Sudcovia by mali pracovať podľa prísnejších pravidiel. Tie prináša novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania.
Najvyšší súd sa chystá rozšíriť prezidentské právomoci
Novela by mala tiež zvýšiť počet podpredsedov súdov na väčších súdoch, predĺžiť funkčné obdobie predsedov súdov z troch na päť rokov či umožniť najmenej piatim členom Súdnej rady dať návrh na odvolanie šéfa Súdnej rady. Novinkou majú byť aj príplatky za výkon funkcie člena a predsedu disciplinárneho senátu. Majú zlepšiť systém vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti sudcov.
Sprísnenie Podmienok a Zmeny v Disciplinárnych Konaniach
Sprísniť sa majú aj podmienky vzniku nároku na tzv. ďalší plat sudcu, ktorý sa bežne označuje ako 13. a 14. plat. Podmienkou má byť viac práce. Zmeniť sa má aj doterajší systém kreovania disciplinárnych senátov. "A to tak, že upúšťa od ich náhodného generovania pre každý prípad disciplinárneho konania a namiesto toho zavádza štandardný mechanizmus každoročného kreovania disciplinárnych senátov cez rozvrh práce," píše sa v návrhu. Disciplinárne veci sa týmto senátom majú prideľovať náhodným výberom ako na všetkých všeobecných súdoch.
Úprava Práce z Domu a Kontrola PN
Upraviť sa majú tiež podmienky povoľovania tzv. práce v domácom prostredí. Novou podmienkou na povolenie takejto práce má byť, aby sudca nebol disciplinárne stíhaný. Zmeny majú zamedziť zneužívanie inštitútu práce z domu. Právna norma rieši aj zneužívanie PN-iek. "Výslovne sa navrhuje zakotviť právo predsedu súdu požiadať príslušné orgány o vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu," píšu predkladatelia.
Prísnejšie Požiadavky na Budúcich Sudcov
Požiadavky na osoby, ktoré môžu byť vymenované do funkcie sudcu, sa zatiaľ nebudú sprísňovať. Plénum nepodporilo návrh novely zákona o sudcoch a prísediacich z dielne Daniela Lipšica (nezaradený), ktorý požadoval, aby každý uchádzač o sudcovský post musel mať previerku Národného bezpečnostného úradu na stupeň prísne tajné. Aktuálne platí, že všetci sudcovia majú oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami priamo zo zákona, bez potreby vykonania bezpečnostnej previerky.
Sprísnenú podmienku chcel Lipšic aplikovať až na tých, ktorí sa budú o miesto sudcu uchádzať až po dni účinnosti tohto zákona, teda po prvom júli 2014. Súčasní sudcovia mali pokračovať vo výkone funkcie podľa doteraz platného stavu. Lipšic si od novely sľuboval vyššiu mieru nezávislosti súdnej moci.
"Sudcami sa budú môcť stať len osoby, ktoré nie sú vydierateľné, resp. Podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností sú rizikami, ktoré vylučujú bezpečnostnú spoľahlivosť osoby, napr. činnosť proti záujmom SR v oblasti obrany štátu a bezpečnosti štátu, úmyselné porušenie právnych predpisov, v dôsledku ktorého by mohlo nastať ohrozenie záujmov Slovenska, resp. "Ide o závažné okolnosti, pre ktoré by osoba uchádzajúca sa o funkciu sudcu na ktoromkoľvek všeobecnom súde vrátane vojenských súdov mala byť vylúčená z možnosti účasti na výberovom konaní.
Návrhy na Zmenu Ústavy SR
Plénum zároveň odmietlo novelu Ústavy SR od Lucie Žitňanskej (nezaradená), ktorej cieľom bolo oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady SR. Z rovnakého dôvodu neuspeli ani poslanci Mosta-Híd, ktorí chceli novelou Ústavy SR zrušiť trestnoprávnu imunitu sudcov. Aj toto opatrenie už obsahuje spoločný návrh Smeru-SD a KDH.
Výberové Konanie na Sudcov Najvyššieho Správneho Súdu
Súdna rada SR vypočula uchádzačov na sudcov Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR. Do výberového konania sa ich prihlásilo pôvodne 36, ale po tom, ako niektorí nesplnili podmienky a ďalší stiahli svoju kandidatúru, vyberá Súdna rada z 30 uchádzačov. Dovedna je potrebné obsadiť 29 pozícií sudcov Najvyššieho správneho súdu. Predseda Súdnej rady Ján Mazák vyhlásil už aj druhé kolo výberového konania. Uvažuje nad vyhlásením prípadného tretieho kola.
"Závisí to od toho, aký bude výsledok výberového konania v prvom a druhom kole a či nebude v prípade zvolenia prvého predsedu NSS SR postačovať, aby sme odovzdali agendu výberového konania priamo do jeho rúk," spresnil. Verejné vypočutia uchádzačov potrvajú do 14. apríla (okrem víkendu). Hlasovanie a vyhlásenie výsledku prvého kola výberového konania sa má uskutočniť 15.
Kandidáti na Predsedu Najvyššieho Súdu SR
Harabinovu kandidatúru navrhli sudcovské rady Najvyššieho súdu SR a okresných súdov Pezinok, Humenné a Stará Ľubovňa, Slovenská únia nezávislého súdnictva, plénum sudcov Okresného súdu Ružomberok, člen súdnej rady a sudca NS SR Igor Burger, ďalších 57 sudcov NS SR (piati sú tam dočasne pridelení a medzi sudcami NS SR je aj členka súdnej rady Gabriela Šimonová) a Združenie sudcov Slovenska.
Zuzanu Ďurišovú navrhlo ako kandidátku Združenie sudcov „Za otvorenú justíciu“, sudcovské rady krajských súdov v Trnave a Bratislave a 12 sudcov NS SR (je medzi nimi aj člen súdnej rady Rudolf Čirč). Rokovanie súdnej rady sa začne popoludní a hneď po schválení návrhu programu by mali členovia rady voliť predsedu NS SR. Na zvolenie musí získať minimálne 10 hlasov.
Súdna rada má predsedu Harabina a 17 členov, teda dovedna 18 hlasov. Uchádzač o post šéfa najvyššieho súdu musí získať nadpolovičný počet hlasov všetkých členov súdnej rady. Harabin a Bajánková ako členovia súdnej rady nemôžu hlasovať, ak majú protikandidátku Ďurišovú, ktorá nie je členkou rady. Úspešný kandidát by teda musel dostať spomínaných 10 hlasov spomedzi 16-tich hlasujúcich.
| Kandidát | Navrhovatelia |
|---|---|
| Štefan Harabin | Sudcovské rady NS SR a okresných súdov, Slovenská únia nezávislého súdnictva, plénum sudcov OS Ružomberok, člen Súdnej rady a sudca NS SR Igor Burger, ďalších 57 sudcov NS SR, Združenie sudcov Slovenska |
| Zuzana Ďurišová | Združenie sudcov „Za otvorenú justíciu“, sudcovské rady krajských súdov v Trnave a Bratislave, 12 sudcov NS SR |
V prípade, že vo voľbe nezíska ani jeden kandidát dosť hlasov na zvolenie, mala by sa na rovnakom zasadnutí uskutočniť opakovaná voľba. Na tej by sa zúčastnili dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získali najväčší počet hlasov. Ak by postúpili Harabin a Bajánková, tak by už v opakovanej voľbe mohli hlasovať, keďže sú obaja členmi rady a ani jeden z nich by nebol v nevýhode.
Ak by ani v opakovanej voľbe súdna rada nezvolila nového predsedu najvyššieho súdu, musela by byť najneskôr do 120 dní nová voľba. Ak by členovia súdnej rady v májovom kole volieb nezvolili nikoho za predsedu NS SR, je otázne, či by súčasný predseda najvyššieho súdu Harabin mal šancu na pokračovanie vo funkcii aj za stavu, že by neskôr uspel v prípadných tretích alebo ešte neskorších voľbách.
Šéfa NS SR menuje prezident a prezidenta Ivana Gašparoviča 15. júna vystrieda v úrade Andrej Kiska. Ten sa už vyjadril, že by urobil všetky formálne a neformálne kroky, aby Harabin nebol menovaný. Päťročné funkčné obdobie na poste šéfa najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi vyprší 22. júna.
Premiér a neúspešný prezidentský kandidát Robert Fico (Smer-SD) počas predvolebnej kampane viackrát povedal, že by neodporučil Štefanovi Harabinovi znovu kandidovať na funkciu predsedu Najvyššieho súdu SR. "Je objektívny fakt, že predseda najvyššieho súdu rozdeľuje súdnictvo. Preto, ak by sa mňa opýtal pán Harabin, či by som mu odporúčal, aby kandidoval za predsedu najvyššieho súdu, tak by som mu povedal, aby nekandidoval, že mu to neodporúčam," povedal Fico.
Profil Kandidátov
JUDr. Jana Bajánková sa narodila 13. júla 1959 v Bratislave. Venuje sa civilnému právu, autorsky spolupracovala na niekoľkých publikáciách z oblasti občianskeho práva a napísala tiež niekoľko článkov z tejto oblasti. Jana Bajánková sa uchádza o post predsedníčky NS SR.
JUDr. Zuzana Ďurišová sa narodila 15. septembra 1950 v Bratislave. Zuzana Ďurišová sa uchádza o post predsedníčky NS SR. Zuzana Ďurišová nikdy nebola členkou žiadnej politickej strany.
JUDr. Štefan Harabin sa narodil 4. mája 1957. Harabina poslanci zvolili za kandidáta na ústavného sudcu. 22. júna 2009 Štefana Harabina zvolila Súdna rada SR za nového predsedu NS SR.
Snaha o Sfunkčnenie Najvyššieho Správneho Súdu
Osemnásť z dvadsiatich dvoch sudcov správneho kolégia chce, aby predseda súdnej rady napadol na Ústavnom súde zákon, ktorý má naplno sfunkčniť Najvyšší správny súd. Sudcovia majú za sebou desiatky rokov rozhodovania o mnohých prípadoch. Na to, aby sa dostali na Najvyšší súd, museli absolvovať tri náročné výberové konania.
Kolíková hovorí, že v tom žiadnu diskrimináciu nevidí. Sudcovia správneho kolégia teda teraz chcú, aby sa Mazák obrátil na Ústavný súd. Predseda súdnej rady zatiaľ nepovedal, čo urobí. „Podnet musím preskúmať a mienim o ňom diskutovať aj na súdnej rade,“ hovorí.
Najbližšie zasadnutie súdnej rady je naplánované na 16. februára. Mazák hovorí, že vtedy to ešte na programe nebude. Čas sa pritom kráti, pretože uchádzači o post na Najvyššom správnom súde sa môžu hlásiť do 26. februára. Ak aj návrh na Ústavný súd podá, nebude to automaticky znamenať stop pre vznik nového súdu.
Stále tu zostáva riziko, že tam nebude mať kto pracovať. Ak sú však osemnásti z nich podpísaní pod podnetom pre predsedu súdnej rady, s najväčšou pravdepodobnosťou to znamená, že sa do výberového konania na Najvyšší správny súd neprihlásia. Kto teda bude zaúčať tých, ktorí doposiaľ nesúdili? To sú otázky, na ktoré ešte nevie odpovedať ani ministerka Kolíková.
Pripomenula, že podobná situácia nastala, keď v roku 2004 vznikol Špeciálny súd (dnes Špecializovaný trestný súd). Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková diskrimináciu nevidí ani teraz, ak sa sudcovia správneho kolégia musia podrobiť výberovému konaniu na Najvyšší správny súd.
- JUDr. Zuzana Ďurišová je popredná slovenská právnička a dlhoročná sudkyňa.
- Keďže patrí ku kritikom štýlu práce JUDr. Štefana Harabina a aktívne sa angažuje v iniciatíve Za otvorenú justíciu, zákonite sa dostala do nemilosti predsedu Najvyššieho súdu SR.
- Doktorka Ďurišová pôvodne nemala ambíciu verejne sa angažovať ani kandidovať na post predsedu Najvyššieho súdu SR.
- Signatári iniciatívy Za otvorenú justíciu sa domnievajú, že k realizácii potrebných reforiem v justícii je potrebná zmena na poste predsedu Najvyššieho súdu SR.
Podľa posledných prieskumov je dôvera Slovákov v spravodlivosť na historicky najvyšších číslach. Napriek tomu stále ide len o 33 % tých, ktorí si myslia, že naša justícia je v dobrom stave. Ani zďaleka tak nedosahujeme na priemer Európskej únie.
Už na začiatku septembra pritom dôjde k dôležitej výmene na čele Najvyššieho súdu SR. Odchádzajúcu predsedníčku Danielu Švecovú (68) nahradí jeden zo štvorice kandidátov. Do hry pritom vstúpil aj kontroverzný sudca Štefan Harabin, ktorý sa len prednedávnom neúspešne uchádzal o kreslo prezidenta. V celoslovenskej voľbe skončil tretí so 14 % hlasov.
Harabin už v minulosti riadil Najvyšší súd, dokonca dvakrát. Jeho kritici pripomínajú najmä nízku dôveryhodnosť súdom v tom období, netransparentné rozdávanie odmien a trestanie vlastných kritikov. Harabin namieta, že sa vždy riadil podľa zákona.
V súčasnosti však Harabin nepatrí medzi favoritov voľby, keďže pomery v Súdnej rade sa zmenili. Funkcie sa tak môže chopiť jedna z trojice sudkýň, pričom favoritkami sú bývalá šéfka Ústavného súdu Ivetta Macejková či bývalá predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková.
Organizácia Via Iuris tvrdí, že Najvyšší súd je vrcholným orgánom a svojimi stanoviskami ovplyvňuje rozhodovanie krajských aj okresných súdov. „Zo septembrovej voľby by víťazne mala vyjsť osoba, ktorá má rozsiahle odborné skúsenosti a zároveň nejestvujú žiadne pochybnosti o jej morálnej integrite a nezávislosti,“ uviedla Eva Kováčechová, spolupracujúca s Via Iuris.
Voľbu má na starosti Súdna rada, ktorá má 18 členov. Zvoleného kandidáta však musí vymenovať Zuzana Čaputová. „Prezidentka má v prípade kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu SR rovnaké právomoci ako v prípade kandidáta na generálneho prokurátora,“ myslí si advokát Peter Kubina, ktorý je aj poradcom prezidentky.
Štyria prihlásení uchádzači spĺňajú predpoklady pre výberové konanie stanovené v zákone o súdoch, informovali TASR z rezortu spravodlivosti. Termín samotného výberového konania však stále nie je známy. “Konkrétny termín bude stanovený po vymenovaní členov výberovej komisie a bude zverejnený aj na webe ministerstva spravodlivosti,” dopĺňa stanovisko.
O funkciu predsedu ŠTS sa uchádzajú okrem súčasného predsedu Michala Trubana sudcovia Ján Buvala, Ján Hrubala a Igor Králik. Výberové konanie realizuje päťčlenná výberová komisia formou pohovoru. Do výberového konania sa mohol prihlásiť sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na súde toho istého stupňa alebo na súde vyššieho stupňa.
Najvyšší súd SR je vrcholom všeobecného súdnictva a musí ho viesť človek, ktorý má vysoké odborné a morálne predpoklady. Uviedla to organizácia Via Iuris pre agentúru SITA pri príležitosti zverejnenia nominácií Súdnou radou SR. O post predsedu sa uchádza Štefan Harabin, Ivetta Macejková, Jana Bajánková a Soňa Mesiarkinová.
Mimovládka Via Iuris označila ako nevhodného iba sudcu Štefana Harabina. Súdna rada SR bude hľadať nového šéfa súdu na mimoriadnom zasadnutí. Následne kandidáta alebo kandidátku musí odsúhlasiť aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá má podľa ústavného právnika Petra Kubinu v tejto oblasti reálne kompetencie.
„Najvyšší súd je vrcholným orgánom všeobecného súdnictva, ktorý svojimi stanoviskami a rozhodnutiami ovplyvňuje rozhodovanie okresných a krajských súdov. Pozícia predsedníčky či predsedu NS SR je preto kľúčovou pozíciou v súdnictve, od ktorej sa do veľkej miery odvíja následná dôvera verejnosti v celú justíciu. Zo septembrovej voľby by víťazne mala vyjsť osoba, ktorá má rozsiahle odborné skúsenosti a zároveň nejestvujú žiadne pochybnosti o jej morálnej integrite a nezávislosti. Jediný mužský kandidát v zozname uchádzačov podľa nás už mnohokrát preukázal, že predpoklady pre tento post jednoznačne nespĺňa,“ uviedla Eva Kováčechová, advokátka spolupracujúca s organizáciou Via Iuris.
Po voľbe na pôde Súdnej rady SR môže do procesu výrazne vstúpiť prezidentka Čaputová. „Prezidentka má v prípade kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu SR rovnaké právomoci ako v prípade kandidáta na generálneho prokurátora. Hranice týchto právomocí sú definované všeobecne záväzným výkladom Ústavy, ktorý podal Ústavný súd SR v kauze Čentéš,“ uviedol Kubina pre agentúru SITA.
tags: #o #post #sefa #najvyssieho #sudu