KOSTOL SV. ŠTEFANA KRÁĽA Z RUDNA | ZABUDNUTÉ POKLADY
Podľa povesti dal tento kostol postaviť prvý uhorský kráľ sv. Štefan I. Mnohí autori kladú vznik kostola do rokov 1200 až 1250, ale podľa niektorých skutočností nemožno vylúčiť, že vznikol aj skôr. V listinách sa prvýkrát spomína v roku 1287. Podľa posledných archeologických výskumov, začiatky kostola a kaplnky siahajú do 13. storočia.
Kostol sv. Štefana kráľa v Žiline
História a vývoj
V okolí kostola sa nachádzalo 6 - 7 menších stredovekých osád, datovaných od 10. - 13. storočia, známych pod názvom "terra de Selinan" (zem Žiliňany). Románsky vzhľad kostola pretrval bez väčších stavebných zmien až do roku 1762. Z druhej polovice 13. storočia pochádza dolná časť veže, obvodové múry lode a plošne ukončené presbytérium. Svätyňa je zaklenutá jedným poľom krížovej klenby. Rebrá zachycujú v rohoch hlavicové konzoly. Dvojlodie vytvárajú v strede umiestnené hlavicové stĺpy, z ktorých východný je štvorhranný, dodatočne doplnený fasádou slepých arkád.
V roku 1762 uskutočnili jezuiti rozsiahlu prestavbu tohto kostola. Zrušili pôvodnú plochú povalu a nahradili ju klenbou. Tá zakryla staré románske okná, a preto vytvorili nové. Do kostola dali nové zariadenie. Zmenil sa však vstup do kostola z pôvodnej južnej strany na západnú. Zmieňuje sa o tom chronostikon, umiestnený na víťaznom oblúku medzi svätyňou a loďou kostola. V počiatkoch 19. storočia kostol slúžil ako vojenský sklad. Vtedy podľahli skaze aj lavice. Nové lavice sem dali v roku 1830.
Od roku 1949 tu akad. mal. Mojmír VLKOLÁČEK (* 1917) objavil vzácne nástenné maľby na chóre, v apside a na východnej stene lode. V tom čase sa o týchto maľbách nevedelo, lebo boli prekryté niekoľkými vrstvami vápenných náterov. Najnovší výskum a reštaurovanie malieb sa uskutočnilo v rokoch 2008 a 2009.
Architektúra a interiér
Interiér kostola predstavuje ojedinelý spôsob riešenia interiéru na Slovensku. Neskororománsky kostol nachádzajúci sa v miestnej časti Dolné Rudiny, je najstaršou architektonickou pamiatkou na území Žiliny. Archeologický výskum nepotvrdil domnienky, že oltárna časť (svätyňa) je staršia ako loď. Celá stavba vznikla v jednom období.
Interiér kostolíka je vyzdobený nástennými maľbami neskororománskeho štýlu. Nájsť sa tu však dajú aj vplyvy iných slohových štýlov, najmä gotiky a baroka.
Nástenné maľby
Okolo roku 1300 vznikli v apside tohto kostola nástenné fresky, ktoré zobrazujú apoštolov a Krista. V klenbe kostola vznikli fresky v druhej polovici 15. storočia. Na južnej a severnej strane presbytéria sa nachádzajú stredoveké nástenné maľby, ktoré pochádzajú z obdobia okolo roku 1260. Postoj apoštolov (jeden proti druhému) naznačuje rozhovor. Maľby vychádzajú z motívov, ktoré môžeme nájsť v inkunábulách z 12. storočia. V strede apsidy sú maľby štyroch svätcov: sv. Ladislava, sv. Imricha, sv. Štefana a sv. Alžbety. Vznikli neskôr ako maľby apoštolov. Podstatnou zmenou podobizne interiéru kostola je aj postava Krista, ktorá sa nachádza v mandorle na strope klenby chóru a je treťou výtvarnou vrstvou stredovekej výzdoby.
Kostolík sa preslávil vďaka neskororománskym nástenným maľbám vo svätyni, ktoré pochádzajú už z 13. storočia. Najstaršie maľby sa nachádzajú v apside, kde nájdeme falošné rebrá klenby, ktoré sa zbiehajú v taktiež maľovanom kruhovom svorníku so žehnajúcou rukou. Rebrá klenby vychádzajú z papúľ psov. Práve tie sú indíciou, že výzdobu kostolíka ovlyvnili dominikáni. Odborníci uvádzajú datovanie do konca prvej polovice 13. storočia.
Nástenné maľby v chóre predstavujú Krista sudcu v mandorle (na klenbe) a 12 apoštolov, z ktorých sa 8 nachádza na severnej stene a zvyšní štyria na južnej. Boli namaľované pod vplyvom byzantsko-románskeho slohu, motív arkád s oslími chrbtami však naznačuje aj vplyv gotiky. Datované sú do druhej polovice 13. storočia. Výzdobu konchy apsidy dplnili niekedy v 15. storočí maľby sv. Štefana, sv. Ladislava, sv. Imricha a sv. Alžbety Uhorskej. Vzhľadom sa skutočnosť, že ich pôvodná podoba bola kvôli viacerým neskorším premaľbám ťažko čitateľná, rozhodlo sa pri reštaurovaní v rokoch 2008 - 2009, že budú zamaľované. Tým dostala svätyňa podobu z druhej polovice 13. storočia.
Ďalšie prvky interiéru
V interiéri kostola bol objavený malý kamenný základ kazateľnice a 15 kostrových hrobov zo 17. - 18. storočia. Všetky boli opätovným pochovávaním poškodené. Kostolík je ohradený kamenným múrom so vstupnou bránou a kruhovou baštou. V areáli kostola, južne od svätyne, bola objavená Kaplnka Božieho Tela z konca 14. a začiatku 15. storočia. Slúžila ako kostnica do polovice 16. storočia. Okolo nej sa našlo 80 kostrových hrobov, ktoré sú datované od konca 12. do konca 19. storočia. Viaceré z nich boli priamo pod základmi stavby v jej priestore, ale i z vonkajšej strany základov. V najstaršom hrobe bola pochovaná žena. Pri jednom z hrobov sa našiel unikátny bronzový prsteň s latinským textom zloženým zo siedmich písmen I-O-A-C-I-V-E, ktorý tvar zodpovedá obdobiu 12. - 13. storočia. V hroboch sa našlo viacero mincí. Najstaršou je minca Karola Róberta z roku 1338. Našla sa tu i minca Ľudovíta I. (1372 - 1382), poškodená minca Ferdinanda II. a štyri medené mince Františka Jozefa I.
Na západnom stĺpe je gotická kamenná svätenička, ktorá s blokom piliera tvorí jednu časť. Pochádza z prvej polovice 15. storočia. Do pseudogotickej architektúry je vložený gotický krídlový oltár s trrojuholníkovými nadstavcami, ale bez predely. Pri otvorených krídlach má oltár šírku 360 cm. Na najväčšej strednej tabuli sú sv. Štefan a sv. Imrich v slávnostných rúchach. Za nimi držia traja anjeli brokátový záves. Pri otvorenom oltári vidíme na krídlach štyri scény z ich života. Pri zatvorenom oltári, v čase pôstu, vidíme na pravom krídle hore obraz Sedembolestnej a dolu sv. Krištofa, nesúceho Ježiška. Na pravom krídle je Vir dolorum s atribútmi mučenia, pod ním sv. Bernard v rádovom rúchu s knihou a Kristovým monogramom v plamennom kríži.
Na bočnom pseudogotickom oltári stojí pôvodná neskorogotická socha madony s dieťaťom z obdobia okolo roku 1520. Na severnej stene lode je procesiový kríž typu flagelantských krucifixov, zvaných tiež uhorskými krížmi. Výška korpusu je asi 110 cm. Dobu vzniku kladieme do obdobia okolo roku 1330. V kostole sa nachádza bronzová krstiteľnica, odliata z dvoch kusov. Výzdobu hornej časti tvoria rastlinné ornamentálne pásy, reliéfy Ukrižovania a Zvestovania a symboly evanjelistov. Krstiteľnica je asi z 15. storočia a pochádza pravdepodobne z spišskonovoveskej dielne.
Súčasnosť
Kostolík je v pomerne dobrom stave. Patrí Rímskokatolíckej cirkvi (farnosť Žilina - Závodie) a využíva sa na bohoslužby i kultúrne podujatia (napr. koncerty vážnej hudby). Pri farskom úrade funguje Združenie sv. Štefana-kráľa, ktorého cieľom je rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt. V noci je kostolík osvetlený.
Kostolík sa nachádza západne od veľkého kruhového objazdu Rondel, hneď pri hlavnej ceste. Opevnený areál je zvyčajne zamknutý, návštevu je potrebné si dohodnúť vopred na farskom úrade Žilina-Závodie.