Bobrov, malebná obec na Orave, sa môže pochváliť bohatou duchovnou a kultúrnou minulosťou. Jej najstaršia známa história siaha až do polovice 16. storočia. Neoddeliteľnou súčasťou oravskej architektúry sú sakrálne stavby - kaplnky, kríže a sväté obrazy, ktoré sú svedkami lásky ku Kristovi a k nebeskej Matke.
Hlavnou dominantou Bobrova je Kostol svätého Jakuba, ktorého história a vývoj siahajú do dávnejších čias a sú úzko späté s duchovným životom obce a celého regiónu Oravy.
Založenie a Vývoj Kostola Svätého Jakuba
V roku 1745 si Bobrovčania začali stavať kostol, ktorý bol dokončený v roku 1753, zatiaľ bez veže. Kostol zasvätili sv. Jakubovi Veľkému zvanému Starší. Spočiatku bol Bobrov začlenený do farnosti Trstená. Od roku 1612 do 17. januára 1770 patril do Námestovskej farnosti a do roku 1788 bol filiálkou Zubrohlavskej farnosti. Keďže obec nemala kostol ani cintorín, musela mŕtvych pochovávať v Námestove. Farnosť bola zriadená v roku 1788, a prvý bobrovský farár bol Andrej Černota. Dňa 30. júna 1794 bola v Bobrove prvá birmovka a obec mala 1339 obyvateľov.
Kostol Svätého Jakuba v Bobrove
Rekonštrukcie a Úpravy
V rokoch 1777 - 1788 bol kostol prebudovaný. Z pôvodného zostala len predná časť kostola, kde je hlavný oltár, hlavné nosné múry a sakristia. Rozšírený bočnou Kompanikovou kaplnkou, v ktorej sa nachádza Boží hrob, bol v roku 1833. V roku 1833 bola za pôsobenia farára Jozefa Slamkaya postavená bočná kaplnka kostola, a to kaplnka umučenia Ježiša Krista, ktorú dal postaviť Andrej Kompanik z vďaky po šťastnom prekonaní cholery. Za pôsobenia farára Zvolenčáka v roku 1982 sa začala elektrifikácia kostola.
Architektúra a Interiér
Kostol Sv. Jakuba je barokový, jednoloďový s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou. V interiéri kostola sú štyri barokové oltáre a kazateľnica.
Významné Udalosti a Osobnosti
V histórii kostola a obce Bobrov zohrali významnú úlohu viaceré osobnosti a udalosti:
- rok 1831: Na Orave zúril mor, ktorý v Bobrove prepukol v auguste a trval do konca októbra. Ochorelo 700 ľudí, z nich 107 zomrelo.
- rok 1833: Významná plátennícka rodina Kompanikovcov dala postaviť kaplnku sv. Hrobu pri kostole sv. Jakuba.
- Jozef Slamkay: V rokoch 1817 - 1845 pôsobil v Bobrove ako farár. Narodil sa v roku 1791, vysvätený bol v roku 1813.
- Anton Kubančík: Z Rabčíc prišiel do Bobrova za farára v roku 1846.
- Jozef Hovanec (Chovanec): V rokoch 1854 - 1866 pôsobil v Bobrove ako kňaz.
- Pavol Starinský: V roku 1866 prišiel do Bobrova ako kňaz, rodák z Kysuckého Nového Mesta.
Bobrovská Kalvária
Krížová cesta ako proces poznávania zmyslu: Dr. Ján Kohút rozprával ďalej o krížovej ceste ako o procese, v ktorom zúčastnený človek pozerá na jednotlivé zastavenia, ale zároveň aj do svojho vnútra. Tak sa krížová cesta stáva riekou, v ktorej sú zliate „vody“ utrpenia Ježiša Krista s utrpením ktoréhokoľvek človeka. Ide o akýsi „dejepis sveta“. Tento „dejepis“ je opisom všetkého ľudského utrpenia, ktoré človek niesol nie v zúfalstve, ale s vedomím, že jeho utrpenie má svoj zmysel, aký malo aj v prípade Ježiša Krista. Ten, kto prežíva svoju bolesť - nech je akokoľvek veľká a bezvýchodisková - s pohľadom upretým na Ježišovu bolesť, nemôže prepadnúť malomyseľnosti a beznádeji, ktorá by mu bránila vidieť hlbšie do zmyslu utrpenia.
Nič iné človeku nedá tento pocit zmyslu, nebude to žiadne umelecké dielo, ani nijaká iná hodnota, ako sa o to pokúšal básnik H. Žiaden filozof sveta, žiaden umelec, ani nijaký iný pracovník v ktorejkoľvek oblasti nášho života, ktorá súvisí s duchovnou oblasťou, nie je schopný tak vyjadriť problematiku zmyslu ľudského utrpenia a smrti, ako ju vyjadril Ježiš Kristus na svojej krížovej ceste. To je vlastným dôvodom, pre ktorý bola krížová cesta nazvaná „knihou života“, „knihou otvoreného Evanjelia“, „knihou dejepisu sveta“ a podobne. Ten, kto hľadí tak, že kontempluje, hľadí dovnútra súvislostí, vidí v utrpení zrnko radosti, vidí vo tme svetlo, v smrti zárodok života ... a to preto, že tým svetlom, životom a radosťou je Ježiš Kristus, ktorý zvíťazil nad tmou, smrťou, hriechom a smútkom.
Bobrovská Kalvária
Kanonik Štefan Koštialik
Nezvyčajne bohatú históriu v oblasti duchovných, kultúrnych a sociálnych hodnôt ozdobili Bobrovčania na konci 19. storočia tým, že v roku 1894 postavili peknú kalváriu. Zaslúžil sa o to predovšetkým ich rodák, kanonik Štefan Koštialik, ktorý ako profesor v spišskom kňazskom seminári a v učiteľskej preparandii financoval jej vybudovanie. Na toto dielo vynaložil jeho fundátor, pán opát a kanonik Š. Koštialik sumu dvadsaťtisíc zlatých, čo bola úctyhodná obeta. Kanonik Štefan Koštialik sa popri všetkých svojich úlohách a funkciách zapájal aj do kultúrnej a národnobuditeľskej činnosti. Podporoval činnosť Matice slovenskej, všemožne sa snažil o podporu chudobných slovenských študentov, prispieval článkami do slovenských náboženských novín a tiež zakladal školy pre rómske deti.
História vzniku kalvárie však siaha do dávnejších čias, pretože istý Ondrej Kompanik dal vystaviť nad Bobrovom kaplnku ku cti Nanebovzatej Panny Márie. Kaplnka bola posvätená 15. augusta 1834. Kroniky však zachovali údaj, že 21. apríla 1889 sa prihnala veľká búrka a blesky, následkom čoho bola kaplnka zničená. Po tejto smutnej udalosti sa Bobrovčania hneď pustili do práce a obnovili mariánsku kaplnku do tej podoby, ako ju má dodnes. K nej postavili 14 malých kapličiek so zastaveniami krížovej cesty, takže sa farský kostol sv. Jakuba spolu s krížovou cestou a kaplnkou na vŕšku stali jedným náboženským areálom, v ktorom sa už viac ako jedno storočie každoročne vykonávajú odpustové slávnosti „na zelnú“, čiže na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, ktorá pripadá na 15. august. Tento bobrovský odpust sa hneď stal „oravským odpustom“, pretože tu oddávna prichádzalo množstvo veriacich z celého okolia.
Tradícia bobrovských pútí má už vyše storočnú históriu. Všetko sa začalo koncom 19. storočia, keď bobrovský rodák kanonik Štefan Koštialik dal na začiatku 90. rokov 19. storočia vystaviť 14 zastavení krížovej cesty od farského kostola smerom na blízky kopec ku kaplnke Nanebovzatej Panny Márie, ktorá tu stála už v roku 1834. V čase stavby zastavení krížovej cesty bola aj táto kaplnka obnovená po značnom poškodení búrkou v roku 1889. Na samotnom vrchole kopca pribudol pomerne vysoký kríž s korpusom Pána Ježiša a postavami Panny Márie, apoštola Jána a Márie Magdalény. Kaplnka hrobu Panny Márie má peknú architektúru, v ktorej sa odrážajú prvky orientálnych sakrálnych stavieb. Posviacka bobrovskej kalvárie sa teda uskutočnila 15. augusta 1894.
Podľa pamätnej publikácie, ktorá bola z tejto udalosti vydaná v Ružomberku (vydavateľ Ján Vlossák, farár v Liptovskej Teplej), sa v ten deň v Bobrove zišlo vyše 20 tisíc ľudí, čo bol aj na dnešné pomery obdivuhodný počet prítomných veriacich. Na slávnosti sa zúčastnilo okolo 50 kňazov z blízkeho aj vzdialeného okolia. Z tohto slávnostného dňa si hodno povšimnúť predovšetkým dva fakty: udelenie plnomocných odpustkov a homíliu, ktorú predniesol dr. Ján Kohút, profesor v spišskom kňazskom seminári. Fundátor bobrovskej kalvárie kanonik Štefan Koštialik požiadal príslušnú rímsku kongregáciu o udelenie plnomocných odpustkov, na čo dostal odpoveď podpísanú od pápeža Leva XIII., ktorý dňa 28. júla 1893 udelil plnomocné odpustky všetkým, ktorí v zbožnosti navštívia toto miesto v deň odpustu a tam vykonajú príslušné skutky pokánia a modlitby.
Pri posviacke kalvárie, ktorú na základe splnomocnenia generálneho predstaveného rehole františkánov vykonal sám fundátor kalvárie kanonik Štefan Koštialik, odznela slávnostná kázeň. Predniesol ju profesor kňazského seminára v Spišskej Kapitule dr. Ján Kohút. V úvode svojej kázne nazval Bobrovskú kalváriu „modlitebnou knihou“, z ktorej čerpáme obsahy životného osudu Pána Ježiša a v ktorej možno nájsť zahrnuté životné osudy každého človeka.
Bobrov v Súčasnosti
Kostol sv. Jakuba a Bobrovská kalvária sú dôležitými pútnickými miestami a národnými kultúrnymi pamiatkami, ktoré pripomínajú slávnu históriu obce a jej duchovné bohatstvo. Každoročne sa tu konajú odpustové slávnosti a púte, ktoré priťahujú množstvo veriacich z celého okolia. Aj v súčasnosti sa veriaci stretávajú pri bráne na kalváriu, aby sa spoločne modlili krížovú cestu.
Kostol sv. Jakuba v Bobrove je nielen architektonickým skvostom, ale aj živým svedectvom viery a tradícií, ktoré pretrvávajú stáročia. Jeho história je úzko spätá s históriou obce a celého regiónu Oravy, a preto si zaslúži pozornosť a úctu.