Kostol svätého Klimenta v Močenku: História a Význam

Farský Kostol svätého Klimenta je jednou zo stavebných dominánt obce Močenok a centrom duchovného života veriacich. Priamo nadväzuje na najstaršiu tradíciu z 9. storočia.

Kostol svätého Klimenta v Močenku

Počiatky a Výstavba

Kostol svätého Klementa - prvá kresťanská sakrálna stavba vznikla v Močenku v 9. storočí a súvisí s príchodom solúnskych bratov sv. Cyrila a sv. Metoda. Bol to drevený kostolík zasvätený sv. Klimentovi, ktorý plnil funkciu Božieho chrámu aj pre okolité osady. Na základe niektorých historických záznamov sa možno domnievať, že kostol venovaný sv. Klimentovi stál v obci už v rokoch 1332 - 1337. Prvý priamy písomný záznam o jeho existencii je v listine datovanej 14. februára 1414.

Ďalej sa potom spomína v už zachovaných farských matrikách v Močenku, a to v rokoch 1673 - 1674. Kostol však v dôsledku vojnových udalostí i pôsobenia prírodných živlov spustol natoľko, že nemohol dôstojne plniť svoju funkciu. Preto sa veriaci rozhodli postaviť nový chrám. Do stavby sa za podpory biskupa Blažeja Jáklina a miestneho farára Štefana Urbanovského pustili v roku 1691. V roku 1696 ho biskup Jáklin krátko pred svojou smrťou požehnal a potom boli urobené ešte dokončievacie práce.

Výstavba dnešného Kostola sv. Klimenta sa začala v roku 1761, keď bol biskupom Imrich Esterházi. Rozhodol sa vybudovať väčší kostol a na inom mieste, než boli predchádzajúce. Základný kameň Kostola sv. Klimenta posvätil biskup Imrich Esterházi 30. marca 1761, krátko po tom, čo požiar zničil starší farský kostol. Od roku 1763 na stavbu, pri ktorej bol použitý aj materiál z predchádzajúceho kostola, dohliadal biskup Ján Gustíni (Guzstényi). Hrubá stavba bola do Esterháziho smrti (1763) takmer hotová, jej dokončenie sa viaže k Jánovi Gustínimu, ktorý ju požehnal v roku 1765. Dokončená bola v roku 1765 a vzápätí vysvätená.

Vo farskej matrike je odpis listu biskupa Gustíniho, v ktorom hovorí o dôvodoch výstavby nového kostola, uvádza, že stavba bola dokončená 20. novembra 1765 a bol „po slávnosti sv. Klimenta 24. novembra konsekrovaný nový farský kostol skrze najvznešenejšieho a najosvietenejšieho pána Jána Terlandaja, vyvoleného biskupa rosinenského, večného vikára, ktorý aj predniesol slovenskú kázeň“.

Architektúra a Interiér

Kostol postavili v barokovom slohu. Baroková stavba kostola je situovaná východne od kaštieľa v priestore ohraničenom murovanou ohradou s trojicou brán. Pozostával z lode a dvojitého kamenného chóru. Jej jadro tvorí loď zaklenutá pruskými klenbami, rozšírená o novšie bočné lode s betónovými stropmi.

Úpravy a zariaďovanie interiéru trvali až do začiatku 80. rokov 18. storočia. Architektúra teda vznikala v dvoch fázach, pričom skoršia jej dala podobu, zachovanú do roku 1926. Práce v druhej, mladšej fáze sa koncentrovali na interiér a okolie. V čase Gustíniho vizitácie (1767) bol kostol vybavený oltármi pochádzajúcimi zo staršieho objektu. Skoršie oltáre vystriedali neskorobarokové, prispôsobené architektúre. Na hlavný oltár sa dostali sochy sv. Klimenta, kráľov - sv. Štefana a sv. Ladislava. Nový severný bočný oltár zasvätili Panne Márii - Immaculate, južný sv. Jánovi Evanjelistovi. Nad vstupom v západnej časti interiéru sa dvíha dvojpodlažná empora.

Zvony sv. Jána Evanjelistu, sv. Klimenta a Panny Márie odlial Matej Orfandl v Trnave. Vo veži sa okrem nich nachádzal aj starší zvon z bratislavskej dielne Jána Ernesta Cristalliho. Ohradový múr so šindľovou strieškou postavili pred rokom 1778.

Úpravy a Rekonštrukcie

V priebehu desaťročí sa obec rozrastala, a tak vznikla potreba väčšieho Božieho stánku. K prestavbe chrámu, ktorou sa podarilo docieliť jeho zväčšenie, sa pristúpilo až v roku 1926, keď bol nitrianskym biskupom Karol Kmeťko, hoci predtým bol viackrát opravený. V novembri roku 1878 sa nad obcou prehnala mohutná víchrica, ktorá strhla časť strechy kostola. Najviac poškodené miesta dal na vlastné náklady dočasne zakryť nitriansky staviteľ J. Tomašek.

Výmaľba interiéru korešpondujúca s barokovou architektúrou vznikala od septembra roku 1927 a bola výsledkom spolupráce Georga Karla Schmidta z Mníchova, Františka Prečka zo Znojma a Ladislava Kleiperta z Nyíregyháza. Maľba na kupole nad svätyňou zachytávala Pannu Máriu v spoločnosti apoštolov očakávajúcich príchod Ducha Svätého. Na pandantívoch kupoly boli zobrazení evanjelisti. Nad vstupmi do sakristií sa zachovali scény prinesenia relikvií sv. Klimenta sv.

Strechy v prvej polovici 60. rokov minulého storočia opakovane poškodil víchor a sneh, vežu v máji 1962 zasiahol blesk. Začiatkom 80. rokov boli helmica veže a fasády pokryté novým náterom, realizovala sa výmena poškodených trámov západnej časti krovu. Škridlu na streche lode nahradili hliníkové šablóny. Obnova sa nezaobišla bez komplikácií: počas prác na východnom múre kostola sa zrútil takmer 3,5 metrov dlhý úsek rímsy. Renovácia sa skončila inštalovaním nových zvonov na počesť sv. Klementa, sv. Cyrila a Metoda a sv.

Pri prácach boli objavené dve krypty. V jednej boli uložené telesné pozostatky farára Františka Lehockého, ktorý pôsobil v Močenku v rokoch 1744 - 1783. Hovorí o tom nápis na pálenej tehle, ktorú mal uloženú pod hlavou a ktorá je dnes umiestnená pri vchode do sakristie. Pôvodné maľby v kostole zobrazovali viacero motívov. Napríklad: V kupole nad sanktuáriom bolo vyobrazenie dvanástich učeníkov s Pannou Máriou očakávajúcich príchod Ducha Svätého. Nad dverami sakristie boli stvárnení sv. Cyril a Metod, prinášajúci relikvie sv. Klimenta do Ríma, pričom v ústrety im ide pápež Hadrián II.

V roku 1927 sa cirkevná obec rozhodla nechať premaľovať celý kostol. Obnovovali sa aj oltáre. Pri týchto prácach bol na soche sv. Prestavba, rekonštrukčné práce a obnova kostola boli dokončené v pomerne krátkom čase. Vynovený chrám vysvätil biskup Karol Kmeťko 25.

Kostol svätého Klimenta v našej farnosti má novú krížovú cestu. Nahradila pôvodnú krížovú cestu, ktorá bola v kostole niekoľko desiatok rokov. Nová krížová cesta bola zakúpená z milodarov veriacich. Vyrobená bola konkrétne pre kostol svätého Klimenta. Jednotlivé zastavenia majú rovnaké rozmery ako pôvodné - sú 1 m vysoké a 80 cm široké. Dôvodom výmeny starej krížovej cesty bola potreba jej neustálej rekonštrukcie, ktorá by bola nerentabilná. Tento stav bol zistený počas renovácie náterov kostola. Krížová cesta sa začala rozpadávať.

„Je to vlastne náhrada za tú starú, ktorá už jednoducho nebola schopná použitia do kostola, leboby sa neustále musela opravovať. Preto sme sa rozhodli zakúpiť novú,“ vysvetlil farár Peter Michalov. Nová krížová cesta by mala v kostole vydržať bez opráv niekoľko desiatok rokov. „Krížová cesta je vyrobená z polyresinu, čo je zmes živíc, ktorá vydrží alebo by mala podľa záruky vydržať dlhé roky. To znamená, že by sa nemala krútiť a nemala by opadávať farba.

Pred kostolom je Mariánsky stĺp z roku 1750 a kamenný kríž z roku 1763 a neďaleko sa nachádza ďalšie pamätné miesto - malá jaskyňa, ktorú nazývajú Jaskyňou Panny Márie.

Významné Udalosti a Osobnosti

V nedeľu 15. novembra 2015 si Farnosť Močenok pripomenula 250. výročie posviacky svojho farského chrámu - Kostola sv. Klimenta. Pri tejto príležitosti navštívili farnosť nitrianski a žilinskí bohoslovci spolu s predstavenými z Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre. Slávnostný program dňa začal svätou omšou vo farskom kostole, ktorej hlavným celebrantom bol Mons. Pavol Zahatlan, rektor kňazského seminára, a koncelebrovali ďalší predstavení spolu s miestnymi kňazmi, a svojím spevom ju doprevádzali bohoslovci, ktorí sú učastní v Schole cantorum kňazského seminára. Popoludní sa konala ďakovná pobožnosť za farnosť so slávnostným požehnaním s Najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou.

Po adorácii sa uskutočnil hokejbalový zápas, v ktorom nastúpili proti sebe bohoslovci a minštranti s mladými z Močenka. Veriaci spolu s bohoslovcami večer slávili vo farskom kostole slávnostné vešpery, ktorým predsedal vdp.

Farnosť spätá so známym festivalom kresťanského divadla má aj okrem neho čo ponúknuť. Cyrilo-metodský základ a okrem vierozvestcov sú zárukou bohatého duchovného i spoločenského života aj svätí Gorazd a Kliment. Močenok dýcha históriou.

Považuje sa za rodisko svätého Gorazda, obcou mali pri svojej misii na Veľkú Moravu prechádzať svätí Cyril a Metod a vo farnosti je tiež niekoľko sakrálnych stavieb s historickou hodnotou - Kostol sv. Klimenta, Kostol Svätého kríža, Kaplnka sv.

Svätý Kliment a Jeho Význam

Svätý Klement pochádzal zo vznešenej rímskej rodiny. O jeho živote sa dozvedáme zo Zlatej legendy, ktorá nám prezrádza z akej rodiny pochádzal a aké boli Klementove životné osudy. Vypovedaciu hodnotu o osobnosti sv. Klementa má aj meno tohto mučeníka, pápeža a učenca. Meno Klement má pôvod v gréckom slove „kleos“, čo znamená sláva a v latinskom slove „mens“, označujúce myseľ. Meno Klement teda označuje muža, ktorý má jasnú, slávnu myseľ. Rovnako je možné, že jeho meno je odvodené z latinského slova „clementia“, čo znamená láskavosť. Toto vysvetlenie zahŕňa všetky cnosti, ktorými bol sv. Klement obdarený: láskavosť, milosť, spravodlivosť, zbožnosť.

Origenes a Euzébius ho pokladali za toho istého Klementa, ktorého svätý apoštol Pavol v liste Filipanom (4, 3) nazýva svojím spolupracovníkom. Podľa sv. Ireneja bol tretím nástupcom sv. Petra v Ríme (Peter, Linus, Anaklet, Klement) v rokoch 88 - 100. Tertulián dokonca tvrdí, že sám sv. Pápež Klement tak vynikal svojimi mravmi, že sa páčil Židom, pohanom i všetkým kresťanským národom.

Legenda ďalej hovorí, že sv. Klement zomrel ako mučeník vo vyhnanstve na Kryme, kde ho utopili v Čiernom mori. Na ostrove Cherson na Kryme našiel pápež Klement viac ako 2000 kresťanov odsúdených na namáhavú prácu pri lámaní mramoru v kameňolome. Keď sa od nich dozvedel, že musia nosiť vodu zo vzdialenosti 6 míľ na svojich pleciach, vyzval ich: „Modlime sa všetci k nášmu pánovi, Ježišovi Kristovi, nech pre svojich vyznávačov otvorí na tomto mieste prameň a žily vôd.

Sv. Konštantín a Metod prechádzajú s pozostatkami sv. Misia solúnskych bratov pokračovala na Veľkú Moravu. Legenda prechováva pamiatku aj na ich pobyt v obci pri Nitre (dnes Močenok), na panstve sv. Gorazda, ich učeníka a Metodovho neskoršieho nástupcu. Naši predkovia povzbudení týmto svätcom mučeníkom sa rozhodli zasvätiť mu svoj chrám. Na území obce bolo od 9. storočia postavených viacero kostolov. Všetky boli zasvätené pápežovi a mučeníkovi sv. Klementovi. Aj dnešný kostol má patrocínium sv. Klementa. Podľa legendy tu zanechali solúnsky bratia aj čiastočku ostatkov sv. Klementa.

Názov Obce a Jeho Pôvod

K názvu obce má čo povedať Jozef Kútny, miestny filatelista a nadšenec histórie Močenka. „Dovtedy sme totiž niekoľko desaťročí používali názov Sládečkovce. Keď dnes cudzí vidia nápis na lístku, tak sa na to pýtajú. A konštatuje, že ako filatelista sa vždy snaží byť na pulze dňa.

Dnešný názov farnosti Močenok má nepochybne priamy súvis s významom slova mučeník. Tvar Močenok je buď odvodený od staroslovienskej podoby slova mučeník, v ktorej miesto dnešného u bola nosovka on - slovo malo teda podobu mončenik, alebo ide o čiastočné prispôsobenie slovenského názvu Mučeník (resp.

Z rôznych historických období a na rôznych historicky cenných listinách sa zachovali rozmanité podoby (zápisy) pomenovania farnosti. Postupne - v priebehu stáročí - sa vyskytujú tvary: Muchonok, Muchinuk, Muchnuk, Muctynic, Machouek, Mochunuk. Zo 17. storočia sa zachovali odtlačky obecných pečatidiel v dvoch variantoch: Mocsnaki a Mocsonaki. V archívoch a múzeách sú dnes uschované aj listiny z 18. a 19.

Na začiatku 20. Povereníctvo vnútra Slovenskej národnej rady svojím rozhodnutím č. 964 od 1. júla 1948 zmenilo názov obce Močenok na Mučeníky. Teto pomenovanie však nemalo dlhé trvanie, v auguste 1951 bola obec úradne premenovaná na Sládečkovce. Meno dostala podľa Michala Sládečka, ktorého okolo roku 1922 postrelili žandári, keď kradol vo farských vinohradoch. Nakoľko bývalej štátnej moci názov Močenok a Mučeníky z ideologického dôvodu prekážal, postrelenie obyvateľa obce im prišlo vhod na vykonanie zmeny názvu obce.

Na začiatku 90. rokov už minulého storočia občania hlasovaním v referende rozhodli, aby sa obec vrátila k pôvodnému názvu. Na základe takto vyjadrenej slobodnej vôle vláda Slovenskej republiky prijala rozhodnutie o premenovaní obce Sládečkovce na Močenok od 1.

História Obce v Kontexte Kostola

Z raného obdobia osídlenia územia Slovenska Slovanmi sa v blízkosti Močenka zachovalo pohrebisko a časti obydlí, ktoré boli objavené v priestoroch dnešného podniku Duslo a. s. V období Veľkomoravskej ríše ležala osada - predchodkyňa dnešného Močenka v kultúrnom centre. Napokon, bola vzdialená len na tri hodiny rýchlej chôdze od Nitrianskeho hradu, sídla Nitrianskeho kniežatstva.

V roku 1606 sa skončila tzv. pätnásťročná vojna a malo nastať pokojnejšie obdobie. V tom istom roku sa Močenok stal strediskom biskupského panstva, ktoré vtedy okrem Močenka tvorili aj obce Kráľová, Jarok a Čápor. (Neskôr, v roku 1626 k nim pribudla aj obec Neded a v roku 1736 ešte dedina Domos, ktorá sa dnes nachádza na území Maďarska.) V roku 1623 udelil cisár Ferdinand II. obci právo vyberať mýto.

Od začiatku 17. storočia sa Močenok spomína ako „oppidum“, teda mestečko. S tým súvisia aj ďalšie privilégia, ktoré získal. V roku 1650 to bolo trhové právo a rok neskôr i jarmočné - na prosby biskupa i samotných Močenčanov cisár povolil až 7 slobodných jarmokov do roka, pričom bolo presne určené, v ktoré dni môžu byť: na deň sv. Fabiána a Šebestiána alebo Vincenta (20. - 22. januára), na Nájdenie sv. Kríža (3. mája), v prvý štrvtok po Turiciach, na sviatok sv. Ladislava (27. júna), na sviatok sv. Štefana (20. augusta), v nedeľu pred sviatkom sv. Michala (29. septembra) a na sviatok sv. Šimona a Júdu (28.

Tradícia šiestich jarmokov sa zachovala až do polovice 20. storočia. Jarmok špecializovaný na predaj dobytka sa konal v utorok pred sviatkom sv, Juraja a vo štvrtok pred Ružencovou nedeľou. Tzv. výkladné jarmoky boli dvakrát do roka, a to v prvý utorok po 24. apríli a v prvý utorok po Ružencovej nedeli. Dva veľké - pútne jarmoky pripadali na sviatok Nájdenia svätého kríža (3. máj) a na sviatok Povýšenia svätého kríža (14.

V rokoch 1717 - 1746 bol v Močenku farárom Ján Kmoško, neskorší nitriansky kanonik. V roku 1850 žilo v Močenku 1838 obyvateľov, čo ho, prirodzene, už v tých časoch radilo medzi najväčšie slovenské obce. V uvedenom roku sa močenským farárom stal Jozef Ščasný, ktorý bol mecénom bernolákovcov. K rozvoju obce v poslednej štvrtine 19. storočia prispelo vybudovanie novej biskupskej tehelne. Postavili ju v roku 1871.

Školstvo v Obci

Hypoteticky možno predpokladať, že prvá škola v Močenku bola založená po roku 1560. Vtedy totiž biskupská synoda v Trnave vydala nariadenie, podľa ktorého mala každá farnosť zriadiť školu. Prvá písomná zmienka o učiteľovi v Močenku je však až zo 4. júla 1642. Zaujímavé informácie poskytuje záznam o kanonickej vizitácii, ktorý spracovali autori Ľ. Jurek a I. Koryťák v štúdii Kanonická vizitácia v Sládečkovciach (1828) (Bratislava 1974). Podľa vizitácie škola v Močenku mala v danom roku dve triedy. Jedna bola chlapčenská a druhá dievčenská. Slovenský jazyk sa používal iba pri modlitbe a pri vyučovaní náboženstva, všetky ostatné predmety sa vyučovali po maďarsky. Vtedy tu pôsobili dvaja učitelia - Alédius Paulič a Ján Zilaj.

Od roku 1913 až do školského roka 1929/1930 bola rímskokatolícka chlapčenská ľudová škola štvortriedna. Vedúcu úlohu pri organizovaní školstva v obci postupne prebrali Školskí bratia, ktorí do Močenka prišli v roku 1928. Prvým členom učiteľského zboru sa už v uvedenom roku stal brat Ján Pitoniak. Stará školská budova na konci 20. rokov minulého storočia kapacitne nestačila, preto sa uvažovala o výstavbe novej školy. Pomocnú ruku pri realizovaní myšlienky podal nitriansky biskup dr. Karol Kmeťko.

V roku 1937 založili v Močenku rímskokatolícku meštiansku školu, ktorej prvým riaditeľom bol kaplán Koloman Juska. Počas druhej svetovej vojny škola slúžila aj iným účelom. Po prechode frontu sa vyučovania rýchlo obnovilo, deti išli do školy už 17. Rehoľné sestry a školskí bratia významnou mierou prispeli k duchovnému, kultúrnemu a vzdelanostnému rozvoju farnosti.

Spoločenstvá vo Farnosti

Jedným zo spoločenstiev je Združenie zázračnej medaily, ktoré patrí do vincentínskej rodiny. „V roku 2014 som si robila seminár Obnovy v Duchu Svätom, kde som si mala určiť službu. Zvolila som si, že chcem evanjelizovať rodiny šírením mariánskej úcty. Páter Ondrej Skočík, CM, ktorý je zodpovedný za združenie, následne vo farnosti požehnal malé putovné kaplnky Panny Márie zázračnej medaily.

„Hlavným poslaním je, aby Panna Mária prišla do čo najviac rodín. Momentálne majú vo farnosti sedem putovných kaplniek Panny Márie zázračnej medaily vrátane jednej, ktorá putuje po filiálke v Hornej Kráľovej. „Máme svedectvá o zlepšení vzťahov v rodine aj medzi susedmi. Kaplnku dokonca prijímajú aj tí, ktorí nechodia do kostola.

Združenie pomáha vo farnosti aj ďalšími konkrétnymi spôsobmi. „Počas akcie boja proti hladu pečieme medovníkové srdiečka, ktoré potom predávame, a výťažok ide na pomoc hladujúcim. Niekedy predáme aj 400 medovníkov,“ približuje Janka Balážiová. Vo farnosti mávajú aj Tašku sv.

„Ľudia si môžu zobrať prázdne tašky, ktoré potom naplnia pomocou pre núdznych. Koná sa to v Advente. „Cítili sme potrebu trocha dať obci i farnosti nejaké chýbajúce akcie. Začali organizovať farský ples a postupne pridávali aj ďalšie akcie.

Spolupráca farníkov je dôležitá najmä pri najväčšej farskej akcii, ktorou je celonárodný festival kresťanského divadla Gorazdov Močenok. Tento rok slávi už 30. Jozef Kútny pri tejto príležitosti pripravil dva poštové lístky a pečiatku.

Farnosť Močenok má na festivale na starosti predovšetkým liturgické záležitosti. S ich zvládaním a zároveň s chodom farnosti farárovi Petrovi Michalovovi pomáha nový kaplán Anton Štefánek. „Postupne sa zapájam do života farnosti, mám otvorené oči a popritom sa modlím, aby som vedel, s čím mám pomôcť. História farnosti je veľmi bohatá. Siaha až do veľkomoravských dôb. Ústne tradovanie ľudí z pokolenia na pokolenie hovorí o tom, že keď vierozvestcovia sv. Cyril a Metod vstúpili na územie Veľkej Moravy, prechádzali aj cez územie, kde dnes leží farnosť Močenok. Vraj tu dokonca krátky čas pobudli na majetkoch veľmoža, ktorý mal syna Gorazda. Zanechali tu malú čiastočku relikvií svätého Klementa I, pápeža a mučeníka. Na pamiatku tohto svätca bol na mieste dnešnej Kalvárie vybudovaný malý drevený kostolík Ten sa stal pamätným miestom. Prichádzali naň veriaci z blízkeho okolia i pútnici z veľkých diaľok, aby si uctili svätcov odkaz.

Kostol Svätého Kríža

Kostol sa nachádza v susedstve tzv. horného cintorína. Predstavuje barokové jednolodie s polygonálne ukončenou svätyňou na západe a zvonovou vežičkou nad štítom východného priečelia. Vo východnej časti stojí murovaná organová empora, otvárajúca sa do lode troma arkádami. Pod loďou je krypta so symbolickým náhrobkom nitrianskeho biskupa, Jozefa Klucha. Bočné fasády člení pravidelný sled širokých lizénových pásov vybiehajúcich zo sokla obloženého kameňom.

Založenie Kostola sv. Kríža, respektíve jeho predchodkyne, v roku 1729 možno uviesť do súvisu s otvorením horného cintorína. Kostol slúžil veriacim z Hornej Kráľovej, počas budovania nového Kostola sv. Dnešná podoba stavby pochádza z roku 1747.

V čase vizitácie J. Gustíniho sa v kaplnke nachádzali oltáre Sv. kríža, Bolestnej Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého, nad ktorým sa dvíhala kazateľnica prístupná zo sakristie. V interiéri pribudol Lurdský oltár. Staršie skulptúry Márie a Jána Evanjelistu na hlavnom oltári vystriedali nové práce. Zrejme tá istá budapeštianska dielňa dodala sochy sv. Alžbety Uhorskej a sv.

Strechu kostola v prvej polovici 60. rokov minulého storočia opakovane poškodil silný vietor. Škridlu na streche nahradili v auguste 1982 hliníkové šablóny. V júli 1986 v interiéri položili novú dlažbu, čomu predchádzalo rozobratie bočných oltárov a kazateľnice. Otvorená bola i hrobka, ktorej vstup dovtedy kryli pieskovcové platne. Na jeseň roku 1999 boli až po murivo odstránené vonkajšie omietky. Po nanesení nových vrstiev sa rekonštruovali prvky plastického členenia fasád. Za účelom zníženia vlhkosti v múroch sa vytvorili vetracie kanály a zberné šachty na zrážkovú vodu.

Generálna obnova v rokoch 2003 až 2006 sledovala v prvom rade zabezpečenie stability konštrukcií. V októbri 2005 boli odstránené zavlhnuté a popraskané plochy omietky v interiéri. Zrenovovanú kaplnku s novými maľbami na klenbách od Jána Stacha a I. Sinišu posvätili 8.

Prehľad Zvonov Kostola sv. Klimenta

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad zvonov, ktoré sa nachádzajú v Kostole sv. Klimenta:

Meno Zvona Hmotnosť Ladenie
Sv. Klementa 820 kg Fis 1
Sv. Cyrila a Metoda 520 kg Gis 1
Sv. Gorazda 200 kg Cis 1

tags: #kostol #svateho #klimenta #mocenok