostola (zaviedlo sa napr. vykurovanie plynom, elektrický pohon zvonov, ozvučenie, bol vymaľovaný kostol zvnútra i zvonku a iné).

Kostol Sv. Archanjela Michaela| Lančár | Potulky Históriou

Architektúra kostola

Kostol sv. Michala Archanjela je postavený v rokoch 1762 - 1766 ako neskorobaroková jednoloďová pozdĺžna stavba. Neskorobarokový kostol dal postaviť gróf Jozef Illesházy, ktorý sa však jeho posviacky už nedožil. Pod podlahou (dlažbou) kostola je krypta.

Pohľad na Nemšovú z 30. rokov

Interiér kostola

Interiér kostola tvorí viac historicky vzácností. Je to hlavný oltár ozdobený mnohými kolorovanými sochami svätých či obraz Michala Archanjela namaľovaný na objednávku Ilešháziovcov.

V kostole sú tri oltáre. Nad hlavným oltárom je obraz sv. Michala Archanjela. Nad bočným oltárom vľavo (pri pohľade od hlavného vchodu kostola) je obraz sv. Anny s dieťaťom Máriou. Bočný oltár vpravo je ozdobený sochou sedembolestnej Panny Márie.

Za prvým oblúkom vľavo vo výklenku je socha Božského Srdca Ježišovho (v minulosti tu stála drevená kazateľnica). Vpravo je krstiteľnica a nad ňou súsošie krstu Pána Ježiša a holubica - znak Ducha Svätého.

Medzi tretím a štvrtým oblúkom vľavo (oproti bočnému vchodu do kostola) sú sochy: sv. Jozef s malým Ježiškom na rukách a sv.

Celá maľba kostola, to je viacero krásnych obrazov, ktoré tvoria jeden veľký celok. Nad svätyňou - na klenbe je veľký obraz Najsvätejšej Trojice a pod ním zo štyroch strán 4 menšie obrazy svätých evanjelistov. Na ľavej strane je Lukáš a Ján, na pravej strane Matúš a Marek.

Na oblúku medzi bočnými oltármi v minulosti bol citát: „Oči moje budú otvorené a uši pozorné nad modlitbou toho, ktorý na mieste tomto, modliť sa bude.“ Tento citát už na oblúku nie je. Na druhom úseku klenby, nad bočnými oltármi sú dva obrazy. Vľavo Zvestovanie Pána, vpravo Návšteva Panny Márie u príbuznej Alžbety.

V tretej časti klenby, v strede kostola je veľký obraz Nanebovzatie Panny Márie a štyri menšie obrazy. Vľavo sv. Agnesa a vdova a hrdinka Starého zákona Judita, vpravo sv. Mária Goretti a kráľovná Ester.

V štvrtej časti klenby vľavo je obraz Narodenie Pána Ježiša a vpravo Zmŕtvychvstanie Pána.

Pôvodné maľby z roku 1976 namaľoval majster Krajčo za pomoci pátra Prokopa. V roku 2003 boli maľby obnovené, oživené krásnymi farbami majstrom Jurajom Krajčom z Trenčína. V obrazoch sa často objavuje mušľa, ktorá symbolicky zobrazuje putujúci Boží ľud. Zobrazuje tiež videnie sv. Augustína o dieťati prelievajúcom mušľou more do jamky v piesku.

Steny kostola zdobia obrazy - 14 zastavení krížovej cesty. Tú daroval farskému kostolu istý nemšovský richtár, ako prejav vďaky Pánu Bohu za záchranu života. Stala sa mu totiž táto príhoda: Na mieste zvanom Dráhy prechádzal richtár na svojom koči. Možno sa mu splašili kone alebo sa zlomilo koleso, isté však je, že sa pán richtár i so svojím kočom zrútil do hlbokej rokle blízko cesty. Richtár prežil, ale ten pád bol hrôzostrašný.

V kostole vzadu pred sklenými dverami vľavo je malá kaplnka s obrazom Panny Márie Ustavičnej Pomocí. Na bielu sobotu na tomto mieste býva Boží hrob. Vpravo je Ježiš Kristus na kríži. Pri nohách Pána Ježiša sú každý deň čerstvé kvety.

Kostol v 50. rokoch

Významné osobnosti spojené s kostolom

Okrem správcov fary a kaplánov tu pôsobilo aj niekoľko dekanov. Medzi poslednými bol Jozef Kianička, dištrik. dekan, čestný kanonik (1887-1956), ktorý pôsobil v Nemšovej 12 rokov - od r. 1942. Po ukončení ll. svetovej vojny inicioval a spolu so svojim kaplánom Jozefom Hankom sa zaslúžili o postavenie Kaplnky Fatimskej Panny Márie a nanovo dal postaviť vo vojne zostrelenú vežu kostola a zvonku obnoviť celý kostol.

Po ňom nastúpil v r. 1945 Rudolf Hodál (1920-1992), čestný dekan, ktorý tu pôsobil do r. 1970. Potom sa 12 rokov staral o nemšovskú farnosť Gejza Luky (1924-1992), dekan ad personam a zástupca okr. dekana. Za jeho pôsobenia došlo k viacerým zmenám v interiéri kostola (zaviedlo sa napr. vykurovanie plynom, elektrický pohon zvonov, ozvučenie, bol vymaľovaný kostol zvnútra i zvonku a iné).

Po ňom nastúpil v r. 1982 Anton Noga (1947), dištrikt. dekan, ktorý bol správcom farnosti 15 rokov. Zaslúžil sa o postavenie novej fary a rekonštrukciu pôvodnej Kaplnky sv. Antona Paduánskeho v Ľuborči. Vr. 1997 ho vystriedal Karol Hanulík (1952), dištrikt. dekan, ktorý tu vykonával službu 3 roky. V r. 2000 prevzal po Karolovi Hanulíkovi farnosť Anton Košík, ktorý bol správcom v rokoch 2000-2018. Počas jeho 17-ročnej činnosti sa realizovala rekonštrukcia veže a kostola, tiež aj rekonštrukcia Kaplnky Fatimskej Panny Márie v Trenčianskej Závade a iné.

Nemšová bola rodiskom aj mnohých významných rímskokatolíckych kňazov, medzi nimi boli: Vojtech Babulík (1909 -1997), kňaz-salezián, pedagóg, ľudový kazateľ, Karol Korper Zrínsky (1836 -1923) kňaz, národovec, politik, publicista Andrej Patka (1908-2003), kňaz, cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ, Jozef Štefánek (1909-1991), kňaz, dekan. Z posledných Peter Mindár (1948), kňaz, Ján Ondrejička (1950), čestný dekan, Karol Koníček (1961), kňaz, Dominik Gurín (1959), dekan a Roman Pecháček (1975), kňaz, rehoľník SVD.

Už z prvých kánonických vizitácii vyplýva, že farský kostol mal svoj organ a službu organistu vykonávali učitelia. Z posledných záznamov vyplýva, že 40 rokov bol organistom Ján Szárka-Slávnický, v rokoch 1916 až 1956 (vypomáhali mu Peter Baláž a Ján Holeček). Po ňom, od r. 1956 až do r. 1958 bol ním Ján Holeček, ktorému však odbor školstva hranie zakázal, ak chcel naďalej byť učiteľom. Po ňom nastúpil v r. 1958 Stanislav Chlebana (1942 -2017), ktorému neskôr vypomáhal a načas aj prevzal povinnosti hlavného organistu syn Pavol. S. Chlebana viac ako 50 rokov pôsobil vo farnosti ako organista a spevák, vždy ochotný slúžiť pri sv.

tags: #kostol #sv #michala #archanjela #nemsova