Kostol v Kalinčiakove: História a Vývoj Kalvínskeho Chrámu

Kalinčiakovo, dnes mestská časť Levíc, sa môže pochváliť bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok. Medzi ne patrí aj Kostol Reformovanej Cirkvi, ktorý je svedkom búrlivých dejín a náboženských zmien v regióne.

Románsky kostolík v Kalinčiakove.

Románsky Kostolík v Kalinčiakove

Románsky kostol v Kalinčiakove je považovaný za jeden z tých najkrajších na Slovensku. Starobylý kostolík pochádza z polovice 12. storočia. Nachádza sa pri hlavnej ceste z Levíc smerom do Kalinčiakova (mestká časť Levíc), po pravej strane na vyvýšenom území. Po architektonickej stránke sa kostolík skladá sa z románskej polkruhovej apsidy a z pozdĺžnej, rovno zastropenej lode. Vo vnútri kostola sa nachádza organ z klasicistického obdobia a bohoslužobné nádoby zo 17.-19. Počas rekonštrukcie v roku 1932 boli v tejto stredovekej sakrálnej stavbe objavené zamurované románske okná a portál.

Zaujímavosťou je, že pri kopaní základov pre rodinný dom v blízkosti kostolíka bol objavený cintorín s hrobmi datovanými do 10. - 12 . storočia.

Kostolík postavili vo vyvýšenej polohe na brehu riečky Sikenica ako jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou a západnou emporou, typickú pre románske obdobie. V roku 1655 mal byť kostolík násilne prevzatý kalvínmi, ktorým patrí aj v súčasnosti.

Okolo roku 1682 dostala loď nový trámový strop. V roku 1830 bol kostolík schátraný so zatekajúcou a poškodenou strechou i krovom. Zlý stav objektu ešte zhoršil požiar v roku 1832. To si vyžiadala obnovu, ktorá trvala niekoľko rokov.

V tomto období už mal kostolík západnú predstavanú vežu, posunutá mierne smerom na sever od stredovej osi. V roku 1835 dostal kostolík nový strop lode, krov i strechu.

Od 70. rokov 19. storočia sa o kostolík začali zaujímať aj vtedajší pamiatkari, pričom z roku 1878 sa zachoval podrobnejší popis stavby od známeho I. Henszlmana, ktorý ju datoval do prvej polovice 13. storočia.

Na začiatku druhého desaťročia minulého storočia sa stav objektu zhoršil a objavili sa aj problémy so statikou a vlhkosťou. Preto štátne orgány rozhodli o pridelení finančnej dotácie na obnovu, k tej však už nedošlo kvôli prvej svetovej vojne. Podarilo sa ju zrealizovať až v roku 1932. Počas rekonštrukčných prác boli objavené zamurované románske okná a portál.

Počas bojov druhej svetovej vojny bola vážne poškodená veža kostolíka a reálne hrozilo jej zrútenie. Objavili sa praskliny v muriva a celá veža sa odchýlila o zvyšku stavby o 10 cm. V roku 2002 kostolík zasiahol blesk, ktorý poškodil strechu aj murivo lode. Vyžiadalo si to opravu zastrešenia. Posledné práce sa vykonali v rokoch 2003 a 2004, kedy boli nanovo omietnuté a natreté oporné piliere a veža.

Kostolík je jednou z najkrajších a najautentickejšie vyzerajúcich sakrálnych pamiatok z románskeho obdobia na Slovensku. Pôvodne sa kostolík stotožňoval s neďalekým, dnes už zaniknutým Kostolom sv.

Až donedávna nebolo známe, komu bol kostolík pôvodne zasvätený. Patrocínium sv. Anny sa našlo iba v jedinej kanonickej vizitácii farnosti v Mýtnych Ludanoch z roku 1761, keďže v 17. storočí bol kostolík násilne prevzatý kalvínmi.

Pri oprave v roku 1932 sa ukázalo, že časť oblúčikového vlysu, ktorý zdobil apsidu po celom jej obvode bola v minulosti dorobená len z malty, keďže pôvodné murivo bolo opravované.

Fasádu apsidy zdobili aj lizény obdĺžnikového prierezu. Nájdeme ich tam štyri.

Kostolík mal dva románske portály. Južný, dodnes používaný a protiľahlý na severnej strane, ktorý pri barokovej prestavbe zamurovali. Tvar južného portálu predstavuje jednoduché riešenie s pravouhlým dverným otvorom a iba naznačeným polkruhovým tympanónom.

Na severnej strane lode sa okrem zamurovaného portálu nachádza aj štrbinové okno.

Oblúky empory sú podopreté dvoma stĺpikmi s kvadratickými hlavicami.

Po požiari v roku 1832 boli zatreté dovtedy viditeľné nástenné maľby v interiéri.

Pri kopaní základov pre rodinný dom cca 20 metrov od kostolíka bol v roku 2009 objavený cintorín s hrobmi datovanými do 10. - 12 . storočia.

Kostolík v Kalinčiakove (maď. Hontvarsány) patrí Reformovanej kresťanskej cirkvi, pod zbor v Leviciach. V roku 2018 sa tu realizoval architektonicko-historický výskum. Neomietnuté murivo je vystavené poveternostným podmienkam a výrazne zvetráva, malta medzi kvádrami z veľkej časti už chýba. Jeden oblúk z oblúčikového vlysu na južnej strane apsidy za posledné roky prakticky zanikol. Kostolík urgentne potrebuje reštaurovať a omietnuť fasády. Obec je dnes mestskou časťou Levíc, nachádza sa 5 km juhovýchodne od mesta na ceste smerom do Šiah.

Interiér kostola v Kalinčiakove.

Kalinčiakovo a Reformovaná Kresťanská Cirkev

V roku 1655 kostol prešiel do rúk reformovanej cirkvi a patrocínium sv. Anny sa prestalo používať. Novými majiteľmi Kalinčiakova sa neskôr stali Simonyiovci, Nyáryovci a Majthéniovci, vďaka ktorým sa do obce dostalo niekoľko katolíckych rodín. V roku 1826 v obci žilo 60 katolíkov, 96 evanjelikov a 70 reformovaných veriacich.

Počas 25 rokov sa počet obyvateľov takmer zdvojnásobil a bol zaznamenaný príliv hlavne katolíckeho obyvateľstva. Na základe sčítania obyvateľstva z roku 1850 žilo v Kalinčiakove už 207 katolíkov, 142 reformovaných veriacich a 37 evanjelikov.

Pretože kalinčiakovskí katolíci nemali vlastný sakrálny objekt, boli nútení na sväté omše dochádzať spočiatku do Mýtnych Ludán, neskôr do matkocirkvi v Krškanoch, ktorej boli ako filiálka v cirkevných záležitostiach podriadení. Cesta do Krškán trvala asi pol hodiny pešo.

Kostol Ružencovej Panny Márie

Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie v Kalinčiakove vznikol prestavbou kaplnky, ktorá bola postavená v roku 1901. Myšlienka o vlastnom dome božom katolíkov začala nadobúdať reálne rozmery až v roku 1901, kedy zbožná manželka miestneho richtára a veľkostatkára Dr. Kálmána Halassyho, Gabriela (1868 - 1928), požiadala obecné predstavenstvo o povolenie vystavať kaplnku.

Kaplnku sa podarilo postaviť za pomerne krátky čas z darov veriacich, ale predovšetkým za podpory ostrihomského pomocného biskupa Medarda Kohla. Kaplnku zasvätenú Panne Márii Ružencovej požehnal biskup Kohl 6. októbra 1902, deň po posviacke kostolných veží farského kostola v Leviciach.

Biskup kaplnku zveril do duchovnej správy krškanského farára Antona Lovačeka. Po čase sa kaplnka ukázala byť malou a nedokázala poňať väčšie množstvo veriacich. Napriek socializmu sa miestnym veriacim podarilo kaplnku v niekoľkých stavebných etapách zväčšiť na kostol. V roku 1966 počas pôsobenia vdp. Pavla Bachana bola pod zámienkou výstavby prístrešku pre odkladanie bicyklov pristavená zákristia, následne v roku 1972 obnovená strecha, strop i veža a vymenené nevyhovujúce elektroinštalačné zariadenie. V roku 1988 za pôsobenia vdp. Petra Kučeru bola kaplnka výrazne zväčšená. Posledná prestavba, kedy kostol dostal súčasnú podobu, sa udiala v roku 1994 za pôsobenia vdp.

Kostol Reformovanej Cirkvi v Leviciach

Prvý drevený kalvínsky kostol bol postavený okolo roku 1660, ale pre schátralosť bol v roku 1735 zbúraný. Na jeho mieste začali so stavbou nového kostola, ktorý bol ale na príkaz miestodržiteľa zbúraný. V rokoch 1785 - 1788 bol na ich mieste postavený klasicistický tolerančný kostol bez veže.

Roku 1808 budova vyhorela, ale v nasledujúcom roku bola opravená. Roku 1824 pristavali vežu. Je to sieňová stavba s polygonálnym uzáverom. Na západnej i východnej strane sú drevené empory.

Pred kostolom stojí barokovo-klasicistický stĺp, postavený roku 1786, na ktorom je plastika Nepoškvrnenej Panny Márie. Adresa kostola je Ul. sv.

Kalvínsky kostol v Leviciach.

Najstaršou a zároveň najznámejšou architektonickou pamiatkou okolia je románsky emporový kostolík z 12. storočia, ktorý predstavuje ukážkový príklad románskeho slohu. Postavili ho ako jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou a západnou emporou. V r. 1655 prešiel do rúk reformovanej kresťanskej cirkvi.

V období baroka bola pristavaná veža mierne posunutá smerom na sever od stredovej osi kostolíka. Pri požiari v r. 1832 sa odkryli nástenné maľby znázorňujúce nebeské telesá a zvieratá. Pri obnove v 19. stor. boli vonkajšie múry lode i apsidy spevnené opornými piliermi. V roku 1932 boli počas rekonštrukčných prác objavené zamurované románske okná a portál. Z románskej lode a apsidy bola taktiež odstránená omietka a odhalené kvalitné románske murivo. Kamenná kazateľnica pochádza z obdobia prechodu do gotiky, v r. 1835 bola doplnená polygonálnou zvukovou strieškou. Klasicistický organ je z r. 1913.

Kostol bol pôvodne obohnaný pevnostným múrom, z ktorého sa zachoval len nepatrne vyvýšený val. Rekonštrukčné práce sa robili aj v roku 1956. Približne v roku 2002 kostolík zasiahol blesk, ktorý poškodil murivo lode. Posledné práce sa vykonali v roku 2003, kedy boli nanovo omietnuté a natreté oporné piliere a veža. Takisto strecha bola pokrytá drevenými šindľami.

Kostolík je možné po dohode navštíviť. V prípade záujmu o prehliadku kostolíka v Kalinčiakove Vám informácie poskytnú v Levickej informačnej agentúre.

Cirkevný Zbor Dnes

Činnosť cirkevného zboru vedie predsedníctvo v zložení: Martin Riecky - zborový farár a Martin Drdoš - zborový dozorca. Zástupkyňou zborového dozorcu je Zdenka Výbochová. Hospodársku činnosť má na starosti brat kurátor Martin Grobař.

Predsedníctvu cirkevného zboru pomáha s činnosťou zborové presbyterstvo. Počas roku sa cirkevný zbor snaží konať mnohé aktivity a stretnutia zamerané na deti, mládež, dospelých aj najstarších členov zboru.

Medzi najpopulárnejšie patrí zborový deň na konci júna, keď sa odovzdávajú v kostole vysvedčenia z náboženstva. Snažíme sa venovať aj deťom od tých najmenších, ktoré rodičia prinesú ku krstu svätému. Niektorí rodičia s malými deťmi sa zúčastňujú aj služieb Božích, kde môžu byť spolu s nimi v detskom kútiku, ktorý je zriadený v priestoroch kostola.

Na svojich stretnutiach sa schádzajú aj sestry vo viere. Aj muži majú svoju skupinku. Cirkevný zbor má sídlo v Leviciach a tvorí ho filiálka Horša a misijné centum Tlmače.

Ďalšie Cirkevné Pamiatky v Leviciach

Okrem Kostola reformovanej kresťanskej cirkvi sa v Leviciach a okolí nachádzajú aj ďalšie významné cirkevné pamiatky:

• Kostol sv. Michala archanjela: Postavený v rokoch 1773 - 1780 rodinou Esterházyovcov po veľkom požiari mesta na mieste zničeného starého kostola.
• Evanjelický kostol a.v.: Evanjelický a. v. kostol začali stavať r. 1789 tunajší pravoslávni Srbi na mieste starého majera Františka Jankovicsa.
• Kostol sv. Jozefa s kláštorom: Barokový kostol sv. Jozefa dala postaviť rehoľa františkánov v rokoch 1714-1720.
• Synagóga: Prvú synagógu si levickí Židia postavili v roku 1853.
• Trojičný stĺp: Klasicistický stĺp sv. Trojice bol postavený v roku 1777 v blízkosti kláštora.
• Kaplnka sv. Jána Nepomuckého: Kaplnka sv. Jána Nepomuckého pochádza z 19. storočia a nachádza sa v lokalite Strážneho vrchu.
• Kaplnka sv. Urbana: Kaplnka bola postavená v klasicistickom slohu v roku 1777.
• Kalvária: Pôvodná kaplnka na vŕšku Kalvárie bola prestavaná na klasicisktický kostolík v roku 1821.

Dôležitou stavbou každej obce je škola, šíriaca vzdelanie medzi pospolitým ľudom a tým aj kultúru. Vyučovať v Pozbe sa začalo dávno, veď okolo roku 1726 tu pôsobil levita János Szentpéteri, ktorý v prípade potreby aj učil. Škola v obci bola zrejme postavená nedlho po fare a kostole, teda koncom 18. storočia už rozhodne stála. Dnešná budova kalvínskej školy vznikla prestavbou, úpravou a rozšírením starej budovy v 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia.

Kalvínsky kostol v obci sa spomína v roku 1705, ktorý im nebol odobratý, čo bolo z roku 1706 potvrdené. V roku 1733 bol kalvínsky kazateľ z obce vyhnaný a fara obsadená katolíkmi. Zdá sa, že budovy reformovanej cirkvi boli poškodené alebo dokonca zbúrané, lebo v roku 1734 sa spomína, že v obci bol postavený kostol. Dnešný tolerančný klasicistický kostol bol postavený v rokoch 1784 - 1785 pravdepodobne s použitím staršej stavby, samozrejme bez veže.

Najstaršou pamiatkou obce je kostol reformovanej kresťanskej cirkvi. Reformovaná cirkev v obci sa spomína už v roku 1654 a je otázne, kde sa veriaci modlili. V tých časoch to boli väčšinou drevené oratória, ktoré ale katolíci zvykli podpáliť, či zbúrať, nehovoriac už o tureckých hordách. V roku 1674 kazateľ z Pozby bol predvolaný arcibiskupom Györgyom Szelepcsényim do Bratislavy. Teda tento kazateľ musel v obci bývať, ale jeho meno sa nezachovalo, lebo na zozname kazateľov z roku 1674 mená niektorých boli pre istotu utajené.

Reformovaná Kresťanská Cirkev na Slovensku

K Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, ktorá patrí medzi protestantské cirkvi vyznávajúce kalvinizmus, sa podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 hlásilo 85 271 občanov (1,56 %), prevažne príslušníkov maďarskej menšiny na juhu Slovenska. Najviac veriacich tejto denominácie žije v okresoch Komárno a Trebišov.

Reformovaná kresťanská cirkev sa konštituovala v Uhorsku už v roku 1567 na prvej krajinskej synode v Debrecíne, kde sa priklonila k ženevskému reformačnému smeru reprezentovanému Jánom Kalvínom.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska a zániku Uhorska v roku 1918 sa časť členov tejto cirkvi, ktorí sa označujú aj ako kalvíni, ocitla na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v rámci novo konštituovanej Československej republiky. Táto skutočnosť si vyžiadala nanovo usporiadať vzťahy medzi cirkvou a štátom.

Práve v tomto roku si pripomíname 100. výročie zákonodarnej synody v Leviciach (17. - 25. júna 1923), na ktorej delegáti z Predtiského, Pridunajského a Podkarpatského dištriktu vypracovali ústavu a zákony pre samostatnú Reformovanú kresťanskú cirkev na Slovensku.

Obsiahla publikácia Sto rokov: Dejiny Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku od osamostatnenia po súčasnosť, ktorú tento rok vydalo Ústredie kultúry a osvety Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku so sídlom v Rimavskej Sobote, mapuje aj pohnuté dejiny cirkvi. Spadá do nich zápas o jej uznanie za prvej Československej republiky, obdobie po Viedenskej arbitráži (november 1938), keď sa niektoré cirkevné dištrikty ocitli na území postúpenom Maďarsku, povojnové vysídlenie občanov maďarskej národnosti do západných Čiech a výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom (1947 - 1948) i zápas o usporiadanie vzťahov so štátom, čo viedlo k oficiálnemu uznaniu cirkvi v roku 1948 a schváleniu jej ústavy v roku 1952.

V období socializmu a nútenej ateizácie bola reformovaná kresťanská cirkev, podobne ako všetky ostatné cirkvi, pod prísnou kontrolou štátu.

Jej situácia sa zásadne zmenila po Nežnej revolúcii v roku 1989, keď nastala náboženská sloboda.

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku dnes organizačne predstavuje jeden dištrikt s deviatimi seniorátmi, pričom v siedmich z nich je úradným jazykom maďarčina, kým v dvoch slovenčina. Jej najvyšším zákonodarným a riadiacim orgánom je synoda, ktorej duchovným predsedom je dištriktuálny biskup Róbert Géresi sídliaci v Seni.

Kňazov tejto cirkvi vychováva Reformovaná teologická fakulta Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne. Reformovaní kresťania majú aj svoje školské i predškolské zariadenia a jasle.

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku sa v júni 2011 pripojila k jednotnej Maďarskej reformovanej cirkvi, ktorá má za cieľ spájať reformovaných kresťanov Karpatskej kotliny. Popri tom je aj členom Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike, Svetovej rady cirkví, Svetového zväzu reformovaných a Konferencie európskych cirkví.

Celkový počet kostolov Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku je 311. Nachádzajú sa prevažne v južnej časti Slovenska.

Kalvínsky kostol v Leviciach (v mestskej časti Kalinčiakovo) z 12. storočia je považovaný za jednu z najkrajších a najautentickejšie vyzerajúcich sakrálnych pamiatok z románskeho obdobia na Slovensku.

Zaujímavosti o Kalvínskych Kostoloch

• Kalvínske kostoly majú strohý interiér, nie sú v nich sochy ani obrazy.
• S freskami sa možno stretnúť v kostoloch v Šamoríne (11. storočie), Čečejovciach a v Plešivci (13. storočie).
• Maľovaný strop majú kostoly v Silickej Brezovej (13. storočie) a vo Fiľakove (2002).
• Na vrchole veže kalvínskych kostolov sa namiesto kríža nachádza hviezda alebo kohút, alebo ich kombinácia.
• Najväčší kalvínsky kostol je v Okoličnej na Ostrove a najsevernejší v Humennom.

tags: #kalinciakovo #kostol #kalvinsky