Kostol svätého Michala Archanjela v Hlohovci: História a Architektúra

Hlohovec, mesto s bohatou históriou, sa pýši množstvom národných kultúrnych pamiatok. Medzi ne patria sakrálne stavby, ktoré svedčia o rôznych obdobiach a architektonických štýloch. Jednou z najvýznamnejších historických pamiatok v Hlohovci je Farský kostol sv. Michala archanjela.

Pôvod hlohovského farského chrámu siaha do druhej polovice 13. až začiatku 14. storočia, kedy na jeho mieste stál kostol nemeckej osady. Z tohto obdobia pochádza aj pôvodné patrocínium sv. Mikuláša, ktoré so sebou priniesli nemeckí kolonisti.

V centre hlohovského námestia stojí významná pamiatka, farský kostol sv. Michala archanjela, ktorý je dominantou mesta. Kostol bol postavený podľa vzoru Dómu sv. Martina.

Mesto je zložené zo štyroch pôvodných sídelných útvarov, ktoré postupne splynuli v jeden celok. Mestečká Starý a Nový Hlohovec sa administratívne spojili koncom 17. storočia, obec Sv. Peter bola pričlenená k Hlohovcu v roku 1953 a obec Šulekovo sa stala miestnou časťou Hlohovca v roku 1980.

Najstaršie osídlenie doložené mamutími klami a kamennými nástrojmi pravekých ľudí pochádza zo staršej doby kamennej (12 000 rokov pred Kristom), v období mladšej a neskorej doby kamennej (5 000 - 3 500 rokov pred Kristom) sa na území dnešného Hlohovca rozkladali až tri osady.

V tomto období sa objavuje aj najstaršie pomenovanie Hlohovca - Galgocy a neskôr v 1113 - tom roku písomne uvádzaný názov Golguz. Pôvod názvu mesta nie je úplne istý, najskôr je však odvodený od rastliny hlohu, ktorý sa v podobe kríkov a divo rastúcich stromov dodnes nachádza na južných a severných svahoch mesta.

Hrad Hlohovec patrí k jedným z najstarších hradov na území Slovenska. V roku 1275 daroval uhorský kráľ Ladislav IV. hrad i osadu Hlohovec vplyvnému zemepánovi Abovi. V nasledujúcich storočiach sa vystriedali ako majitelia hlohovského panstva rodiny Ujlaky, Thurzo, Forgáč, Páni z Mitrovíc a naposledy rodina Erdődy. V 14. storočí vybudovali kolonisti v Novom Hlohovci pravidelné štvoruholníkové námestie s farským kostolom Sv. Námestie sa stalo centrom trhov.

V 15. storočí sa Hlohovec dostal do víru husitských a bratríckych vojen, ale aj napriek tomu sa jeho hospodársky rast nezastavil. V roku 1465 vydal miestny zemepán Mikuláš z Iloku zakladaciu listinu pre františkánsky kláštor, ktorý vybudovali za severnou bránou mestečka Hlohovec na mieste staršieho kláštora. V rokoch 1555 - 1565 viackrát ohrozovali Hlohovec turecké jazdecké oddiely. V období renesancie sa mesto stalo centrom vzdelanosti vedenej evanjelickým kazateľmi za výdatnej podpory zemepanskej rodiny Thurzo.

Hrad i mestečko Hlohovec sa stal v rokoch 1663 - 1683 najsevernejšou tureckou pohraničnou pevnosťou. Po pominutí tureckého nebezpečenstva odkúpil v roku 1720 hlohovské panstvo gróf Juraj Erdődy. Jeho potomkovia zveľaďovali panstvo, najmä však kancelár Jozef Erdődy, ktorý dal v rokoch 1790 - 1800 prebudovať hlohovský hrad na prepychový kaštieľ. V roku 1802 pri príležitosti návštevy cisára Františka II. dal v areáli zámockého parku postaviť empírové divadlo, v súčasnosti najstaršie stojace divadlo na Slovensku.

Mesto sa významne začalo hospodársky vzmáhať po vybudovaní železničnej trate Leopoldov - Nitra v roku 1898. Po skončení 2. svetovej vojny po roku 1945 sa zmenila architektonická tvár mesta. Časť starého Hlohovca bola asanovaná a nahradená sídliskovou zástavbou, v roku 1964 bol cez rieku Váh vybudovaný nový cestný most. Po reorganizácii a zániku okresu v roku 1969 sa v roku 1996 Hlohovec stal znovu okresným mestom.

Najcennejšími prírodnými celkami sú tu zámocký platanový park a francúzske terasy pod kaštieľom, v severnej časti mesta sa nachádza chránená prírodná rezervácia Sedliská.

História a stavebný vývoj

Gotický kostol spomínaný už v roku 1242. V rokoch 1332 - 1337 je v registroch pápežských desiatkov po prvýkrát písomne doložený už ako farský chrám. Kostol bol postavený podľa vzoru Dómu sv. Martina v Bratislave. Bol situovaný do stredu štvoruholníkového námestia, ako nevyhnutná súčasť stredovekého feudálneho mestečka.

Okolo roku 1400 ho prestavali a v roku 1430 (v čase husitských výprav) opevnili. Sakrálny objekt koncom 15. storočia renovovali a v roku 1610 dostavali vežu. V roku 1661 ho znovu zaklenuli, v 19. a 20. storočí reštaurovali. V bezprostrednej blízkosti farského kostola sa do polovice 18. storočia rozprestieral cintorín.

Najstaršie zachované stavebné prvky však pochádzajú až z konca 14. a začiatku 15. storočia, kedy bol kostol vďaka štedrej podpore zemepánskeho rodu Ilockých z Iloku (maď. Újlaky) nákladne prestavaný v duchu francúzskej gotiky. Ucelene zachovanou gotickou časťou chrámu sv. Michala je presbytérium so štíhlymi lomenými oknami, krížovou klenbou a zachovanými prvkami pôvodného funkčného zariadenia (pastofórium, sedílie).

V časoch husitských bojov, v 30. rokoch 15. storočia, bol kostol opevnený hradbovým múrom. Pôvodnú fortifikáciu odstránenú koncom 18. storočia dnes pripomínajú už len mohutné oporné piliere s kvádrovaním a so slepou gotickou kružbou na veži. Od 70. rokov 16. storočia bol kostol viac ako jedno storočie v užívaní protestantov, neskôr evanjelickej cirkvi. Počas reformácie prešiel viacerými stavebnými úpravami. Najvýraznejšiou bola renesančná nadstavba veže do dnešnej výšky viac ako 45 metrov, ktorú dotoval hlohovský zemepán Stanislav Turzo.

Koncom 17. storočia sa chrám vrátil do vlastníctva katolíckej cirkvi. V tomto období sa realizovala rozsiahla oprava vojnami poškodeného sakrálneho objektu. Tá vtlačila lodi kostola dodnes zachovanú barokovú podobu. Z čias barokovej prestavby pochádza i väčšina vnútorného vybavenia kostola - bočné oltáre s ústrednými plastikami a obrazmi a bohato vyrezávané lavice. Súčasťou chrámu je kaplnka pristavaná k jeho severnému múru. Jej oltár tvorí pôvodný pútnický obraz Panny Márie Šaštínskej z 18. storočia. Kedysi bola súčasťou vybavenia bočnej kaplnky aj kópia milostivej sošky Panny Márie z Mariazellu, ktorú Hlohovčanom daroval uhorský kráľ Ľudovít II.

Vo veži kostola sa koncom 50. rokov 20. storočia našli umelecky hodnotné gotické tabuľové obrazy, inštalované teraz v múzeu na Bojnickom hrade. Proveniencia tabuľových malieb z krídlového oltára je nateraz neznáma. I keď sa našli v Hlohovci, v druhej polovici 18. storočia sa v invenári hlohovských sakrálnych stavieb neuvádzajú, a tak pravdepodobne boli súčasťou oltára niektorého kostola na Považí.

Z obdobia husitských výprav pochádza tiež oporný systém, piliere s kvádrovaním, slepá gotická kružba v miestach západného uzáveru kostola a prvé poschodie veže s oknom, ktoré má lomený záklenok. Vrchnú časť veže dal nadstaviť Stanislav Thurzo roku 1610, ako o tom svedčí kamenná tabuľa s nápisom a datovaním umiestnená pod gotickým oknom veže kostola.

V 18. storočí sa realizovala zásadná prestavba sakrálneho objektu. Vtedy bola loď kostola zaklenutá valenou klenbou a lunetami, gotické okná boli zamurované a boli prerazené nové okná s oblúkovými záklenkami.

Staršieho dáta je renesančná krstiteľnica, datovaná rokom 1563 a zdobí ju reliéfny rastlinný dekor a vrcholová plastika baránka. Hlavný oltár je neogotický, pochádza z konca 19. storočia a jeho autorom je hlohovský rezbár Jozef Seilnacht.

Hodnotnou súčasťou interiérového vybavenia kostola je rokoková kazateľnica s bohatou reliéfnou výzdobou a plastikami evanjelistov. Peknou ukážkou zlatníckeho umenia sú barokové bohoslužobné predmety, ako kalich, cibórium, kadidelnica a relikviáre.

K vybaveniu barokového kostola patrili tiež voľné nástenné obrazy svätcov, v súčasnosti deponované vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci.

Farský kostol sv. Michala archanjela stojí na hlohovskom námestí a je dominantou mesta. Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu.

Interiér Kostola sv. Michala Archanjela

Dominantou presbytéria kostola sa koncom 17. storočia stal barokový oltár s plastikami sv. Michala, Gabriela a Rafaela, archanjelov. Súčasťou farského chrámu je starobylá kaplnka pristavaná k jeho severnému múru. Jej oltár tvorí pôvodný pútnický obraz Panny Márie Šaštínskej z 18. storočia.

Hlavný oltár sv. Michala archanjela pochádza z rokov 1910-1928 z rezbárskej dielne hlohovského majstra nemeckého pôvodu Jozefa Seilnachta. Súčasťou neogotickej vežovitej oltárnej architektúry je ústredná plastika sv. Michala doprevádzaná z oboch strán sochami anjelov - svetlonosov.

V strednej časti oltára sa vľavo od bohostánku nachádzajú plastiky sv. Cyrila, sv. Barbory, sv. Štefana kráľa, vpravo sv. Imricha, sv. Alžbety Uhorskej a sv. Metoda.

Na mieste ústrednej sochy sv. Michala sa nachádza socha Panny Márie, ktorá sa na hlavný oltár prenáša počas mariánskych mesiacov (máj, október).

Bočný oltár Ukrižovania Pána dal v roku 1772 vyhotoviť hlohovský mešťan Štefan Domkovič. Barokovo poňatá architektúra oltára znázorňuje typickú scénu Kalvárie - centrum tvorí kríž s ukrižovaným Pánom Ježišom, napravo od kríža je socha Bolestnej Panny Márie, naľavo socha svätého Jána, pod krížom kľačí Mária Magdaléna.

V nadstavci oltára sa nachádza drevený vyrezávaný reliéf Trpiaceho Pána, ktorý po stranách dopĺňajú sochy sv. Štefana a Ladislava, uhorských kráľov. Menzu zdobí monogram Ježišovho mena JHS (Jesus hominum Salvator). V menšom tabernákule tohto oltára sa kedysi uchovávali ostatky Svätého Kríža.

Bočný oltár Sedembolestnej Panny Márie. Pre postavy Panny Márie a Pána Ježiša boli pred rokom 1780 vyhotovené pozlátená koruny vykladané farebnými kameňmi. Na pravo od Piety sa nachádza socha sv. Marty, naľavo sv. Heleny.

V nadstavci barokového oltára sa nachádza reliéf s motívom Návštevy Panny Márie u sv. Alžbety. Po jeho pravej strane je umiestnená socha sv. Imricha, naľavo sv. Kazimíra. Menza oltára je zdobená monogramom mena Panny Márie. V tabernákule oltára sa podľa starších vizitácií uchovávali vzácne relikvie.

Bočný oltár sv. Antona Paduánskeho s postrannými sochami sv. Petra z Alcantary vpravo a sv. Jána Kapistránskeho vľavo. Na opačnej strane lode kostola sa nachádza oltár zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Ústrednú sochu sv. Jána Nepomuckého doprevádzajú sochy sv. Jozefa a sv. Jána Krstiteľa. V strednej časti oltára je v malej vitríne uložená socha Panny Márie Mariatalskej (z Mariánky).

Tento oltár bol postavený v súvislosti so vznikom laickej Kongregácie sv. Anny v roku 1776, čo dokazuje skutočnosť, že je zasvätený práve tým svätcom, ktorých sviatky boli sviatkami kongregácie.

Oltárny obraz je pôvodným pútnickým obrazom, s ktorým sa každý rok začiatkom mája putovalo do Šaštína podľa sľubu, ktorý Hlohovčania dali Panne Márii po ustúpení morovej epidémie v 18. storočí.

Najstarší organ bol postavený už začiatkom 18. storočia. Viackrát bol opravovaný a začiatkom 19. storočia nahradený novým. V roku 1933 bol z fundácie Jozefa Kučeru, hlohovského rodáka a bratislavského kanonika, chórus rozšírený a opatrený súčasným organom. Za ním sa nachádza priestor na mechy, ktorými sa vháňal vzduch do píšťal organa.

Kaplnka sv. Anny

Vedľa Farského kostola svätého Michala archanjela stojí Kaplnka sv. Anny. Jej gotické základy poukazujú na pôvod stavby v 14.-15. storočí, zatiaľ však nie je vylúčený ani starší - románsky pôvod. Písomne je kaplnka doložená až v roku 1559, keď ju vizitátor hlohovskej farnosti opisuje ako „sacellum pulchrum in cemeterio“ - „peknú kaplnku na cintoríne“ (rozprestierajúcom sa okolo farského kostola). V tomto období slúžila ako mestský karner.

Jej múry spevňovali a zdobili gotické oporné piliere a pravdepodobne bola súčasťou pôvodného opevnenia farského kostola, ktoré bolo odstránené v prvej polovici 18. storočia. Jej súčasná podoba pochádza z roku 1748, keď gróf Juraj Erdődi, hlohovský zemepán, s manželkou Teréziou Esterházi dali starobylý karner prestavať na barokovú kaplnku. Gróf Erdődi bol veľkým ctiteľom sv. Anny a úctu k svätej matke Panny Márie sa snažil rozširovať. V roku 1776, (už po smrti grófa Erdődiho) vznikla v hlohovskej farnosti Kongregácia sv. Anny.

Kaplnka sv. Anny má oktogonálny pôdorys s kupolovitou barokovou strechou. Na jej priečelí sa nachádza malá vežička a tympanón s aliančným erbom Juraja Erdődiho a jeho manželky. Interiér kaplnky je zaklenutý kupolovou klenbou s lunetami a jeho dominantu tvorí barokový oltár s ústredným obrazom svätej rodiny - Ježiša, jeho matky Márie, pestúna Jozefa a starých rodičov, Joachima a Anny. Priestor medzi obetným stolom a oltárnym obrazom slúžil v minulosti ako sakristia.

Na západnej strane, nad vchodom, sa nachádza chór, na ktorý vedie točité schodište. Súčasťou výzdoby kaplnky sú i dva vzácne betlehemy z prvej polovice 20. storočia. Dnes Kaplnka sv. Anny patrí k vzácnym klenotom neskorobarokovej sakrálnej architektúry na Slovensku.

Farský kostol sv. Michala archanjela s Kaplnkou sv. Anny na námestí.

Noc kostolov

Medzinárodné podujatie pod názvom Noc kostolov, do ktorého sa zapojil i Hlohovec, sa konalo v piatok 1. júna. Mottom podujatia bol parafrázovaný verš z Biblie z Prvého listu Solúnčanom: „Všetci sme deti svetla. Nám nevládne Noc, ani temnota“.

Počiatky Noci kostolov siahajú do roku 2005 do Rakúska, neskôr sa podujatie rozšírilo do Čiech, Nemecka a Holandska. Minulý rok sa po prvýkrát konalo aj na Slovensku, zapojili sa kostoly Trnavskej arcidiecézy a tiež hlohovské kostoly - Kostol sv. Michala a Kostol Ducha Svätého. Brány chrámov boli otvorené od 18. do 24. hodiny a Hlohovčania mohli navštíviť farský Kostol sv. Michala, Kostol Ducha Svätého (Špitálik) a tento rok po prvýkrát aj františkánsky Kostol Všetkých svätých.

Počas Noci kostolov navštívilo kláštor viac ako 1000 návštevníkov. Noc kostolov v našom meste dopadla nad očakávania organizátorov.

Tabuľka udalostí v histórii kostola

Kostol sv. Michala Archanjela v Hlohovci

tags: #kostol #svateho #michala #archanjela #hlohovec