Okolie Baziliky sv. Mikuláša (známej aj ako Hrubý kostol) v najstaršej časti Trnavy sa stalo dejiskom rozsiahleho archeologického výskumu. Cieľom je odhaliť pozostatky rôznych sakrálnych stavieb a cintorínskeho múru, ktoré svedčia o bohatej minulosti tohto miesta. Súčasné vedenie mesta má ambiciózny plán - pozostatky minulosti moderným spôsobom priblížiť všetkým záujemcom prostredníctvom archeologického parku.
Vízia archeologického parku v Trnave.
Plány mesta Trnava
„Chceme v tomto území vybudovať archeologický park, pretože okrem karnera sú tam náznaky aj ďalších možných sakrálnych stavieb. Ich múry plánujeme vytiahnuť nad úroveň terénu, aby boli voľne viditeľné a aby si ľudia mohli vytvoriť obraz o tom, ako toto miesto vyzeralo v minulosti. Plánujeme aj použitie nových technológií, ktoré by turistom priblížili výzor týchto dnes už neexistujúcich stavieb,“ povedal hovorca mesta Trnava Pavol Tomašovič.
Nad úroveň terénu by sa tak mali dostať aj pozostatky už dávno neexistujúceho Kostola sv. Michala, ktoré sú dnes len naznačené farebne odlíšenou dlažbou v chodníku. Ukazuje sa, že kostolík bol väčší, ako naznačuje dlažba. Podľa Erika Hrnčiarika z katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity prezentácia v chodníku ukazuje kostolík v jeho najstaršej fáze. Postupnými prístavbami ho zväčšovali, dnes majú archeológovia odkrytú časť apsidy pravdepodobne z roku 1674.
Archeologickým parkom však prezentácia minulosti v Trnave nebude končiť. Primátor Peter Bročka chce zviditeľniť aj dávno zaniknutú dolnú a hornú bránu historického opevnenia mesta. Ich prezentácia nad úroveň terénu si vyžiada aj zmenu dopravy pred budovou Okresného súdu na Hlavnej ulici a na Štefánikovej ulici.
Priebeh archeologického výskumu
Lokalitu ešte pred archeológmi preskenovali pomocou georadaru, jeho výstupy však treba doskúmať. 11. júla bolo oznámené, že už vieme, kadiaľ vedie múr voľakedajšieho cintorína pri Bazilike sv. Mikuláša. Po niekoľkých dňoch od začiatku archeologického výskumu, ktorý pre mesto Trnavu realizuje Katedra klasickej archeológie Trnavskej univerzity medzi bazilikou a mestským opevnením, sa podarilo určiť jeho polohu takmer v celom rozsahu.
Vzhľadom na to, že v murive sú použité tehly prstovky, je možné, že ohrada cintorína bola postavená už v stredoveku. Menším prekvapením však je, že skutočnosť nezodpovedá presne výsledkom predchádzajúceho georadarového prieskumu. Na príčine môže byť fakt, že georadar zameria aj novodobé podzemné konštrukcie alebo objekty. V tomto prípade situáciu skomplikovalo vodovodné potrubie a veľká jama zahádzaná železobetónovým a iným odpadom, ktorá na georadarových snímkach navodzovala možnosť existencie väčšej, doteraz neznámej zaniknutej stavby.
„Archeologický výskum iniciovalo mesto s cieľom prezentovať tento areál súčasným, trojrozmerným spôsobom. Týka sa to karnera, cintorína okolo baziliky a zaniknutého Kostola sv. Michala, ktorý by mal byť predstavený verejnosti už nielen vo svojej najstaršej stavebnej fáze vyznačenej v dlažbe, ale aj v mladších fázach,“ povedal vedúci výskumu Erik Hrnčiarik z Katedry klasickej archeológie TU.
V roku 1994 robila v jednej časti tohto priestoru výskum Klára Füryová zo Slovenského národného múzea, ktorá už vtedy odkryla časti mladších fáz Kostola sv. Michala a našla aj múrik, ktorý by mohol patriť k cintorínu. Vzhľadom na to, že metódy výskumu sa od tých čias zdokonalili, súčasný výskum by mal pomôcť aj pri hľadaní odpovedí na otázky, ktoré v tom čase ostali nezodpovedané.
„Hlavné je zachytenie niektorých fáz vývoja lokality a jej doskúmanie. Hroby rozrušiť nechceme, hľadáme architektúru, ktorá by sa dala odkryť v celom rozsahu. Sústreďujeme sa však aj na to, aby sme určili technologicky najvhodnejší spôsob rekonštrukcie a prezentácie objektov. Musíme zistiť, do akej miery sú murivá zachované a ako riešiť ich vytiahnutie na povrch,“ vysvetľuje Erik Hrnčiarik.
Možnosti prezentácie
Podľa jeho slov existujú tri varianty prezentácie. V prípade karnera, ktorý je najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou v Trnave a jeho význam prekračuje aj rámec Slovenska, sa uvažuje o umiestnení presklenej tabule, na ktorej by sa návštevníkom prichádzajúcim z Námestia sv. Mikuláša v určitom uhle pohľadu javili naznačené múry karnera vytvárajúce jeho pravdepodobnú podobu.
Kostol sv. Michala bol postavený v prvej polovici 15. storočia po zániku karnera pri výstavbe baziliky. Jeho vtedajší pôdorys je vyznačený v dlažbe. Súčasný archeologický výskum po rokoch znova odhalil aj mladšiu fázu - prístavbu kostola z roku 1674. Problém je však v tom, že kostol siaha aj za novodobý múr na pozemok arcibiskupského úradu, kde stavba nikdy nebola doskúmaná.
„Tam vidíme ešte ďalšie možnosti výskumu. Nemáme zachytený ani južný priebeh jeho múru. Moja predstava je, že novodobý múr pri starom arcibiskupskom paláci je položený na ňom, pričom boli využité základy rozobratého kostola,“ dopĺňa Erik Hrnčiarik.
Kostol sv. Michala zrejme zanikol pre veľké statické problémy. Pukali mu klenby, padala fasáda. V mestských knihách sú záznamy o tom, že mešťania prispievali na jeho obnovu. Z rovnakého dôvodu bol kostol aj oslobodený od daní, ale márne. Napokon ho v roku 1813 zbúrali. Podľa Erika Hrnčiarika je možným dôvodom zlej statiky fakt, že kostol bol čiastočne umiestnený nad karnerom, kde bolo veľké množstvo ľudských pozostatkov, ktoré postupne klesali.
Archeologický výskum pri bazilike pokračuje. O jeho kompletných výsledkoch a spôsobe prezentácie nájdených stavieb budeme aktuálne informovať.
Nález gotického kalicha
V múroch Baziliky sv. Mikuláša v Trnave našli stavbári ukrytý gotický kalich zo 16. storočia. Rektor kostola predpokladá, že ho tam ukryli veriaci pred komunistickým režimom na začiatku 50. rokov minulého storočia. Dnes ho chce mať pamiatkový úrad v zozname národných kultúrnych pamiatok.
Pri osekávaní vonkajšej fasády severnej veže Baziliky sv. Mikuláša v Trnave našli stavbári v múre kalich zabalený v obálke. O jeho existencii farnosť dovtedy nevedela.
„Usudzujeme, že to mohli byť 50. roky, kedy vlastne v čase perzekúcie cirkvi bola veľká neistota, čo bude sa diať s cirkvou. Vtedy sa tieto vzácne pamiatky schovávali,“ vysvetlil rektor Baziliky sv. Mikuláša v Trnave Jozef Gallovič.
Pozlátený strieborný neskorogotický kalich pochádza z roku 1520. „Veľkou vzácnosťou na ňom je ornamentálna ozdoba robená veľmi jemnou zlatníckou technikou. Zdobia ho brúsené kamene. Pekným ikonografickým prvkom je šesť figúrok svätcov v spodnej časti,“ uviedla odborná radkyňa Krajského pamiatkového úradu v Trnave Žofia Geričová.
Nájdený kalich po vyše 70 rokoch opäť slúži svojmu účelu. Kňazi ho používajú pri omši. „Budeme iniciovať jeho zapísanie za národnú kultúru pamiatku,“ dodala Geričová.
Veriacich v trnavskej bazilike už jeden nález v nedávnej minulosti prekvapil. V organovej skrini bola ukrytá monštrancia z 18. storočia. „Našla sa tiež tak náhodou pri oprave organu,“ priblížil Jozef Gallovič.
Podľa historika z Ústavu pamäti národa Františka Neupauera prax ukázala, že obava predstaviteľov cirkvi pred komunistickým režimom bola oprávnená.
„Predstavitelia totalitného režimu otvárali aj truhly, sarkofágy rehoľníkov - františkánov v Kremnici. Hľadali či tam niečo neskrývajú. Z tohto pohľadu to, že niekto ukryl niektoré veci, tak vďaka tomu sa mnohé zachovali,“ vysvetlil Neupauer.
Oprava veží trnavskej baziliky pokračuje ďalej. Pamiatkari hovoria, že postupne dostáva pôvodnú podobu z gotického obdobia. Rektor baziliky sľubuje, že na vrchol veží takmer po 200 rokoch opäť osadia kríže.
Kostol sv. Ulricha
Najnovšie výsledky záchranného archeologického výskumu na Námestí SNP v Trnave priniesli prekvapivé poznatky o stredovekých a novovekých stavebných aktivitách na niekdajšom predmestí Trnavy. Archeologický výskum realizuje Katedra klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity pod vedením docenta Erika Hrnčiarika.
Za najprekvapivejší objav možno pokladať identifikáciu základov zaniknutého stredovekého kostola. Táto stavba bola unikátna najmä svojou polohou, keďže ide o miesto nachádzajúce sa pred hradbami mesta.
Základy kostola boli vybudované z lomového kameňa, ktorý postupne prechádzal do tehlového nadzákladového muriva. V Trnave sa tento spôsob zakladania stavieb (kameň+tehla) využíval v stredoveku len na nákladné a veľmi luxusné stavby (kostoly a meštiacke domy). Kostol je tiež zaujímavý svojím tvarom. Ide o polygonálnu (viacuholníkovú) gotickú stavbu, ktorá na rozdiel od podobných budov nemala tzv. operáky. No jej múry dosahovali hrúbku až 96 cm, preto predpokladáme, že jej interiér bol zaklenutý klenbou, ktorá sa atypicky opierala o bočné steny, keďže kostol nemá operáky.
„Nález sakrálnej stavby v predbrání Dolnej brány možno na základe historických prameňov celkom jednoznačne identifikovať s kostolom sv. Ulricha. Jeho výstavbu treba dávať do súvislosti s prítomnosťou benediktínskej rehole v meste, ktorá najneskôr od poslednej štvrtiny 13. storočia hneď za mestskou Dolnou bránou, no už vo vnútri mesta, malo v správe starobylý špitál sv. Kríža s kostolom sv. Heleny a menším kláštorným zariadením. Poukazuje na to práve patrocínium sv. Ulricha, ktorý bol benediktínskym mníchom a neskôr biskupom v Augusburgu, odkiaľ sa aj prostredníctvom benediktínov šírila jeho úcta v Európe," hovorí prof. Vladimír Rábik.
„Kostol sv. Ulricha preto môžeme interpretovať ako benediktínsky kostol pod správou benediktínov z kláštora pri kostole sv. Heleny v Trnave ako pohrebný kostol pre zomrelých klientov špitála, pretože pri samotnom kostole sv. Heleny nebol na tento cieľ dostatočný priestor. Benediktíni v Trnave boli až do roku 1424, kedy ich mestská rada z mesta vyhnala a všetky ich majetky, špitál a kostoly sekularizovalo a spravovalo ďalej podľa svojho patronátneho práva. Podľa písomných správ v blízkosti kostola sv. Ulricha ležali aj viaceré poľnohospodárske pozemky trnavských mešťanov, z užívania ktorých vyplácali farským oltárnictvam príslušné poplatky. Za kostolom sa podľa písomných správ nachádzal aj rybník, známy z prameňov ako rybník Dolnej brány (piscina porte inferioris). Súčasťou náboženského života v stredovekom meste bolo aj osobitné bratstvo mešťanov zasvätené úcte k sv. Ulrichovi.
V okolí kostola sa archeologickým výskumom podarilo identifikovať aj zvyšky zaniknutého stredovekého cintorína. Pri jeho odkrývaní pomáhali aj študenti klasickej archeológie, pre mnohých z nich to bolo po prvýkrát, čo sa stretli s ľudskými pozostatkami, ktoré mohli pod odborným dohľadom doc. E. Hrnčiarika odkryť a následne zdokumentovať. Preskúmali šesť hrobov, z ktorých sa podarilo presnejšie určiť pohlavie u troch osôb. Šlo o staršiu ženu, ktorá podľa stôp na chrbtici mala zrastené stavce, čo jej asi spôsobovalo problémy pri chôdzi a dve mladšie osoby ženského a mužského pohlavia. Zosnulých pravdepodobne pochovali len v pohrebnom rubáši, bez akýchkoľvek prídavkov.
Cintorín spolu s kostolom zanikol na konci stredoveku. V tejto súvislosti sa tímu z Trnavskej univerzity podarilo identifikovať ďalší na Slovensku ojedinelý nález tzv. renesančného záchytného parkoviska. Šlo o drobnými kamienkami vydláždenú plochu širokú vyše troch metrov, ktorá sa nachádzala na sever od cesty smerujúcej k Dolnej bráne. Táto plocha pravdepodobne slúžila na odstavenie vozov a kočov v nočných hodinách. Trnavčania totiž v určitú hodinu zatvárali Dolnú bránu a do mesta sa po tomto čase nedalo vstúpiť. Preto pohoniči, ktorí prišli neskoro alebo skoro ráno mohli zaparkovať svoje vozy na vydláždenej ploche a čakať, kým sa brána znova ráno otvorí.
Doposiaľ sa na Slovensku a ani v Čechách s podobným nálezom nestretávame a ide o unikát v našom prostredí.
Karner
V roku 2008 objavili archeológovia Klára Kuzmová a Erik Hrnčiarik v bezprostrednej blízkosti Baziliky sv. Mikuláša zvyšky románskeho karnera z 13. storočia. Karner postavili niekedy okolo roku 1240 pri románskom predchodcovi dnešnej baziliky. Bol podľa všetkého zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Išlo o typickú dvojpodlažnú rotundu.
Spodné podlažie, ktoré siaha až 5,6 m pod úroveň terénu, má jednoduchý kruhový pôdorys, pričom obvodové múry z kameňa sa zachovali do výšky niekoľkých metrov. V strede podlažia sa sčasti zachoval centrálny stĺp nesúci klenbu. Nadzemné podlažie malo podobu rotundy s východnou polkruhovo ukončenou apsidou pretiahnutého tvaru. V porovnaní s ostatnými karnermi išlo o pomerne veľkú stavbu s vonkajším priemerom 8,2 m.
Karner existoval najneskôr do roku 1360, kedy postavili väčšie gotické presbytérium súčasnej baziliky. Jeden z jej vonkajších oporných pilierov dnes výrazne zasahuje do pôdorysu románskej stavby. Zaniknutú stavbu funkčne nahradil nový gotický objekt postavený v bezprostrednej blízkosti a prekrývajúci základy jej apsidy. Neskorší Kostol sv. Michala bol postavený v prvej polovici 15. storočia po zániku karnera pri výstavbe baziliky. Po ukončení výskumu bola táto najstaršia stavba Trnavy provizórne prekrytá dreveným prístreškom a v obmedzenom režime sprístupnená návštevníkom.
V blízkej budúcnosti plánuje mesto vhodnejšiu pamiatkovú prezentáciu nielen samotného karnera, ale aj základov zaniknutého Kostola sv. Michala.
Literatúra:
- Kuzmová, K. - Hrnčiarik, E.: Archeologický výskum románskeho karnera v Trnave. In: Monumentorum Tutela č. 22, Pamiatkový úrad SR, 2010, str.
- Kuzmová, K. - Hrnčiarik, E.: Archeologický výskum románskeho karnera a exteriéru Baziliky sv. Mikuláša v Trnave. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja, č. 13/2010. KPÚ Trnava 2010, str.
Rekonštrukcia a revitalizácia okolia Baziliky sv. Mikuláša sa od archeologického skúmania, cez spracovávanie štúdie, finalizácie projektovej dokumentácie, územné konanie a vyjadrovania dotknutých subjektov dostala do finálnej fázy stavebného konania. Ide o viac ako 5 rokov trvajúci proces na konci ktorého nás čaká naozaj dôstojná prezentácia jednej z najdôležitejších archeologických lokalít v meste. Na malom priestore sa tu prepája hneď niekoľko stavieb. Už spomínaná bazilika sv. Mikuláša (14.st), karner (kostnica 13.st), kostol sv. Michala (15.st). Keď si k tomu pridáme hradobný múr a zaniknuté pohrebisko medzi múrom a bazilikou ocitneme sa na jednom z historicky najdôležitejších bodov v dejinách mesta.
Archeologický výskum v okolí Dómu sv. Mikuláša v Trnave odhalil hroby z 13. storočia. Vedúci výskumu Erik Hrnčiarik z Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity povedal, že mohli patriť Trnavčanom, ktorým boli presne pred 770 rokmi udelené kráľovské výsady uhorským kráľom Belom IV.
„Zatiaľ sme našli 56 hrobov, je ich tu však oveľa viac,“ informoval Hrnčiarik. Dodal, že presný počet hrobov je ťažké určiť, lebo medzi starými sú aj novšie. Najstaršie doteraz objavené hroby cintorína pri kostole pochádzajú z 13. storočia. Po obvode kostola sa našli najmä hroby novorodencov, čo súvisí so stredovekými zvykmi pochovávať nepokrstené dojčatá ku kostolu.
Niektoré nájdené kostry sú podľa archeológov vo veľmi dobrom stave. „Kostry vyčistíme, zdokumentujeme a zistíme pohlavie a choroby, na ktoré títo ľudia zomreli,“ informoval Hrnčiarik. Za pozoruhodný nález Hrnčiarik považuje 96 centimetrov široké múry, ktoré archeológovia nevedia zaradiť. „Viac sa dozvieme, keď okolie múrov prehĺbime, ale je dosť možné, že existovali ešte predtým, ako postavili kostol,“ načrtol Hrnčiarik.
Archeologický výskum bude pokračovať až do konca septembra. Zaujímavé objavy očakávajú archeológovia budúci týždeň, kedy by sa mali presunúť k severnej časti kostola. „Máme indície, že by tam mali byť pozostatky rotundy sv. Juraja.“
Archeologický výskum je súčasťou záchrany a celkovej rekonštrukcie Dómu sv. Mikuláša. Zastrešuje ho mesto Trnava spolu s občianskym združením Trnavské dominanty, ktoré pripravuje aj výstavu všetkých nálezov v priestoroch medzi vežami dómu.
Prvé zmienky o románskom farskom Kostole sv. Mikuláša sú z druhej polovice 11. storočia. Farský kostol stál vo východnej časti dnešného mesta, na vretenovitom trhovisku románskeho sídliska, ktoré vzniklo na tzv. českej obchodnej ceste. Kostol bol preto zasvätený sv. Mikulášovi, patrónovi obchodníkov. Pôvodná stavba bola v polovici 14. storočia nahradená gotickou bazilikou.
Kostol sv. Michala stál od 14. storočia v tesnej blízkosti gotickej Baziliky sv. Mikuláša a bol známy ako slovenský. Trnava 2. júla (TASR) - Archeologický tím Trnavskej univerzity (TU) pokračuje v Trnave v lokalite za bazilikou v mapovaní pozostatkov Kostola sv. Michala. Aktuálnym dôvodom je zodpovedanie niektorých sporných otázok, aby mohla byť dokončená projektová dokumentácia pre plánovaný archeopark. V archeoparku, ktorý mesto pripravuje už niekoľko rokov, má byť prezentovaný aj pôdorys kostola. Základy jeho najstaršej fázy sú vyznačené v dlažbe chodníka aj teraz, a to podľa zistení výskumu pod vedením Kláry Füryovej zo Slovenského národného múzea v roku 1995. Ale neskoršie výskumy ukázali, že táto situácia nezodpovedá úplne skutočnosti. V roku 2022 archeológovia doskúmali základy jeho barokovej prestavby dokladajúce, že kostol bol podstatne väčší. Takto, vo svojej mladšej fáze, by mal byť v istej forme podľa Hrnčiarika odprezentovaný.
"Výskum sme teraz robili na ploche, ktorá ešte skúmaná nebola. Ide o presbytérium - priestor okolo hlavného oltára. Je už veľmi blízko pri fortni - bránke pre peších trnavských hradieb, vedúcej teraz na najväčšie trnavské sídlisko Družba," uviedol. Pri výkopoch však narazili archeológovia z Katedry klasickej archeológie TU v strede presbytéria na veľkú telekomunikačnú jamu. "Kontaktoval ma pán, ktorý tento výkop robil. Uviedol, že sa prekopali vtedy do krypty, kde boli truhly i pozostatky mobiliára. Zdá sa, že i barokový Kostol sv. Michala mal svoju kryptu, čo sme nepredpokladali. Kostol sv. Michala stál od 14. storočia v tesnej blízkosti gotickej Baziliky sv. Mikuláša a bol známy ako slovenský. Vo väčšej bazilike sa konali totiž omše iba v nemeckom a maďarskom jazyku. Záujem slovenských veriacich viedol v 17. storočí k jeho barokovej prestavbe. Oba chrámy sú sústredené na najvyššie situovanej lokalite Trnavy, okrem nich sa tam nachádzajú ďalšie stavby, ktoré by mali byť súčasťou archeoparku. Medzi oboma kostolmi bola v roku 2008 objavená kostnica pravdepodobne z 11. storočia, ktorá je s priemerom deväť metrov najväčším objektom svojho druhu na území Slovenska, pričom románske sú známe zatiaľ iba dve. Okolo baziliky sa nachádzal cintorín, stále stojí jeho márnica.
Na svetlo sa po dvadsiatich dvoch rokoch znova dostáva mladšia stavebná fáza Kostola sv. Michala. Vľavo môžeme vidieť jeho najstaršiu stavebnú fázu vyloženú červenými dlaždicami. Výskum vedie Erik Hrnčiarik z Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity (vpravo). Cintorínsky múr bol v týchto miestach prekvapivo blízko, hoci skrytý pred ľudským zrakom, ale doslova na dosah ruky. Parádny nález, kto by si pomyslel, že možno pochádza až zo stredoveku. Smerom k Domu pútnika je už múr cintorína hlbšie pod súčasným povrchom. Múr Kostola sv. Michala. Erik Hrnčiarik uvažuje o možnosti, že novodobý múr starého arcibiskupského paláca mohli postaviť na základoch južného múru Kostola sv. Michala.