Kostol svätého Michala v Dolnom Kubíne má bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. V priebehu storočí prešiel rôznymi zmenami a rekonštrukciami. V tomto článku sa pozrieme na jeho históriu, patrocíniá a dôležité udalosti, ktoré ho formovali.
Kostol svätého Michala v Dolnom Kubíne
Historický schematizmus uvádza rôzne mená a obdobia spojené s touto oblasťou. Veličná, okres Dolný Kubín/Žilinský kraj (Oravská stolica) bola v roku 1950 pričlenená k Revišnému, a v rokoch 1950-1959 k Porube-Geceli (po roku 1902 zlúčená obec Geceľ a Poruba), a Zábrežu. V roku 1959 boli vyčlenené obce Istebné nad Oravou, Revišné, Oravská Poruba-Zábrež a menšie časti.
História a výstavba kostola
Podľa Jána Vencku bol na Vyšnej Šuňave v roku 1693 postavený murovaný kostol, zasvätený sv. Mikulášovi, biskupovi a vyznavačovi. Dnešný kostol bol postavený roku 1832 na mieste starého.
Hlavný oltár je neskorobarokový z konca 18. storočia, zasvätený sv. Mikulášovi biskupovi. V strede stĺpovej architektúry tohto oltára sa nachádza plastika sv. Mikuláša z 19. storočia, po stranách plastiky sv. Petra a Pavla. V nadstavci je umiestnený obraz sv. Jozefa s Ježišom. Vo vrchole sa nachádza plastika sv. Michala.
Bočné oltáre sú neskorobarokové. Jeden je zasvätený Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie, kde sa v nadstavci nachádza obraz Panny Márie a taktiež neskorobarokový oltár zasvätený svätému. Po oboch stranách všetkých oltárov sú plastiky svätých.
V novopribudovanej predsieni kostola sú dva väčšie, na plátne maľované obrazy: Srdce Ježišovo a Srdce Panny Márie. Oba sú signované: „Springer A. pinx. 1867“. Maliar Adolf Springer starší sa narodil okolo roku 1820.
Barokový kostol Všetkých svätých v Nižnej Šuňave
Zvonica a zvony
Pred prvou svetovou vojnou boli v kostole sv. Mikuláša dva zvony. Podľa ústnej tradície jeden z týchto dvoch pochádzal zo susednej, dnes už zaniknutej osady Hrachovisko a v roku 1917 jeden vzali na vojnové účely. Podľa iného podania boli v lete 1917 zrekvirované dva zvony: jeden veľký (600kg) a jeden malý (300 kg), ktorý bol puknutý a nebol v prevádzke. Menší zvon ponechali. V roku 1922 boli zakúpené dva bronzové zvony - veľký zvon Mikuláš, ktorý váži 385 kg a malý zvon s váhou 171 kg.
Pre kostol v Nižnej Šuňave dva roky po jeho postavení (1767) zadovážili Jezuiti zvon s nápisom: “In honorem Deti, B. V. Mariae, Reginae, Sanctorum Omnium pro Ecclesia A. Sunyaviensi in Scepusio Collegium Agriense Societatis Jesu curavit A. 1767.“ („Na Božiu česť, Blahoslavenej Panny Márie Kráľovnej všetkých svätých zadovážilo jágerské kolégium Spoločnosti Ježišovej pre kostola nižno-šuňavský na Spiši r. 1767“). Zo starého zvona dal uliať druhý zvon vtedajší spišský biskup Ján Révay r. 1794 a venoval ho tunajšiemu kostolu s nápisom: „Joannes Episcopus Scepusiensis C. de Reva F. F. 1794.“ („Ján, spišský biskup, gróf de Réva, nechal uliať v r. 1794“).
Kostol v kontexte historických udalostí
Podobne ako v Lučivnej, aj v Nižnej Šuňave sa spomína kostol v roku 1398, ktorý bol zasvätený svätým apoštolom Šimonovi a Júdovi. Tento kostol na jar v roku 1433 husiti zbúrali do základov. Vtedy vtrhli cez Poľsko na Slovensko údolím rieky Dunajec, dokončili úplné zničenie Červeného Kláštora, ktorý už predtým (pred dvomi rokmi) prepadli, vyrabovali a spálili všetky obce v Spišskej Magure, dobyli opevnený Kežmarok, zničili farský kostol sv. Kríža a kostol sv. Alžbety, spustošili aj iné spišské obce a ich kostoly.
Zničili kláštor Rehoľných kanonikov strážcov sv. Hrobu Jeruzalemského v Lendaku, kláštor kartuziánov na Kláštorisku, kláštor antonítov v Dravciach, kláštor cisterciánov v Spišskom Štvrtku a kláštor benediktínov v Štôle. Vtedy so sebou odvliekli aj spišského prepošta Juraja III. (1419 - 1433), ktorý pochádzal z Kežmarku a tam sa pred husitmi utiahol. Reťazami ho spútali, odvliekli ho do Prahy, kde po veľkých útrapách a mučeniach zomrel. Keď v roku 1431 prvý raz prepadli Červený kláštor, mníchov, ktorých tam našli, najprv mučili a potom kruto povraždili. Vtedajšieho staručkého kartuziánskeho priora Michala odvliekli so sebou, vracajúc sa späť cez Poľsko. V ich rukách zahynul.
Vtedy tiež zničili aj Spišskú Teplicu a zaiste aj Lučivnú, ktorá bola na hlavnej ceste, potom Nižnú Šuňavu, Vyšnú a ďalšie obce na Liptove. Ťažko je zistiť, či bol pôvodný kostol na Nižnej Šuňave drevený alebo murovaný, keď ho natoľko zničili, že sa už nedal opraviť.
Uhorský kráľ Leopold I. (1658 - 1705) daroval štiavnický kláštor aj s majetkami v roku 1689 vtedajšiemu ostrihomskému arcibiskupovi Jurajovi Szécsényimu, ktorý mu dal na vojnu proti Turkom 60000 zl. Arcibiskup Juraj Széncsényi testamentárne poručil štiavnický kláštor s jeho majetkami jezuitskému kolégiu v Jágri, ktoré založil r. 1689 pre výchovu mládeže a pre misionársku činnosť medzi inovercami. Po jeho smrti (+ 1698 v 103. roku svojho života) jágerskí jezuiti prevzali majetok štiavnického kláštora do svojich rúk a započali misionársku činnosť v okolí.
Nový kostol v Nižnej Šuňave
Jezuiti v roku 1765 postavili v Nižnej Šuňave nový, pekný barokový kostol, ktorý dodnes stojí. Zasvätili ho úcte Všetkých svätých, kým pôvodný kostol bol zasvätený sv. apoštolom Šimonovi a Júdovi.
Kde nájdete ruiny stredovekých kostolov na Slovensku? Mnohé zbúrali v 20. storočí
Organizačné záležitosti farnosti
Rodičia, ktorí žijú ako manželia, ale nimi nie sú, a niet cirkevnej prekážky preto, aby manželstvo uzavreli, môžu žiadať krst, až keď prejavia vôľu zrieknuť sa hriešneho života a uzavrieť manželstvo. V opačnom prípade by pri krstnom obrade, kde sa kladie otázka: „Zriekate sa zlého ducha? zavŕšil 16. Sviatosť zmierenia sa v našej farnosti vysluhuje 30 min. Podľa liturgických zvyklostí sa pohrebné obrady spájajú so svätou omšou len v prípade, že zosnulý viedol kresťanský život a snažil sa pristupovať ku sviatostiam (aspoň raz za posledný rok).
V každej farnosti existuje „hospodárska rada farnosti“. Ustanovenie hospodárskej rady vo farnosti je povinné z nariadenia Kódexu kánonického práva (kán. Pod pojmom cirkevná obec sa v týchto stanovách rozumie spoločenstvo veriacich farnosti (bez filiálky), ako aj spoločenstvo veriacich filiálky (bez veriacich farnosti).
Zloženie hospodárskej rady
Hospodársku radu tvoria farár, volení členovia a menovaní členovia. Farár je zo svojho úradu predsedom hospodárskej rady. Počet členov hospodárskej rady určuje farár, berúc do úvahy početnosť cirkevnej obce; nemôže však stanoviť nižší počet, než sú traja členovia.
Volených členov, ktorých musí byť aspoň o jedného viac, než menovaných členov, slobodne volia veriaci cirkevnej obce. Aktívne volebné právo i pasívne volebné právo má každý plnoletý člen cirkevnej obce. Volebnú komisiu menuje farár. Spomínaná komisia v nedeľu rozdá čisté volebné lístky opatrené pečaťou farského úradu a na nasledujúcu nedeľu ich pozbiera a spočíta hlasy.
Hospodárska rada celej farnosti
Hospodárska rada celej farnosti sa skladá z farára a tajomníkov jednotlivých hospodárskych rád, existujúcich v rámci jednej farnosti. Každý člen hospodárskej rady sa môže dobrovoľne zrieknuť svojho členstva.
Ak si niektorý Člen hospodárskej rady nezúčastní počas jedného roka na zasadaniach rady, môže ho farár odvolať. K platnosti odvolania sa však vyžaduje, aby si farár vypočul stanovisko ostatných členov hospodárskej rady a obdržal na tento úkon licenciu diecézneho biskupa.
Hospodárska rada zaniká po uplynutí piatich rokov. Pre nefunkčnosť alebo pre zneužívanie právomoci môže hospodársku radu rozpustiť diecézny biskup na návrh farára.
Zasadania hospodárskej rady
Hospodárska rada rozhoduje na zasadaniach. Riadne zasadania hospodárskej rady sa konajú dva razy do roka. Mimoriadne zasadania sa konajú podľa potreby. Ak sa v práve stanovuje, že farár je povinný si vypočuť stanovisko hospodárskej rady k určitej záležitosti, má zvolať zasadanie rady a vypočuť si stanovisko každého z prítomných členov (porov. kán.
Ak sa v práve stanovuje, že farár je povinný k platnosti určitého úkonu mať súhlas hospodárskej rady, je povinný zvolať zasadanie hospodárskej rady a dať rade o záležitosti hlasovať. Za prijaté sa považuje to, že čo hlasuje nadpolovičná väčšina prítomných členov. Ak by pri hlasovaní došlo k rovnosti, rozhodne o veci svojim hlasom farár (porov. kán.
Zasadania hospodárskej rady celej farnosti sa koná podľa potreby. Členovia hospodárskej rady celej farnosti sa môžu vyjadrovať iba k tým záležitostiam, ku ktorým dostali mandát od hospodárskych rád, ktoré reprezentujú.
Ekonómom, ktorý zastupuje farnosť a všetky filiálky vo všetkých právnických záležitostiach, je farár (kán. 532 CIC). Úlohou hospodárskej rady je pomáhať farárovi v hospodárskych záležitostiach. Ak už vo farnostiach boli ustanovené hospodárske rady podľa Stanov z roku 1993, môžu pokračovať vo svojej činnosti až do svojho zákonitého zániku uplynutím ich funkčného obdobia.