Kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach: Historický Klenot Slovenska

Kostolík sv. Michala Archanjela v Dražovciach, známy aj ako Dražovský kostolík, je ikonickou dominantou Nitry, ktorú pozná takmer každý obyvateľ i turista. Táto kultúrna pamiatka, zapísaná od roku 1963, sa nachádza v mestskej časti Nitry - Dražovce, na výbežku Tribečského pohoria, a je viditeľná zo širokého okolia.

Mestská časť Nitry - Dražovce je významnou archeologickou lokalitou, ale tiež miestom, kde sa nachádza kostol sv. Michala archanjela.

História a Vznik

Kostol sv. Michala v Dražovciach sa nachádza na vápencovom brale, na mieste starého hradiska, ktoré je čiastočne viditeľné v hornej časti vŕšku. Archeologický výskum ukázal, že pôvodný kostolík bol vystavaný už v polovici 11. storočia. Stojí tu už od 11. storočia, niektoré výskumy hovoria že základy na ktorých stojí môžu byť ešte staršie. Spomína sa dokonca v Zoborskej listine z roku 1111 ako Drasel. Patrí medzi najstaršie a najlepšie zachované románske kostoly Slovenska.

Prvý kostolík v areáli hradiska osídleného už v praveku postavili najneskôr okolo polovice 11. storočia ako neveľké kamenné jednolodie s podkovovitou apsidou na mieste dnešnej stavby. Prvotná stavba bola zničená a zachovali sa iba jej základy a najnižšia časť nadzákladového muriva. Na nich bol v ďalšej fáze v priebehu 12. storočia postavený nový kostol, opäť prevažne z kameňa s malou prímesou tehál. Oproti staršej stavbe mal už dnešnú apsidu polkruhového tvaru a južný múr lode bol posunutý o niečo južnejšie. Táto stavba bola opäť po nejakom čase značne poškodená a následne obnovená približne do podoby, v akej ju poznáme dnes. Zo staršej etapy sa zachovali obvodové múry do výšky 3 až 3,5 metra po celom obvode, vrátane apsidy.

Chýbajúce časti boli doplnené už za použitia tehál - ide o hornú časť múrov lode s troma oknami, nadstavbu múrov apsidy a jej klenbu - konchu. Ozdobný prvok v podobe strieškového vlysu na apside i použitie tehlového muriva by mohli súvisieť so stavebnou dielňou pri benediktínskom kláštore v Diakovciach, čo naznačuje datovanie tejto obnovy niekedy do obdobia druhej štvrtiny 13. storočia. Kostolík priebehu v 12. alebo 13. storočia prešiel pod správu zoborského kláštora benediktínov, s čím pravdepodobne súvisí prístavba k južnej stene lode, ktorá mohla slúžiť ako pustovňa.

Dvojpriestorová prístavba zakryla pôvodné okná a preto boli vyrazené nové (jedno alebo dve), vyššie položené. Jedno, dnes zamurované, je v interiéri viditeľné naľavo nad vchodom. Prístavba zanikla niekedy v 15. storočia. Do 13. storočia sú datované aj ďalšie významné stavebné úpravy. Išlo o vybudovanie tehlovej empory na zadnej strane lode a následne aj veže, nadväzujúcej na stredné pole empory (cca v polovici 13. storočia). Väčšími úpravami prešla stavba aj koncom 18. storočia (1780), kedy nadstavali obvodové múry lode, rozšírili vstupný otvor, upravili emporu a okná na veži a vymenili vnútorné vybavenie, vrátane oltára.

V roku 1803 bol postavený priamo v dedine nový kostol, čím kostolík sv. Michala prestal plniť svoju pôvodnú úlohu a sv. omše sa v ňom slúžili len na sviatok patróna. Je veľkým šťastím, že ho nestretol osud osud iných románskych stavieb v Ponitrí (napr. Menšie práce sa robili aj v 19. storočí (nový južný vstup) a tiež v 20. storočí. Celkovo odborníci identifikovali desať stavebných fáz kostolíka, pričom šesť z nich ešte v románskom období (do cca polovice 13. storočia).

Ohrozenie a Záchrana

Keď sa začala stavať železničná trať a kameň sa ťažil z kopca, na ktorom stál, bol osud kostolíka ohrozený. Ťažbe mal padnúť za obeť aj kostolík. Tomuto zámeru zabránili protesty miestnych obyvateľov.

Architektúra

Kostolík má obdĺžnikový tvar, pričom na východ smeruje polkruhová svätyňa a na západe sa nachádza vežička. Táto jednoloďová stavba bola vybudovaná z kameňa a tehál. Má obdĺžnikový pôdorys s polkruhovou svätyňou a murovanou ihlanovou vežou (dĺžka 10m, vnútorné rozmery lode 6,3 x 4,3 m, apsida 2,9 m).

Z najstaršieho kostola sa zachovali základy a časti muriva. Pôvodný kostol nemal vežu a svätyňa vzadu mala podkovovitý tvar. Predstavuje typ románskeho emporového kostola s jednoloďovým priestorom ukončeným polkruhovou apsidou. Románska stavba zaujme najmä svojim jednoduchým tvarom. Kostol má obdĺžnikovú loď, polkruhovú apsidu a malé románske okienka.

Zaujímavosťou je, že dlažba kostolíka bola kedysi asi meter pod úrovňou terénu a do kostola sa vchádzalo po schodoch. Postupnou prestavbou sa však tento rozdiel vyrovnal. Po roku 1200 bola vo vnútri kostola vystavaná aj tzv. zemepánska empora - tribúna v zadnej časti lode.

Archeologické Nálezy

V okolí kostola bolo pri archeologickom výskume v rokoch 1989 až 1997 objavené pohrebisko. Pochovávalo sa tu od 11. do 17. storočia. Odkrytých bolo takmer 400 hrobov. V rokoch 1989 až 1997 tu bolo odkrytých približne 400 hrobov pochádzajúcich z obdobia 11. až 17. storočia. Tieto hroby obsahovali rôzne predmety, ako mince, ozdoby či súčasti odevu, čo poskytuje cenné informácie o živote a zvykoch obyvateľov tejto oblasti v minulosti.

Legendy a Poveria

S týmto miestom sa tiež viaže niekoľko povier. Najnovšou je, že skaly začali krvácať, keď sa tu rozbehla ťažba kameňa na železnice. Krvácali vraj preto, že ľudia narušili ich posvätnosť. Legendou je opradená aj samotná výstavba kostolíka. Táto legenda hovorí o tom, ako dal kráľ Štefan postaviť kostolík na mieste, ktoré označil ako Bohom stvorené na tento účel. Podľa povier sa tu tiež niekoľkokrát zjavila aj Panna Mária. Jedno takéto zjavenie malo poukázať aj na to, aký je kostolík ošarpaný a ľudia by si ho mali viac vážiť. Odvtedy sa oň obyvatelia s láskou starajú.

Legenda vraví, že kostolík dal postaviť sv. Štefan a keď raz navštívil kráľ Zoborský kláštor, ku ktorému patrili aj Dražovce, uvidel vrch a vykríkol, že to miesto stvoril Boh, aby mu tam na jeho slávu postavili kostolík. A tak dal dvoranom za úlohu postaviť kostol. Avšak keď sa začala výstavba, začali sa diať podivné veci.

Žiariaca postava sa zjavila kostolníkovi, ktorý upratoval v kostole na sv. Michala, pred oltárnym obrazom. Ľudia nevedeli pochopiť, prečo sa to deje, až kým miestny pastier nevidel Pannu Máriu, ktorá smutno ukazovala na rozpadajúcu sa klenbu a na ošarpané steny kostolíka. Dedinčania tak pochopili, že sa majú o kostolík lepšie starať.

Kostolík vo Filme a na Bankovkách

Prilákal sem aj filmárov a kostolík „si zahral“ v niekoľkých filmoch, ako napríklad Markéta Lazarová, Javor a Juliana, Adam Šangala, z novších filmov je to Tacho a Láska na vlásku. Pri kostolíku sa natáčali niektoré scény známeho historického filmu F. Vláčila - Markéta Lazarová a taktiež filmov Adam Šangala, Javor a Juliana, Tacho či Lásku na vlásku. V Dražovciach natáčal aj Pavel Dvořák príbeh s názvom Meluzína, z cyklu Stopy dávnej minulosti.

Taktiež bol vyobrazený na bankovkách, ako súčasť nášho kultúrneho bohatstva. Dominoval na 100 korunovej bankovke z čias prvej Slovenskej republiky vydanej v roku 1941 a aj na 50 korunovej bankovke Slovenskej republiky po roku 1993. Pri príležitosti 25. výročia Slovenskej cirkevnej provincie bol kostolík vydaný na známke spolu s kostolíkom v Nitre - Párovciach. Spolu s ďalšími románskymi stavbami bol dražovský kostolík vyobrazený aj na prvých eurových poštových známkach, vydaných 2. januára 2009.

Kostol bol vyobrazený na slovenskej 100 korunovej bankovke, ktorá bola vydaná v roku 1941 a tiež na 50 korunovej bankovke z roku 1993.

Súčasnosť

V súčasnosti je kostol najmä turistickou atrakciou. Svojou atmosférou láka množstvo ľudí na turistiku, ale koná sa tu napríklad aj piknik v dobových kostýmoch. Príležitostne tu bývajú sobášne sv. Dražovský kostolík je počas celého roka zatvorený, výnimkou sú vopred ohlásené návštevy, ojedinelé svadby či omša, ktorá sa tu koná vždy raz do roka, a to 29. septembra. Omše sa tu konajú výnimočne, zväčša iba na sviatok sv. Michala (29.9.).

Kostolík je ľahko dostupný z Dražoviec, kde na jej konci bolo vybudované menšie parkovisko pre návštevníkov kostola. Z tade už je to potom nenáročným chodníkom len pár minút pešo ku kostolu. Trasa vedie po zelenej turistickej značke. Výstup trvá zhruba 10 minút. Pre milovníkov turistiky je možné využiť aj trasu z vrchu Zobor alebo z obce Podhorany.

Kostol sa nachádza na rozľahlejšej odlesnenej plošine v najzápadnejšej časti pohoria Tribeč v Zoborských vrchoch. Aj vďaka tomu celá lokalita pôsobí veľmi fotogenickým dojmom. Okolie Dražovského kostolíka ponúka viacero vyhliadkových miest s viac ako polkruhovými výhľadmi. Najlepšie výhľady sú z okrajov skalného zrázu. Výhľady sú prevažne na rovinatý terén Podunajskej pahorkatiny. Dobre vidno severozápadnú časť Nitry. Tak isto si možno severozápadným smerom všimnúť kontúry pohoria Považský Inovec. Ak máte šťastie na počasie a čistý vzduch, vidieť až do Malých Karpát.

Atribúty Kostola sv. Michala Archanjela

tags: #kostol #sv #michala #archanjela #v #drazovciach