Kostol sv. Michala Archanjela v Biskupiciach je významnou kultúrnou pamiatkou, ktorá prešla rozsiahlym vývojom od svojho vzniku v stredoveku až po súčasnosť. V tomto článku sa pozrieme na jeho históriu, architektonické prvky a miesto v kultúrnom kontexte regiónu.
História a Vývoj Kostola
Kostol sv. Michala Archanjela sa nachádza v Biskupiciach, mestskej časti Trenčína, na Biskupickej ulici. Je prístupný aj mestskou hromadnou dopravou z autobusovej a železničnej stanice.
Kostol postavili podľa všetkého v priebehu prvej tretiny 14. storočia, zrejme na mieste staršej stavby, na majetku nitrianskeho biskupa, ktorý sa spomína už v roku 1208. Išlo o menšiu jednoloďovú stavbu s kvadratickou svätyňou, ktorá nie je výraznejšie oddelená od priestoru lode, a severnou sakristiou. Hlavný vstup sa nachádzal na západnej strane. Rozmery lode boli 9,4 až 9,6 m x 8,5 m a v prípade presbytéria to bolo 3,5 až 3,6 m x 6,3 m.
V širšom časovom rozpätí konca 14. storočia a prvej polovice 15. storočia došlo k rozsiahlej oprave zrejme poškodenej stavby. Doložené je významné domurovanie severnej a južnej stany lode a o niečo neskôr aj ďalšie menšie zvýšenie obvodového muriva lode a sakristie. Z tohto obdobia pochádza aj vrcholne gotické pastofórium a len čiastočne zachovaná fresková výzdoba veľkej hodnoty.
Nie je vylúčené, že k poškodeniu kostola, ktoré si vyžiadalo takúto rozsiahlu opravu, mohlo dôjsť počas útoku husitov v r. V 16. storočí sa realizovalo významné zväčšenie chrámu. Západná stena ranogotickej stavby bola odstránená a loď predĺžená o 8 metrov na takmer dvojnásobok. Menšie úpravy v renesančnou slohu sa udiali aj v prvej polovici 17. storočia.
Do cca polovice 17. storočia slúžil ako farský chrám, po roku 1663 sa už spomína ako filiálka farnosti pri Kostole sv. Stavba utrpela počas povstania Františka II. Rákociho, čo si následne vyžiadalo opravu už v barokovom štýle. Tá sa mala udiať v roku 1713. V rámci nej bola prestavaná svätyňa chrámu, ktorej nadstavali obvodové múry takmer do výšky lode a posunuli vyššie jej okná. Jej interiér dostal aj barokovú maliarsku výzdobu v menšom rozsahu.
Ďalšie práce sa realizovali aj koncom 18. storočia, kedy mala loď dostať rovný trámový strop. V druhej polovici 20. storočia bolo osvetlenie lode riešené veľkými polkruhovo ukončenými okna na južnej i severnej strane. Po roku 1962 pristavali k východnej stene svätyne lurdskú jaskyňu. V roku 1974 pripojili k západnému priečeliu modernú prístavbu predsiene. V roku 1990 sa tu uskutočnil architektonický prieskum a v roku 1992 rozšírili severnú sakristiu. V tom istom roku bol objekt vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Kostol dostal v 90. V rokoch 1995 - 97 sa uskutočnil reštaurátorský výskum, v rámci ktorého odkryli a zreštaurovali stredoveké nástenné maľby, objavili zamurované ostenie románskeho okna na južnej strane svätyne. V roku 2014 sa začala s finančnou podporou Mk SR z programu Obnovme si svoj dom zatiaľ posledná obnova. Realizoval sa výskum exteriéru i interiéru, opravená bola strecha a krov svätyne, ako aj vonkajšie fasády. Výskum priniesol významné zistenia ohľadom vzniku stavby.
Súčasný kostol mal svojho staršieho predchodcu datovaného predbežne najneskôr do poslednej tretiny 13. storočia. Starší chrám, ktorý mohol, ale nemusel stáť na mieste dnešného objektu, zanikol zrejme niekedy na prelome 13. a 14. Identifikovanie druhotne použitých článkov zo staršej stavby viedlo, spolu s ďalšími zisteniami, k prehodnoteniu času vzniku stojaceho kostola. Ten bol dovtedy datovaný ešte do neskororománskeho obdobia z prvej polovice 13. storočia.
Architektonické prvky a výzdoba
V interiéri svätyne je prezentovaná dolná časť zamurovaného štrbinového okna v južnej stene, pod ktorým je malá nika z gotického obdobia s mníškou. Na stenách svätyne a napravo od víťazného oblúka sa zachovali gotické fresky zo obdobia rokov 1400 - 141014. Na východnej stene svätyne sú postavy Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa. Nad víťazným oblúkom je päť polí, v ktorých boli zrejme zobrazení starozákonní proroci.
Kostol Svätého Michala Archanjela bol postavený okolo polovice 14. storočia a koncom 15. storočia bol prestavaný v gotickom štýle. Neskôr v roku 1787 ho upravili v neskorobarokovom štýle. V interiéri prikrýva loď pruská valená klenba sakristiu a svätyňu viacuholným uzáverom gotická krížová klenba. Hlavný oltár bol zhotovený okolo roku 1790 v neskorobarokovom štýle. Bočný oltár Ježišovo pokrstenie pochádza z druhej polovice 19. stor., kamenná kazateľnica pochádza z roku 1538.
Na južnej stene je vidieť fresku svätého Juraja a oproti nej sú fragmenty z legendy o svätom Ladislavovi (prenasledovanie, zápasenie, odťatie hlavy), ktoré boli odhalené a obnovené v rokoch 1988-1989. ďalším výrazným prvkom je veža s osemhranným ihlanovitým zastrešením, ktorá vyčnieva z priečelia, jej oblúkovité zvukové otvory, oporné piliere svätyne a južný portál s lomenou nadpražnou podperou s malou predsieňou.
Dispozícia kostola
Najstaršou sochou kostolnej záhrady je kríž z roku 1657, ktorý bol v roku 1898 renovovaný. Taktiež sa tu nachádza socha sv. Vendelína z druhej tretiny 19. stor. a socha sv.
Nástenné maľby
Reštaurátorský prieskum svätyne, uskutočnený v roku 1995, odhalil na východnej stene unikátny nález - nástennú maľbu. Ide o figurálnu kompozíciu Deesis (príhovor, prosba), z ktorej sa zachovala dvojica kľačiacich prosebníkov - Panny Márie a Jána Krstiteľa. Ústredná postava Krista bola pravdepodobne zničená pri stavebnej úprave tejto časti steny na okenný otvor. Na klenbe svätyne sú symboly štyroch evanjelistov, komponovaných okolo Boha Otca alebo sv. Trojice v mandorle. Na južnej časti klenby sa podarilo odkryť polopostavu s knihou, pravdepodobne sa jedná o evanjelistu alebo cirkevného otca. Na čelnej stene víťazného oblúka reštaurátori objavili postavu Michala archanjela vážiaceho duše. Tieto nástenné maľby možno zaradiť do okruhu s taliansko - byzantským vplyvom. Okrem stredovekých nástenných malieb prieskum odhalil aj stredoveké architektonické články, gotické sanktuárium s barokovou maliarskou výzdobou a fragmenty malieb renesančných konsekračných krížov.
Okolie kostola
Okolie kostola dotvárajú historické pamiatky - socha zvaná Immaculata (Nepoškvrnenej Panny Márie) z roku 1689 v barokovom štýle.
Immaculata
V 80. rokoch 20. storočia ho rozobrali a neskôr znovu inštalovali, avšak pred kostolom kapucínov.
Kostol sv. Michala Archanjela v kontexte Podunajských Biskupíc
Kostol sv. Michala Archanjela v Podunajských Biskupiciach vznikol ako súčasť kláštora trinitárov, ktorí prišli do Prešporka koncom 17. storočia. Usadili sa na predmestí pred Michalskou bránou. Na mieste staršieho cintorína si postavili kláštor a na mieste v 16. storočí zbúraného Kostola sv. Michala Archanjela začali v roku 1717 budovať prepychový barokový chrám. Konkávne prehnuté priečelie je po stranách ohraničené dvoma vysokými vežami, ktoré boli pôvodne zakryté bohato profilovanými barokovými strechami.
Jozef II. rozhodol kláštor zrušiť, neskôr rozobrali ozdobné strechy veží. V roku 1854 vznikla pri kostole farnosť Najsvätejšej Trojice.
Stĺp Panny Márie na námestí pred kláštorom, ktorý v polovici 19. Takto videl monogramista D.S. na Vianoce roku 1944 Župné námestie.
Menšie spoločenstvá žijúce na nejakom území netvoria farnosť, ale tzv.
Niekoľko stredovekých kostolíkov možno nájsť aj v samotnom Trenčíne (farský kostol pod hradom s gotickým karnerom, rotunda a hradná kaplnka na hrade, základy kláštora) i v okolitých dedinkách Soblahov či Mníchova Lehota.
V súčasnosti je kostol sv. Michala Archanjela významnou sakrálnou pamiatkou, ktorá svedčí o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve Biskupíc a celého Trenčianskeho regiónu. Jeho architektonické prvky, nástenné maľby a historický kontext ho robia dôležitým cieľom pre turistov a záujemcov o históriu umenia.
Oprava kostola sv. Michala archanjela v Skalici
tags: #kostol #sv #michala #archanjela #v #biskupiciach