Obec Jablonica sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenskej republiky v prekrásnom prírodnom prostredí Chránenej krajinnej oblasti Malých Karpát. Súčasná dedina žije čulým rušným životom, neustále mení svoju tvár, svoj vzhľad.
Dominantou obce je barokový kostol sv. Štefana Kráľa.
obhliadka kostola SV.štefana kraľa v novej kelči (môj komentár)
Kostol sv. Štefana Kráľa v Jablonici
História Kostola
Kostol sv. Štefana, kráľa bol postavený v r. 1633 sp. 1647 sp. 1663 mar. 3. 1669 máj 1. 1669 máj 7. 1671 máj 1. 1672 okt. 20. 1672 okt. 20. 1675 júl 5. 1675 aug. 1675 aug. 28. 1676 apr. 12. 1680 - - 1680 júl 23. 1680 júl 14 1680 sept. 1680 sept. 17. 1688 jún 18. 1690 aug. 1. 1692 mar. 26. 1692 apr. 12. 1695 jún 1. 1695 júl 2. 1697 aug. 9. 1697 aug. 9. +1707 jan. 11. 1707 jan. 19. 1711 máj 11. 1715 okt. 17. 1721 mar. 13. 1721 mar. 2. 1725 apr. 8. 1725 apr. 28. 1736 feb. 14. 1737 aug. 28. 1737 sept. 2. 1742 sept. 22. +1783 aug. 8. 1783 - - +1792 feb. 5. 1792 - - +1837 jan. 10. 1837 - - +1883 okt. 17.
S jeho výstavbou sa začalo 19. júna 1729 a trvala 6 rokov. Kostol sv. Štefana kráľa je trojloďová baroková stavba takmer štvorcového pôdorysu so západnou emporou a dvomi poschodovými oratóriami po oboch stranách presbytéria.
Barokovo-klasicistická fasáda pochádza zo sedemdesiatych rokov 18. storočia.
Architektúra a Interiér
Hlavná loď je zaklenutá pruskou a valenou klenbou, bočné lode s krížovými klenbami sa otvárajú do hlavnej lode arkádami s pilastrami. Vonkajšia štítová fasáda je zakončená tympanónom a nad ním je nadsadená baroková veža. Hlavný oltár s bohatou stĺpovou architektúrou má neskorobarokovú ornamentiku.
Medzi jednotlivými stĺpmi sa v nadživotnej veľkosti nachádzajú plastiky svätého Štefana kráľa, svätého Ladislava a svätých apoštolov Petra a Pavla. V centre je oltárny obraz zobrazujúci Obláciu svätého Štefana. Vybavenie kostola dopĺňa dvojmanuálny orgán s 23 znejúcimi registrami a s bohatou dekoráciou chóru, dva bočné oltáre Srdca Ježišovho a Panny Márie Lurdskej, dva zadné bočné oltáre s neskorobarokovou architektúrou, rokoková kazateľnica s bohatou profiláciou, ktorá je pravdepodobne prácou z okruhu J. R. Donnera, lavice chrámu v rokokovom prevedení, neskorobarokové obrazy a železné mreže. V zadnej časti kostola bola pôvodne krypta, kde boli uložené telesné pozostatky členov Appónyiovskej rodiny. Neskôr bola prerobená na kaplnku, v ktorej je umiestnená socha svätej Kataríny.
Interiér Kostola sv. Štefana Kráľa
Svätý Štefan - Patrón Farnosti
Patrónom našej farnosti je svätý Štefan Uhorský, kráľ. Keďže sv. Štefan Uhorský žil v dávnej minulosti, nie je veľa podrobných informácii o jeho živote. Sviatok: 16. Sv. Štefan pochádzal z vojvodskej rodiny. Jeho otec bol Gejza; v rokoch 972-997 vládol v Uhorsku ako veľkoknieža. Matka sa volala Šarlota, bola dcérou sedmohradského kniežaťa Gyulu. Štefan sa narodil asi v roku 975 v Ostrihome. Pokrstil ho zrejme pasovský biskup Pilgrim alebo jeden z jeho kňazov. Dovtedy sa volal Vajk. V roku 995 sa oženil s bavorskou princeznou bl. Gizelou. V roku 997 prebral vládu po svojom otcovi Gejzovi, ktorý v tom roku zomrel. Bol múdrym a dobrým panovníkom.
Porazil odbojné pohanské kniežatá, ktoré sa vzbúrili proti nemu a okrem toho často žili lúpežníckym spôsobom života. Do svojej krajiny povolal učiteľov kresťanského života z okolitých krajín. Vtedy prišlo do Uhorska mnoho zbožných mužov. Ako Gejza, tak aj Štefan si uvedomoval, že treba zmeniť kočovný život Maďarov, ak nechcú vyhynúť ako pred nimi Huni. Preto vyvinul veľké úsilie, aby naučil ľudí usadlému spôsobu života podľa vzoru kresťanskej Európy. Svoju krajinu rozdelil do desiatich biskupstiev s dvoma arcibiskupstvami. Na Zobore v Nitre obnovil jestvujúci benediktínsky kláštor sv. Hypolita. Tento kláštor, ako aj iné kláštory, obdaroval majetkami a pozemkami. Jeho najlepšími spolupracovníkmi boli nemeckí, francúzski, talianski i českí benediktíni, z radov ktorých pochádzali aj prví biskupi.
Štefan zakladal školy, vydal zákonník, cirkevným i svetským úradom predpísal ako úradnú reč latinčinu. Vyslal posolstvo k pápežovi Silvestrovi II., v ktorom ho oboznámil so svojou činnosťou a prosil ho o požehnanie a tiež o udelenie kráľovského titulu. Pápež bol nadšený tým, čo počul, poslal mu drahocennú korunu a apoštolský kríž, ktorý nosievali biskupi pri verejných slávnostiach pred uhorským kráľom. Odtiaľ prislúchal uhorským kráľom titul „apoštolský kráľ“. Kráľ ako pápežský legát zriaďoval biskupstvá, určoval ich hranice a menoval cirkevných hodnostárov. Pápež dňa 27. marca roku 1000 vydal bullu Legati nobilitatis, v ktorej dal kráľovi potrebné právomoci na tieto činnosti. Na Vianoce roku 1000 bol Štefan korunovaný za kráľa v Ostrihome. Štefan zdvojnásobil svoju apoštolskú horlivosť. Na ostrihomskom hrade dokončil stavbu chrámu sv. Vojtecha. Ustanovoval biskupov, nariadil, aby každých desať obcí malo kostol. Do nich zaobstarával bohoslužobné potreby. Jeho nábožná manželka Gizela zhotovovala bohoslužobné rúcha. Starali sa aj o pútnikov, kráľ zriadil pre nich ubytovne. Sám dozeral na to, ako sa dodržujú jeho nariadenia, často prišiel medzi ľudí v preoblečení, nepoznaný, aby lepšie dozrel na poriadok. Dokonca aj kázaval o viere a povinnostiach kresťana. Chorým a chudobným rozdával almužnu.
Viackrát musel však aj bojovať proti svojim nepriateľom. Mal viacej detí, no nažive ostal len jeho syn Imrich, ktorého si tiež uctievame ako svätého. Dal ho vychovať sv. Gerardovi, neskoršiemu biskupovi. Niekoľkokrát musel čeliť aj sprisahaniam proti nemu. Posledné roky jeho života boli poznačené chorobou a neúspešným pokusom sprisahancov o vraždu. Keďže jeho syn Imrich zomrel ešte mladý, za svojho nástupcu určil Štefan Petra, syna svojej sestry Gizely. Zomrel 15. augusta 1038 v Ostrihome (alebo v Székesfehérvári). Za svätého ho vyhlásil pápež Gregor VII. v roku 1083 spolu s ďalšími, ktorí sa pričinili o pokresťančenie Uhorska.
Okolie Jablonice
Okolitá príroda poskytuje množstvo krás a zaujímavostí, ktoré sa dajú využívať k oddychu a relaxácii. Neďaleko obce leží vodná nádrž, v blízkosti, ktorej sa nachádza chránená prírodná pamiatka - krasová vyvieračka Zrubárka. Chránené územie predstavuje jeden z posledných prirodzených výverov podzemných vôd v Malých Karpatoch s veľkým vedeckovýskumným a kultúrno-výchovným významom. Súčasťou tohto chráneného územia je komplex slatinnej jelšiny a mokrých lúk o výmere 13 ha.
Do pohoria CHKO Malé Karpaty a okolia vedú z Jablonice viaceré turistické značkované chodníky. Pre peších turistov žltá trasa, ktorá sa napája na bohatú sieť ostatných značkovaných chodníkov z Rozbehov. Takisto žltá cykloturistická trasa, spájajúca modrú cyklistickú magistrálu, vedúcu Záhorím po severnej strane Malých Karpát so sieťou cyklotrás na trnavskej strane Karpát pri horárni Suchánka a zelená cyklotrasa vedúca po tzv. starej hradskej - jednej z vetiev historickej Českej cesty medzi Jablonicou a Trstínom. Medzi Suchánkou, Rakovou a na križovani zelenej cyklotrasy sa týchto trás možno pripojiť na červeno značenú Štefánikovu cyklomagistrálu, vedúcu z Košarísk do Bratislavy.
Širší priestor obce Jablonica sa vyznačuje diverzitou vidieckej krajiny, zachovalým jedinečným ľudovým umením, zvykmi a folklórom. V okolí obce sa nachádza viacero turisticky zaujímavých objektov a lokalít, vyhľadávaných hlavne návštevníkmi spoznávajúcimi krásu prírody, vidieka a bohatú históriu záhorského regiónu - zrúcaniny hradov Korlátka, Branč a Plaveckého hradu, jaskyňa Driny, Smolenický zámok, rekreačná oblasť Kunovská priehrada a Buková, mohyla M. R. Štefánika na Bradle, bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne, kúpele Smrdáky, pamätné miestnosti významných osobností našich dejín - J. M. Hurbana v Hlbokom a J.