Kostol Svätej Rodiny Trenčín: História a Súčasnosť Farnosti na Sídlisku Juh

Trenčín, mesto s bohatou históriou, ukrýva mnoho pamätných miest a osobností, ktoré si zaslúžia našu pozornosť. Medzi ne patrí aj Kostol Svätej Rodiny, ktorý je dôležitou súčasťou života miestnej komunity.

Na prvý pohľad vyzerá ako obyčajná trenčianska paneláková farnosť. Keď však do nej nazriete, pocítite prijatie a teplo rodiny. Veľkej farskej rodiny, ktorá ani nemohla dostať lepších patrónov.

Sivé bytovky, sivá obloha. Ladia s podobne sfarbeným kostolom. Prvé kroky po sídlisku Trenčín-Juh neboli ničím výnimočné.

Kostol Svätej rodiny Trencin Juh

Hoci základný kameň kostola požehnal vtedajší nitriansky pomocný biskup František Rábek už v roku 1993, dokončili ho o päť rokov neskôr a 24. októbra 1998 ho posvätil kardinál Ján Chryzostom Korec.

Pre veriacich bol dôležitý rok 1998, kedy ukončili výstavbu Kostola Svätej rodiny, ktorý sa však stal terčom kritiky pre svoj vzhľad.

„Kostol už budeme musieť pomaly opravovať, lebo po dvadsiatich rokoch by potreboval trošku údržbu.

Farníci a celé generácie rodín sa stretávajú na občasnom dni farnosti, kde nechýbajú atrakcie pre deti, guláš či živá hudba. Na Vianoce, keď je sviatok Svätej rodiny, sú totiž rodiny a farníci zväčša spolu doma alebo na silvestrovskom pobyte, ktorý trávia posledné roky v Rodinkove. Je to síce kostol zasvätený Svätej rodine, ale ten praktický život sa tu žije každý deň. Každý deň na večernej svätej omši je kostol do troch štvrtín naplnený.

História Sídliska Juh a Výstavba Kostola

Najväčšie a najmladšie trenčianske sídlisko Juh oslavuje 45 rokov od začiatku výstavby. Stavať ho začali pred 45 rokmi, ako prvé položili základy ulíc Liptovská, Ludvika Svobodu a Saratovská. Projektové práce na výstavbe sídliska prebiehali od 60. rokov 20. storočia, predchádzala im urbanisticko-architektonická štúdia. Investorom výstavby bol Okresný národný výbor v Trenčíne a generálnym dodávateľom sa stali Pozemné stavby Trnava.

Výstavba sídliska Juh v roku 1977

Okrem panelových bytov vyrástli na sídlisku aj školy. V roku 1977 začali s výstavbou Základnej školy na Saratovskej ulici, škola na Ulici Laca Novomeského prišla na rad o dva roky neskôr. V rokoch 1991 - 1992 ukončili výstavbu časti Juh I., druhú časť - Juh II. budovali od roku 1983. V tom roku začali aj s budovaním garáží a odstavných plôch.

Na otázku, ako vyzeralo miesto, na ktorom dnes sídlisko stojí, odpovedá historička jasne. „Kopec bol holý, spôsoboval aj problémy - zvažoval sa a pri silných dažďoch voda zatekala do niektorých pivníc. Projektanti mali mnoho problémov,“ dodala Karlíková.

Hlavný architekt mesta Martin Beďatš vidí v sídlisku výhody aj nevýhody. „Za pozitívum považujem to, že Juh leží na kopci pri lesoparku Brezina a vďaka kopcovitému teréne sa zo sídliska vytláča jednotvárnosť a podobnosť budov,“ povedal. Mínusom je podľa neho horšia dostupnosť pre peších a cyklistov, spomína ale aj kvalitu postavených panelákov.

„Sídlisko je z obdobia komunizmu a je podľa mňa postavené horšie ako staršie trenčianske sídliská. Kvalita panelákov je tu nižšia, horný Juh je podľa mňa na kvalitatívne vyššej úrovni ako dolný Juh,“ ozrejmil architekt. Beďatš za najväčšie negatívum považuje monotónnosť budov a nedostatok parkovacích miest. „V minulosti platili vtedajšie normy, v ktorých bolo podcenené množstvo parkovacích miest, čo sa dnes negatívne prejavuje,“ uviedol hlavný architekt mesta.

Predseda výboru mestskej časti Juh Patrik Žák rovnako za hlavný problém hodnotí nedostatok parkovacích miest. „Musíme pracovať na parkovacom systéme, ktorý je zavedený vo všetkých krajských mestách, Trenčín je v tomto posledný,“ povedal.

Podľa Žáka je ale potrebná aj starostlivosť o bytové domy. „Spoločenstvá musia systematicky meniť rozvody, elektrinu, vodu, odpad a, samozrejme, zatepľovať. Paneláky boli postavené iba na určité časové obdobie, preto ak sa ľudia nebudú o ne starať, môže to o 30-40 rokov dopadnúť zle,“ dodal.

Architektúra a Interiér Kostola

Oltárna vitráž znázorňuje sediacu Pannu Máriu s Dieťaťom a postava sv. Jozefa je akoby skrytá v pozadí vedľa hlavy Panny Márie. Rovnako nevšedná je aj krížová cesta, ktorá pozostáva z ôsmich zástav, pričom niektoré zastavenia sú zlúčené do jedného obrazu.

Oltárna vitráž znázorňuje Pannu Máriu a Dieťa

V kostole je dostatok miesta pre všetkých - aj tých najmenších, pre ktorých je vyhradená zadná presklená časť.

Farský Život a Spoločenstvá

Prioritou farára Miroslava Kuklu sú spoločenstvá, ktorými by chcel do kostola pritiahnuť viac obyvateľov trenčianskeho sídliska Juh. „Aby bolo všetko v duchu katolíckej identity, 8. decembra sme zverili farnosť pod ochranu Panny Márie.“

Prioritou farára Miroslava Kuklu sú spoločenstvá

Jeho srdcovkou sú spoločenstvá. Vraj preto, lebo z nich aj sám vyšiel. A tých je vo farnosti hojne. „Len ich treba stmeľovať a to je úloha nás kňazov. Chceli by sme spolu pripraviť farnosť na novú evanjelizáciu. Potrebujeme vyjsť do ulíc a evanjelizovať, hľadať spôsob ako ísť ohlasovať Ježiša a nebáť sa.

„Nemôžeme sa uspokojiť s tým, že stačí byť v nedeľu v kostole a to je všetko. V kostole či nedávno dostavanom pastoračnom centre sa schádzajú stovky veriacich.

Najväčším spoločenstvom je ružencové bratstvo. Má 120 členov. „Občas sa s nimi stretávam, ale sú v podstate samostatnou jednotkou. Sú anonymní, prekonávajú svoje problémy, modlia sa za ne - sú tam veriaci aj neveriaci ľudia.

Skupinku si nájde každý - od najmenších detí až po seniorov, ktorí vyšli z manželských stretnutí. „Nie sú to len babky a dedkovia, ktorí sa modlia. Chodia k nim manželia z celého Trenčína i okolia. Opisujú bežný program: „Robili sme veľa spoločných akcií, často sme po svätých omšiach dlho stáli pred kostolom a debatovali. Štvrté stretnutie je o čítaní Svätého písma z najbližšej nedele, ktoré potom rozoberáme. Potom sa ide do ďalšej rodiny a ide to odznova.“ Nechýbajú spoločné výlety, dovolenky, opekačky alebo silvestrovské akcie.

Modlitby otcov tvorí asi osem mužov, na starosti ich má Marián Michalík. „Okrem modlitby na rôzne úmysly sa medzi sebou rozprávame, kto čo zažil - v duchovnom aj osobnom živote. Pokiaľ vieme, radíme si a pomáhame. Keď napríklad rozoberáme Sväté písmo, je fajn, keď k nám príde pán farár a niečo nám vysvetlí, usmerní nás.“ Ten sa snaží počas roka navštíviť všetky spoločenstvá, priznáva však, že najviac sa asi venuje práve otcom. Spoločenstvá a ich členovia si navzájom pomáhajú. Zriadili tiež účet na pomoc rodinám, ktoré to potrebujú.

Spoločenstvo Južania

K spoločenstvu Južania patrí asi 70, zväčša mladých ľudí. „To je také ovocie manželských stretnutí. Deti, ktoré sa odmalička poznajú a postupne sa k nám začleňujú. Najmladší majú asi 16 rokov, najstarší vyše 30 a v skupinkách sú podľa veku.

Mládežnícky zbor spoločenstva Južania

To je taká naša miestnosť v kultúrnom dome. Bol tam starý škaredý modrý koberec, tak sme to pomenovali podľa neho,“ usmieva sa.

Ako ďalšie spoločenstvá, tak aj toto je otvorené pre každého. Katarína Gabrielová pokračuje: „Väčšinou máme vyučovanie, modlitbu chvál, zdieľanie alebo len také rozhovory. Raz do mesiaca máme veľké chvály v kostole, na ktoré chodieva okolo 150 ľudí. Udržiavame kontakty s okolitými spoločenstvami z rôznych blízkych dedín a spolupracujeme s nimi.

Farské rodiny rady oddychujú na spoločných dovolenkách

Posledné štyri roky pracovali na projekte Žatva - laické ľudové misie. „Ako 150-členný tím mladých prídeme do nejakého mesta alebo obce a robíme tam laické misie. Ideme k bezdomovcom, chudobným, dôchodcom, do škôl, do rodín. Snažíme sa prísť ku každému a evanjelizovať i pomáhať, hoci aj s rúbaním dreva.

Sviatok Patrónov a Patrikiáda

Keď sa pýtam, ako slávia sviatok svojich patrónov, dostávam prekvapivú odpoveď: „Hody máme 24. októbra, vtedy bol posvätený kostol.“

Patrik bol nenápadný chlapec, miništrant, deti ho mali veľmi rady, venoval sa miništrantom. Keď pred ôsmimi rokmi nečakane zomrel, mal asi 33 rokov. Pochádzal z ťažkých podmienok, v podstate ku koncu s bratom už nemali ani kde bývať. Je tu niekoľko ľudí, ktorých priviedol k viere, obrátili sa a teraz robia pre farnosť.

Brával miništrantov na výlety, hrávali futbal. Chcel robiť pre deti olympiádu. Raz sa boli spolu kúpať, nikto nevie, čo sa presne stalo. Na svätej omši slúženej zaňho bol úplne plný kostol. Rok po jeho smrti sa podarila zorganizovať akcia, ktorú vždy chcel urobiť, nazvali sme to na jeho počesť Patrikiáda.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti

Vždy, keď je to potrebné alebo vhodné na náležité plnenie pastoračnej starostlivosti o farnosť, možno farárovi prideliť jedného alebo viacerých farských vikárov, ktorí ako spolupracovníci farára a účastni na jeho starostlivosti majú pomáhať v pastoračnej službe spoločnou radou a spoločným úsilím s farárom a pod jeho autoritou.

Ďalšie sakrálne stavby v Trenčíne

Trenčín, geografické centrum stredného Považia, patrí medzi najstaršie slovenské mestá. Prvá zmienka o Trenčíne je zaznamenaná na mape gréckeho zemepisca Claudia Ptolemaia z 2. storočia. V tomto kontexte prvá nepriama písomná zmienka o Trenčíne pochádza z 11. storočia a nachádza sa v tzv. kanonizačnej legende o svätých Andrejovi-Svoradovi a Beňadikovi, pustovníkoch na Skalke pri Trenčíne.

Pôvodné datovanie kostolov Trenčína:

• 13. storočie: Kostol svätých Kozmu a Damiána (Biskupice)
• 14. storočie: Kostol narodenia Panny Márie
• 15. storočie: Kostol svätého Stanislava, biskupa a mučeníka (Opatová), Kostol svätého Štefana Kráľa (Orechové)
• 18. storočie: Evanjelický kostol, Kostol svätého Františka Xaverského
• 20. storočie: Kostol svätého Jána Nepomuckého (Kubrá), Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Notre Dame), Kostol Svätej rodiny (sídlisko Juh)
• 21. storočie: Gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda, rímskokatolícky kostol bez patrocínia vo výstavbe (sídlisko Sihoť)

Kostoly spravované rehoľnými rádmi:

• Kostol svätého Františka Xaverského - v správe rehole piaristov.
• Kostol svätého Jána Nepomuckého v Kubrej.

Najmladším kostolom v meste je gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda, ktorý 9. júla 2022 posvätil bratislavský eparchiálny biskup Peter Rusnák za spoluúčasti arcibiskupa Cyrila Vasiľa, SJ.

História Kaplnky svätej Anny v Trenčíne, ktorá slúži priam ako ďalší kostol mesta, sa spája s pomerne krátkym (1938 - 1949), zato nesmierne plodným pôsobením dominikánov, ktorí okrem kazateľskej činnosti mali na starosti duchovnú správu vo väzení i v nemocnici. V pamäti starých Trenčanov ostal najmä neskorší dlhoročný väzeň komunistického režimu páter Akvinas Juraj Gabura (1915 - 2019).

Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorému obyvatelia mesta hovoria Notre Dame (alebo kostol u sestričiek), vďačí za svoj ľudový názov školským sestrám de Notre Dame, ktoré prišli do Trenčína v roku 1921, kde v susedstve kostola pôsobili v materskej i meštianskej škole. Do mesta sa vrátili po Nežnej revolúcii.

Necelých 10 km od Trenčína sa v obci Skalka nad Váhom nachádza Kostol svätého Andreja-Svorada a Beňadika, ktorý je postavený na mieste, odkiaľ zbojníci zhodili zo skaly do Váhu svätého Beňadika. Ide o Diecéznu svätyňu Nitrianskej diecézy, kde sa v období 17. - 21.

tags: #kostol #sv #rodiny #trencin #adresa