Kostol svätého Jána Krstiteľa v Strážach je významnou národnou kultúrnou pamiatkou Slovenska. Bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1963.
História a Architektúra
Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jána Krstiteľa pochádza zo 14. storočia. Z pôvodnej gotickej stavby sa zachovala veža a obvodové múry. V roku 1777 bol barokovo prestavaný. Ďalšie úpravy prebehli v rokoch 1928, v druhej polovici 20. storočia a v rokoch 2002-2003.
Jednovežová stavba má obdĺžnikový pôdorys s polkruhovým záverom.
Interiér Kostola
V interiéri sa nachádza murovaný organový chór a barokový mobiliár z 18. storočia. Na hlavnom oltári sa nachádza obraz Krstu Ježiša Krista v Jordáne z konca 18. storočia. Na jednom z bočných oltárov je vyobrazené Božské Srdce Ježišovo, na druhom Panna Mária.
Bronzová krstiteľnica s medeným vrchnákom zo 14. storočia patrí medzi najstaršie krstiteľnice na Spiši.
Sacra Velo a Pútnické Trasy
Kostol svätého Jána Krstiteľa sa nachádza v Strážach pod Tatrami, ktoré sú mestskou časťou Popradu. Súčasťou Popradu sú mestské časti Spišská Sobota, Veľká, Stráže pod Tatrami, Matejovce. Tieto pred zlúčením tvorili samostatné mestečká s vlastnou bohatou históriou, ktoré sa vyvíjali na ploche 5 - 6 km2, pričom vzdialenosť mestečiek od seba nebola väčšia ako 1 km.
Nový turistický produkt ponúka sieť cezhraničných pútnických trás na pohraničí Slovenska a Maďarska. Sacra Velo znamená sieť bezpečnej jazdy bicyklom po sakrálnych pamiatkach v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Na druhej strane hraníc vedú cyklotrasy k pamiatkam v župách Gyor - Moson - Sopron a Komárom - Estergom. Na stránke nájdete množstvo kostolov a ďalších kultúrnych pamiatok.
Poprad a Jeho Mestské Časti
Poprad vznikol spojením piatich historických mestečiek a má tak hneď päť historických jadier so stredovekými kostolmi, meštianskymi domami a typickými spišskými zvonicami. Od stredoveku až do roku 1946 bol Poprad len jedným z piatich miest súmestia a dlho navyše nebol tým najvýznamnejším. V starších historických obdobiach sa v popredí držala Spišská Sobota. Koncom 19. storočia predstihovala počtom obyvateľov Poprad dnešná časť mesta Veľká.
Všetkých päť miest patrilo v stredoveku medzi prevažne nemecké spišské mestečká, ktoré kráľ Štefan V. v roku 1271 obdaril spoločnými mestskými výsadami. Stali sa tak súčasťou Spoločenstva spišských Sasov, kam patrila napríklad Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie alebo Spišská Belá. Zo stredoveku pochádzajú kostoly na námestiach v každom z piatich miest. Najbohatšia časť Spišská Sobota má aj pôvodne stredoveké meštianske domy, v Poprade alebo vo Veľkej sú, naopak, historické domy na námestiach novšie - z 18. alebo 19.
Poprad, Spišská Sobota, Veľká, Stráže a Matejovce zdieľali spoločný osud aj v roku 1412, keď ich dal kráľ Žigmund Luxemburský do zálohu Poľsku, aby získal peniaze na boj s Benátčanmi. Mestá tak odvádzali dane Poliakom, čo zostalo v platnosti až do 18. storočia, keď pri delení Poľska záloh ukončila Mária Terézia. Zálohované mestá boli viac ako tristo rokov súčasťou dvoch štátov, čo im umožnilo získavať výsady od oboch strán. Správu mestečiek mali na starosti poľskí starostovia, od roku 1593 do približne polovice 18. storočia úrad držala poľská šľachtická rodina Lubomirských.
Spišská Sobota má svoje námestie s desiatkami meštianskych domov nedotknuté modernými úpravami. Historické námestie bolo počas niektorých mojich návštev ľudoprázdne a atmosféra starých čias je tak ešte autentickejšia. Meštianske domy sú pritom natreté a zrekonštruované, čo zďaleka nie je na Slovensku pravidlom. Atmosféru dotvára poschodová radnica v blízkosti kostola mimo radovej zástavby.
Evanjelický kostol bol postavený niekoľko rokov pred vydaním Tolerančného patentu Jozefa II., čo je zvláštnosťou, keďže vtedy si protestanti v Uhorsku mohli stavať kostoly len výnimočne. Malý kostolík je schovaný na konci námestia.
Popradské námestie sv. Egídia je naopak kombináciou starých meštianskych domov, ale aj panelákov. Najvýznamnejšie historické stavby však zostali - stredoveký katolícky kostol, zvonica, evanjelický kostol postavený po vydaní Tolerančného patentu, bývalá škola, múzeum z 19.
Kľúčovým faktorom, prečo sa práve Poprad prebojoval na najvýznamnejšie mesto pod Tatrami, bolo napojenie na železnicu v 19. storočí. Nasledoval rozvoj priemyslu, ale i počiatky turistického ruchu v neďalekých Tatrách, kam od začiatku 20. storočia začala premávať známa električka. Už v posledných rokoch Rakúsko-Uhorska v Poprade vznikla vagónka, fungovala i papiereň či škrobáreň. Ďalšia vagónka, ktorá je predchodkyňou dnešnej, pribudla neskôr. Ešte väčší podnik pracoval v Matejovciach - Scholtzova kovospracujúca fabrika, pôvodne len dielňa na výrobu konských česadiel. Neskôr sa z nej stal závod Whirlpool.
Aj Poprad patril medzi mestá, kde sa rozšírila židovská komunita. Ako v jednom z mála spišských miest stále neďaleko námestia stojí pôvodná synagóga zo začiatku 20. storočia, hoci je upravená na tlačiareň. Aj z vlaku je možné spozorovať starý židovský cintorín hneď vedľa trate smerom do Košíc.
Socializmus historickým charakterom mesta dosť otriasol, bytovkám alebo iným budovám totiž ustúpili viaceré historické domy.
Oživené pamiatky - Modra - Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa
Prehľad Kostolov v Bratislavskom a Trnavskom kraji
| Mesto/Obec | Názov Kostola | Obdobie Vzniku |
|---|---|---|
| Bernolákovo | Kostol sv. Štefana Uhorského | 11. storočie (gotická stavba) |
| Bratislava - Devínska N.Ves | Farský kostol sv. | okolo r. |
| Bratislava - Podunajské Biskupice | Farský katolícky kostol sv. | cca polovica 12. storočia |
| Bratislava - Rača | Farský katolícky kostol sv. | V prvej polovici 14. |
| Bratislava - Staré mesto | Dóm sv. Martina | najväčší a najvýznamnejší trojloďový gotický kostol |
| Bratislava - Vajnor | Kostol sv. | postavená v rokoch 1270-1279 |
| Bratislava - Záhorská Bystrica | Kostol sv. | Prvá zmienka o existencií kostola a farnosti je z r. 1332 |
| Čunovo | Kostol sv. Michala | z r. 1783 je neskorobarokovým jednoloďovým kostolom |
| Dunajská Lužná | Rímsko-katolícky kostol Povýšenia sv. | V 13. storočí opát benediktínskeho opátstva na Hore sv. Martina dal postaviť v Dénesde kostol zasvätený sv. |
| Hamuliakovo | Kostol sv. | Románsky kostolík Sv. |
| Ivanka pri Dunaji | Kostol sv. Jána Krstiteľa | súčasný kostol v Ivanke - je poradovo tretí |
| Kostolište | Kostol sv. | Kostol mala obec už pred rokom 1397 |
| Limbach | Kostol sv. | Kostol rímskokatolícky, pôvodne gotický, z 15. storočia |
| Malacky | Farský kostol na Dolnom konci | Bol postavený protestantskými zemepánmi Balašovcami |
| Marianka | Kostol sv. | Kostol rímskokatolícky, gotický, založený v roku 1377 |
| Most pri Bratislave | Kostol sv. | Gotický jednoloďový kostol, v roku 1910 rozšírený v neorománskom slohu |
| Nová dedinka | Kostol sv. Filipa a sv. Jakuba | Stáročia bol jediným kostolom oboch obcí |
| Pezinok | Kostol sv. | Bol postavený začiatkom 14. storočia v gotickom slohu |
| Plavecký štvrtok | Kostol sv. | Najstaršou a najvýznamnejšou pamiatkou j obce je rímsko-katolícky kostol |
| Stupava | Kostol sv. Štefana uhorského kráľa | Rímsko-katolícky chrám bol postavený pôvodne ako kostolný hrad v polovici 14. storočia |
| Zohor | Kostol sv. | Kostol sv. |
| Borský Mikuláš | Kaplnka sv. | Na najvyššom bode Záhorskej nížiny (296,9 m. n. |
| Chtelnica | Kaplnka sv.Rócha | V horskom údolí obklopenom malokarpatskými lesmi |
| Dolné Orešany | Kaplnka Najsvätejšej Trojice | je jednopriestorová baroková stavba z roku 1715 |
| Dolné Orešany | Kostol Panny Márie Nanebovzatej | sa nachádza v strede dediny. Kostol je postavený v gotickom štýle, pochádza zo 14. |
| Ducové | Kostol sv. | V mladšej dobe bronzovej (1300 - 1100 rokov pred n. |
| Holíč | Kostol sv. Martina | barokovo-klasicistická stavba postavená podľa projektov J.N. |
| Jelka | Kostol sv. | Náboženská obec vznikla v 13. storočí |
| Jurová | Kostol sv. | Klasicistický kostol z roku 1778 |
| Kopčany | Kostol sv. | Gotizovaný, pôvodne románsky kostolík |
| Šamorín | Kostol sv. | Klasicistický kostol z roku 1778 |
| Šaštín-Stráže | Bazilika (basilica minor) Panny Márie Sedembolestnej | Život Šaštína-Stráží je úzko spätý s národnou svätyňou |
| Sereď | Kostol sv. | Počiatky púte v tejto lokalite spadajú do tridsiatych rokov 19. storočia |
| Tomášikovo | Kostol sv. | V obci sa nachádza okrem jaskyne aj kostol, postavený v r. |
| Trnava | Kostol sv. | Kostol a cintorín v osade Modranka sa spomínajú už v písomných prameňoch zo 16. |
| Trnava | Bazilika sv. | Milostivý obraz Panny Márie Trnavskej bol namaľovaný podľa vzoru z rímskeho Kostola svätých Alexeja a Bonifáca |
Kostol svätého Jána Krstiteľa v Strážach je nielen významnou národnou kultúrnou pamiatkou, ale aj dôležitou súčasťou histórie a kultúry Spiša. Jeho gotické korene a barokové úpravy svedčia o bohatej minulosti a neustálom vývoji tejto oblasti.