Kostol sv. Vincenta de Paul v Bratislave je reprezentatívnou ukážkou modernej slovenskej architektúry v Ružinove. Postavený bol v roku 2000.
Kostol sv. Vincenta de Paul v Bratislave
Konsekrácia a architektonické prvky
Kostol sv. Vincenta de Paul konsekroval 16. septembra Jubilejného roku 2000 Mons. Ján Sokol arcibiskup - metropolita Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy. Hlavným architektom kostola je akademický architekt Eduard Šutek. Oltár, krstiteľnicu a svätostánok vytvoril akademický sochár Viliam Loviška v rokoch 2001 a 2002. Oltárny obraz podľa návrhu akademického sochára Lovíšku namaľovali v roku 2002 akademickí maliari: Jozef Baus, Juraj Vittek, a ikonopisec Ladislav Németh z ikonopiseckej dielne Archanjela Gabriela.
Svätý Vincent de Paul: Inšpirácia pre kostol
Aby sme lepšie pochopili význam tohto kostola, pozrime sa na život svätého Vincenta de Paul, ktorého meno nesie.
Vincent de Paul sa narodil 24. apríla 1581 v Pouy vo Francúzsku ako tretie zo šiestich detí sedliackej rodiny. Charakterové črty rodiska ho ovplyvnili na celý život: rozhodný temperament, humor, dynamizmus, prirodzený zmysel pre realitu, sedliacka múdrosť… Ako dvanásťročný začal študovať v Daxe, neskôr prešiel na teologické štúdiá v Toulouse. Ako devätnásť ročný , 23. septembra 1600, bol vysvätený za kňaza. Svoje kňazské povolanie prežíval po celý život s opravdivou vrúcnosťou srdca i duše.
V r. 1605 musel Vincent odcestovať do Marseille kvôli istej záležitosti. Na spiatočnej ceste loďou po mori upadol do zajatia tureckých pirátov, ktorí ho predali za otroka do Tunisu. Najprv bol u jedného rybára, ktorý ho však kvôli tomu, že bol chorý, predal starému alchymistovi. Ten si ho veľmi obľúbil a vyjavil mu aj tajomstvá svojho umenia. Po starcovej smrti v r. 1606 sa Vincent dostal do rúk mohamedána, odpadlíka od kresťanstva, ktorý pochádzal z Francúzska. V r. 1608 prišiel Vincent de Paul do Paríža, kde prežil zhruba 50 rokov, najprv na privilegovaných miestach, potom ako neúnavný a zapálený pracovník mnohých charitatívnych diel.
Kardinál de Bérulle, zakladateľ náboženského prúdu Francúzska škola, ktorý v 17. storočí podstatne obnovil život viery a posvätnosť kňazského stavu, ho zasvätil do duchovnej služby chorým v nemocnici. V r. 1609 sa Vincent stal almužníkom kráľovnej Margity de Valois, bývalej manželky kráľa Henricha IV. Cez službu chorým a chudobným pokorne konal dobročinnosť a spoznával Božie cesty. V r. 1612 prišiel do farnosti Clichy na predmestí Paríža.
Keď sa Vincent začiatkom roku 1617 nachádzal vo Folleville, na jednom z vidieckych majetkov Gondiovcov, manželka jedného ťažko chorého muža, všeobecne známeho dobrého kresťana, požiadala pána Vincenta, aby ho pripravil na smrť. Vincent o tomto prípade neskôr napísal: „Vyšlo najavo, že tento človek bol zaťažený hriechmi, ktoré nevyznával pri spovediach. Sám to povedal grófke de Gondi po svojej spovedi, že by bol určite zatratený, keby si nebol vykonal generálnu spoveď. Zakrátko zomrel. Madame de Gondi jasne spoznala dôležitosť generálnej spovede a priala si, aby som o nutnosti dobrej spovede kázal v kostole na Sviatok obrátenia sv. Pavla. Pán Boh požehnal túto kázeň natoľko, že si všetci miestni obyvatelia vykonali generálnu svätú spoveď. Dojatá pani de Gondi naliehavo prosila Vincenta, aby podobne evanjelizoval aj na inýchmiestach ich grófskych majetkov.
Na Vincenta táto udalosť tak hlboko zapôsobila, že bol presvedčený, že mu Pán Boh ukázal cestu misionárskej služby pre duchovné dobro blížnym. Za takýchto okolností sa zrodila myšlienka založiť Spoločnosť misijných kňazov, ktorú v r. 1625 aj uskutočnil (táto Spoločnosť v súčasnosti existuje pod názvom Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul - CM ). Vincenta de Paul trápila nielen duchovná bieda dedinského ľudu; zistil totiž, že duchovnú biedu sprevádza aj neznesiteľná materiálna bieda. Zorganizoval preto pravidelnú materiálnu pomoc pre chudobných. V r. 1617 v Châtillon-les-Dombes tak vzniklo prvé z mnohých diel kresťanskej lásky, ktoré potom začali prekvitať všade po jeho stopách.
O krátky čas poveril Lujzu de Marillac, dámu šľachtického pôvodu a neskôr spoluzakladateľku Spoločnosti dcér kresťanskej lásky, navštevovaním týchto bratstiev. Panie z vyšších vrstiev spoločnosti, ktoré vykonávali službu chudobným, mali po čase veľké ťažkosti, keďže sa často vyskytovali morové epidémie a bolo treba vykonávať aj tie najnižšie práce. V tejto službe im zabraňovali aj ich manželia, deti alebo rodičia. Preto namiesto seba posielali do služby chudobným svoje slúžky, ktoré však konali túto prácu s odporom. Preto Boh chcel, aby sa utvorilo spoločenstvo žien, ktoré by prevzalo vedenie starostlivosti o chorých a starých.
Tak pod vedením Lujzy de Marillac a Vincenta de Paul v r. 1633 vznikla v Paríži Spoločnosť dcér kresťanskej lásky, utvorená z jednoduchých dedinských diev (v súčasnosti je to Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincent de Paul - tento „špecialista“ chudobných sa presadzoval v ich prospech mimoriadnou pokorou, a to tak u boháčov aj u mocnárov. Bol poradcom kráľovnej Anny Rakúskej a veľkých pánov kráľovstva. Politika ho však zaujímala len potiaľ, pokiaľ mohol tým osožiť chudobným. Úspešne vymohol pre chudobných podporu, daňové úľavy, budovy a mnohé priaznivé dekréty.
Vincent de Paul, veľký dobrodinec chudobných, takmer celý život pracoval pre nich: zbieral nájdené a opustené deti, ošetroval chorých, ranených, väzňov, vyučoval nevedomých a slúžil všetkým, ktorí sa nachádzali či už v materiálnej alebo duchovnej biede. Pre neho bol Boh tak isto prítomný v modlitbe, ako aj v chudobnom. Keď bolo potrebné zanechať modlitbu a poslúžiť chudobnému, hovorieval, že to znamená „opustiť Boha pre Boha“. Svojím hlbokým pohľadom zachytil, že v chudobnom je Ježiš Kristus.
Vincent de Paul zomrel 27. Je považovaný za Otca chudobných.
Sv. Vincent žil v úplnom seba darovaní v Božej službe. Jeho tvár prežiarená Kristovým svetlom akoby nám prezrádzala, že jeho charizmatická schopnosť vedieť sa priblížiť k chudobnému pramenila z osobnej skúsenosti s Bohom.
Príklad Vincenta priťahoval mnohých, a tak v roku 1625 vznikla Misijná spoločnosť (lazaristi). Kňazi, ktorí do nej vstúpili, sa zaviazali ohlasovať evanjelium chudobnému dedinskému ľudu a povzbudzovať ho k dobrej svätej spovedi. Venovali sa dielu ľudových misií, boli kňazmi na farách na vidieku, formátormi kandidátov kňazstva, formátormi a predstavenými v seminároch, venovali sa charitatívnym bratstvám, dávali duchovné cvičenia pre laikov. Popri duchovnej starostlivosti sa vždy snažili pomáhať chudobným aj materiálne, teda s evanjeliom dávali aj chlieb.
V roku 1630 sa u Vincenta prihlásila vidiecka deva Margita Naseau. Aj ona veľmi túžila pomáhať chudobným. Svojou starostlivosťou o chorých, ktorých bolo v tom čase v Paríži veľmi veľa, ukázala cestu ďalším dievčatám. Vincent ich zhromaždil a zveril Lujze de Marillac. Schádzali sa v jej dome. Takto sa začala utvárať Spoločnosť dcér kresťanskej lásky (vincentiek), ktorá bola založená v roku 1633 pre službu Kristovi v chudobných. S pomocou sestier Vincent mohol založiť sirotince pre deti, o ktoré sa nemal kto postarať. Takmer každý deň nachádzal jedno- dve odhodené deti pri bránach kostolov. Ročne bolo v Paríži takto ponechaných osudu 300 až 400 detí.
Vincent zriaďoval sieť centier pomoci, spolky lásky, nemocnice, domy pre choromyseľných a starých opustených ľudí, a tieto centrá zveroval dcéram kresťanskej lásky ( dkl ). Popri službe učili ľudí modliť sa, aby spoznali a zakúsili Boha a v úprimnej nábožnosti ho chválili. 27.9. 1660 Vincent naposledy vydýchol. Odpočíva v materskom dome vincentínov v Paríži a jeho srdce je uctievané v kaplnke zjavení u dcér kresťanskej lásky v Paríži na ulici rue du Bac 140.
Kostol sv. Vincenta de Paul v Bratislave je nielen architektonickým skvostom, ale aj pripomienkou obetavosti a lásky k blížnemu, ktorú svätý Vincent de Paul celý život hlásal a praktizoval.
tags: #kostol #sv #vincenta #v #bratislave