Konkatedrála sv. Mikuláša je najstaršou gotickou sakrálnou stavbou v Prešove. Za čias Rakúska-Uhorska sa považovala za jeden z najkrajších a najdokonalejších sieňových chrámov. Jej výstavbu povolila kráľovná Alžbeta v roku 1347. O povýšení kostola na konkatedrálny chrám rozhodol v roku 2008 pápež Benedikt XVI. Príďte si obzrieť nádherný interiér jedného z najstarších a najvýznamnejších kostolov na Slovensku aj Vy. Určite Vás poteší i výhľad zo 71 m vysokej kostolnej veže.
História a vývoj kostola
Chrám je zasvätený svätému Mikulášovi, biskupovi a divotvorcovi, ktorého sviatok slávi svätá cirkev 6. decembra. Jeho základy stoja na pôvodnej staršej sakrálnej stavbe z 13. storočia na mieste pôvodnej nemeckej osady. Kostol sv. Mikuláša bol postavený ako jednoloďová stavba s vyvýšeným polygonálnym presbytériom. Jeho vonkajšie rozmery dosahujú dĺžku 54,7 m a šírku 34,45 m. Ako katolícky farský kostol slúžil do roku 1531, kedy väčšina mešťanov spolu s kňazmi prijala učenie Martina Luthera. Od tej doby sa na 140 rokov stal evanjelickým chrámom pre občanov nemeckej národnosti.
Zmena nastala po obsadení mesta habsburským vojskom v roku 1671, keď sa na istý čas stal opäť chrámom pre katolíckych veriacich. V rokoch 1682 - 1686 bol počas povstania Imricha Tökölyho znova vrátený evanjelikom. Kostol bol v roku 1711 vrátený katolíkom a odvtedy slúži ako rímskokatolícky farský kostol.
Počas svojej existencie zažila konkatedrála i smutné chvíle. Šesť krát vyhorela a v roku 1918 bola nemým svedkom Prešovskej vzbury, počas ktorej popravili 40 vojakov a 2 civilistov. Z pôvodného goticko-renesančného zariadenia sa zachovala iba malá časť. Väčšina bola zničená pri požiaroch alebo počas náboženských nepokojov.
V roku 1531 prešovskí katolícki kňazi Anton Transylvanius a Bartolomej Bogner sa spolu s veriacimi prihlásili k reformácii, čo spôsobilo, že sa Prešov zakrátko stal mestom s protestantským vierovyznaním.
Architektúra a interiér
Dominantou kostola je hlavný oltár. Ide o mohutnú barokovú stavbu, ktorá má v strede umiestnenú gotickú skriňu s troma nikami a troma plastikami. Je ozdobená barokovým baldachýnom a postrannou drapériou. Autorom tohto skvostného diela je prešovský rezbár Ján Weiss. V chráme sa nachádza i ďalších päť vzácnych oltárov, ktoré sa nesú v barokovom a renesančno-barokovom slohu. Medzi cennosti patria i gotické plastiky archanjela Gabriela, ukrižovaného Ježiša Krista i soška Krista Trpiteľa z dielne Majstra Pavla z Levoče. V kostole môžete obdivovať i gotické nástenné maľby na severnej strane stredného presbytéria z konca 15. a začiatku 16. storočia. Ďalším klenotom je veľký päťdielny renesančno-barokový organ z roku 1634, ktorý je zdobený zlatou ornamentikou. Na jeho vrchole je umiestnená soška sv. Michaela archanjela.
Výnimočné postavenie v prešovskej hudobnej kultúre vždy zaujímal kostol sv. Mikuláša, predtým farský kostol, v súčasnosti od r. 2008 Konkatedrála sv. Mikuláša Košickej arcidiecézy. Je dominantou mesta nielen z architektonického hľadiska, ale od začiatkov svojej existencie bol aj miestom, kde sa pestovala sakrálna hudba ako hlavná oficiálna forma hudobného života v stredoveku a ranom novoveku.
Hudobné nástrojárstvo reprezentovalo hlavne organárstvo. Pre slovenský barok sú typické jednomanuálové pozitívy so sýtym zvukom a drevenými píšťalami.
Počas celého 17. storočia ich mesto Prešova zamestnávalo, aby slovami Petöczovej (1993, s. 363): „do ticha mestských ulíc oznamovali z veže farského kostola sv.
V súčasnosti nie je ani dosť dobre možné zistiť, v akom stave je notový materiál, napriek ústne tradovanej informácii o tom, že najväčší podiel v ňom tvoria práve hudobniny z 18. storočia.
Katalóg hudobnín farského kostola v Prešove z roku 1661 (čo je aj rok úmrtia Juraja (Georgea) Plotza) prináša veľmi dôležité informácie o dnes žiaľ neznámej tvorbe tohto prešovského organistu. Dozvedáme sa z neho dôležitý fakt, že Plotzove skladby vyšli tlačou5, čo bolo v 17. storočí veľkou vzácnosťou. Zoznam eviduje jeho vlastné rukopisy v počte minimálne 16 explicitne označených, dnes však už neznámych diel.
Tabuľka: Zozznam organistov a trubačov v 18. a prvej polovici 19. storočia:
| Meno | Roky pôsobenia |
|---|---|
| Jacobus Zelencsik | 1722 - 1739 |
| Paulo Fejervary | 1740 - 1752 |
| Georgio Torner | 1753 - 1764 |
| Andrea Volanek | 1767 - 1776 |
| Josepho J. Lenger | 1777 - 1781 |
| Josepho Pantke | 1782 - 1791 |
| Joannes Szilvay | 1792 - 1805 |
Požiare a rekonštrukcie
Jeden z najničivejších požiarov v Prešove bol 6. mája 1887. Oheň vypukol na Jarkovej ulici v Hortulányiho dome č. 362. Ako najpravdepodobnejšia verzia jeho vzniku sa uvádza neustrážený horiaci popol. Silný vietor a nedostatočné množstvo vody pre striekačky spôsobili rýchle šírenie ohňa napriek tomu, že vtedajšie stanovisko hasičov bolo vzdialené iba sto krokov. Za krátky čas horela budova súdu, župný úrad, mestský dom, kolégium, evanjelický kostol, sporiteľňa, ľudová banka, veľká sála Reduty /Čierny orol/, vojenská nemocnica, synagóga a cintorín.
Hustý dym, oheň a nesmierna páľava znemožňovali akékoľvek záchranné práce. Do obrovského rachotu, ktorý spôsobovali padajúce strechy a horiace klady, sa miešal krik zranených ľudí a plač matiek hľadajúce svoje stratené deti. Následky požiaru boli katastrofálne. Spolu aj s vedľajšími prístavbami zhorelo 600 budov. Dnešná Hlavná ulica, Slovenská a Ulica sv. Márie /Konštantínova/ ľahli popolom. Na cintoríne zhoreli krypty, ba aj väčšie drevené kríže, na Hlavnej ulici gaštany. Podarilo sa zachrániť divadlo a zo zničeného kolégia vyniesť 45 000 zväzkov kníh. Požiar si vyžiadal sedem mŕtvych a vyše sto ranených. Mestská rada na svojom zasadnutí 12. mája 1887 navrhla 6. máj 1887 zapísať do mestskej kroniky ako smútočný deň. Zábery z veže Konkatedrály sv. Mikuláša sú jedinými známymi dokladmi tejto tragédie spôsobenej ľudskou nedbanlivosťou.
Od roku 2010 do roku 2021 prechádzala konkatedrála rozsiahlou rekonštrukciou interiéru a exteriéru. Okrem generálnej opravy veľkého organa, boli zreštaurované vitráže, spravila sa nová výmaľba, osadila nová elektroinštalácia, osvetlenie i ozvučenie. Upravila sa svätyňa a zreštaurovali nástenné fresky. Vymenila sa aj strešná krytina a reštaurovala celá fasáda.
V súčasnosti sa v kostole konajú pravidelné bohoslužby a koncerty. Výhľad z veže si počas letnej sezóny môžete dopriať každý deň.
Po návšteve tejto pozoruhodnej sakrálnej stavby si doprajte prechádzku hlavným námestím, kde sa nachádza množstvo rozličných reštaurácií, cukrární a krčmičiek. Ak je práve horúci letný deň, neváhajte a dožičte si relax v bazénoch Kúpaliska Plaza Beach Solivar alebo Kúpaliska Sídlisko III. Skvelou alternatívou môžete byť regenerácia v Soľnej jaskyni, v ktorej sa môžete okrem mimoriadne vzácnej soli vyťaženej v soľnej bani Klodawa, tešiť aj na príjemnú hudbu a simuláciu hviezdnej oblohy. Pokiaľ chcete spoznať i ďalšie zaujímavé atrakcie v Prešove, odporúčame Vám vyhľadať si ubytovanie v blízkosti Konkatedrály sv. Mikuláša. Ubytovanie Prešov to sú štýlové apartmány i komfortne zariadené penzióny. Pri zostavovaní dovolenkového plánu Vám istotne pomôže stránka kam na výlet v Prešove.