Vo Víťaze sa nachádza Kostol sv. Ondreja, ktorý je významnou sakrálnou stavbou v obci.
Kostol svätého Ondreja vo Víťaze
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1272. V tom čase bola majetkom rodu Abovcov. Počas svojej existencie niesla rôzne názvy ako Vytez, Velke Witezovce, Vítež. Obec Víťaz leží na styku juhozápadného okraja Šarišskej vrchoviny s Braniskom v doline Dolinského potoka. Nadmorská výška v strede obce je 470 m n. m.
Kostol sv. Ondreja sa všade datoval, že je barokovo - klasicistického štýlu, z roku 1776 až 1778, renovovaný roku 1927. Je to pozdĺžna stavba s polygogálnym presbytériom a loďou zaklenutou krížovou klenbou. Fasáda kostola je hladká, na priečelí vstavaná veža, členená nárožnými pilastrami. Vstupný portál mal v nadpraží štukový ornament s letopočtom 1776.
Od roku 2005 je spolu s priľahlým areálom zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok. Treba pripomenúť, že také právne vzťahy medzi sedliakom a zemepánom neboli všade v Uhorsku. Inde boli sedliaci priamo podriadení pánovi a vystavení jeho nálade.
História kostola
Najstaršia zmienka o chráme pochádza z registra pápežského desiatku z 30- tych rokov 14. storočia, čiže fungoval už skôr. Keďže obec bola založená v období pred rokom 1245, kostol mohol vzniknúť len v rozmedzí daných rokov. Podľa typu architektúry to bolo najskôr začiatkom 14. storočia.
Kostol sv. Ondreja sa nachádza na vyvýšenine /504 m n. m./ súčasného východného okraja obce, no v stredoveku v jej centre. Okolo neho bol cintorín, na ktorom sa pochovávalo ešte v novoveku a šľachta aj v 20. storočí.
V roku 1245 dáva Spišský prepošt Matyáš chrámu sv. Ducha postavenému v Sygra (ŽEHRE) com. Jánom, desiatky z polovice Sygra a z územia na východ odtiaľ. Plynie takmer 200 rokov nepretržitých nepokojov sprevádzaných zbedačovaním obyvateľstva, hladom a morom. Začiatkom 18. storočia v roku 1708 a 1710 v mestách a dedinách zúri mor. Na následky moru zomrelo až 2/3 obyvateľstva.
V Barkóciho vizitácii z roku 1749 sa uvádza, že kostol bol v "ruinóznom stave" a nekonsekrovaný. V polovici 18. storočia už je opäť väčšina obyvateľstva dediny katolícka. V roku 1732 tu hospodárilo 16 domácností.
Interiér kostola svätého Ondreja
Prestavby a úpravy
Koncom 18. storočia už svojimi rozmermi a kapacitou pojať potrebný počet ľudí nestačil, preto bol na náklady miestneho zemana Juraja Péchyho v roku 1778 na tom istom mieste postavený, resp. rozšírený na nový kostol. Bol taktiež i farským kostolom a dátum jeho konsekrácie nie je známy. Hlavný odpust je 30. novembra každý rok. Stará literatúra tento kostolík nazýva často veľký, hrdinským, filiálnym kostolom.
Tento kostolík sa v literatúre datoval, že je z roku 1776 s niektorou interiérovou výbavou skoršieho obdobia. Fundátormi, čiže zakladateľmi tohoto kostola, bola už spomínaná rodina Berthóty. V rokoch 1776 - 1778 sa uskutočnila rozsiahla baroková prestavba objektu, ktorá prakticky zmazala všetky stredoveké prvky. Dlhý čas preto aj pamiatkari evidovali tieto roky ako obdobie vzniku celého kostola.
Koncom 18.stor. bol však kostol barokovo upravený a nie nanovo postavený. Všetky oltáre kostola dal roku 1923 zreštaurovať vdp. Jozef Čársky u majstra Repčíka zo Spišskej Novej Vsi. V roku 1922 sa začala veľká prestavba Kostola sv. Ondreja. Drevené okná boli vymenené za železné. Ku kostolu bola pristavaná sakristia a nový chór. Ešte v roku 1922 bol znovu odliaty zvon sv. Urban a v roku 1923 zvon sv. Anna.
Obyvatelia obce si tieto zvony dávajú pokrstiť pôvodnými názvami zvonov, ktoré im vzala vojna. Na zaplatenie nových zvonov bola zorganizovaná zbierka, na ktorú prispeli aj rodáci z Ameriky. Okrem trojice zvonov bola nad loďou umiestnená malá cengálka. Ňou oznamovali, keď niekto zomrel.
Architektonické prvky
Že je starší až o niekoľko storočí, dokazujú napríklad zvyšky konzol po gotických rebrách klenby vo svätyni, tvar južného portálu, nedávno objavené fresky, objavenie kamenných rámov gotických okien. Veža bola postavená v štýle „laterna“ a v nej je pravdepodobne starý gotický zvon. V presbytériu je oltárna koncha a česká placka so štukovou ornamentikou.
Po poslednej generálnej oprave v roku 2000 sa zistili nové skutočnosti. Obnova v roku 2000 priniesla odkrytie zamurovaných ranogotických okien presbytéria a lode, ako aj armovaných nároží polygónu svätyne. Objavené boli tiež zvyšky nástennej výmaľby interiéru lode.
Zo stredoveku sa zachovala takmer celá stavba okrem veže a južnej predsiene, ktoré sa pristavali v 18. stor. Existovala aj sakristia a zostal po nej zamurovaný vstup zo svätyne, ktorý mohol byť tvorený gotickým portálom. I keď svätyňa je v celej hmotnej podstate gotická, v jej interiéri sa zachoval iba jeden viditeľný gotický arch. článok, kamenná konzola z klenby v JZ rohu. No v exteriéri sú pôvodné ranogotické okná s hrotitým záklenkom a kamennými šambránami a zároveň kamenné nárožné kvádre (tzv. gotické armovanie), ohraničujúce hrany stien šesťbokej svätyne.
V lodi sú zaujímavé zvyšky gotických nástenných malieb (2 x 1,5 m) s vyobrazením ľudskej postavy a ďalšími, už slabšie viditeľnými atribútmi. Zachovala sa tiež renesančná pamiatka: kamenný epitaf miestneho šľachtica Jána Berthóthyho z r. 1643. Náhrobná doska bola vyhotovená z červeného mramoru a zobrazený nie je zosnulý, ako bolo zvykom, ale rodový erb a nápis v latinčine. Netradičné je drevené točité schodište, vedúce z exteriéru (kamenným portálom) do podkrovia.
Areál kostola s bývalým cintorínom je vymedzený pôvodne stredovekým kamenným múrom.
Významné udalosti v obci Víťaz
- 1272: Prvá písomná zmienka o obci.
- 1776-1778: Rozsiahla baroková prestavba kostola.
- 1917: Zrekvirovanie zvonov z kostola na vojenské účely.
- 1922: Začiatok veľkej prestavby kostola.
- 2000: Generálna oprava kostola, objavenie gotických prvkov.
- 2005: Zaradenie kostola medzi národné kultúrne pamiatky.