Otázka zmyslu života je jednou zo základných otázok, ktoré si ľudstvo kladie od nepamäti. Ľudia hľadajú odpovede na otázky o pôvode, cieli a poslaní existencie. Katechéza o stvorení je mimoriadne dôležitá, lebo vysvetľuje odpoveď kresťanskej viery na základnú otázku, ktorú si kládli a kladú ľudia všetkých čias: „Odkiaľ pochádzame?“ „Kam ideme?“ „Aký je náš pôvod?“ „Aký je náš cieľ?“
Tieto dve otázky, čiže otázku o pôvode a otázku o cieli, nemožno oddeliť. Dnes ľuďom chýba pravý zmysel života, žijú len pre zábavu. Často sa od neho vyžaduje - učenie, krúžky, šport - všade iba výkon. No má ťažkosť zistiť, kam to celé smeruje, načo je to dobré.
Je zarážajúce, že veľké percento veľmi problémových mladých ľudí pochádza z normálnych rodín. Ukazuje sa, že v dnešnej spoločnosti sa už stráca aj rozdiel medzi dysfunkčnou a normálnou rodinou. V práci sú producenti, doma žijú ako konzumenti. Deti to vlastne môžu vnímať tak, že ich rodičia pracujú len preto, aby konzumovali.
Tento svet pohodlia a pôžitkov je to jediné čo deti na svojich rodičoch vidia - a pre dieťa ,,vidieť znamená veriť“. Keďže sú títo rodičia zameraní len na seba a hlavne na prítomnosť, zriedkavo sa zamýšľajú nad budúcnosťou svojich detí, teda akí ľudia z nich raz vyrastú. Ak sa aj zamýšľajú nad budúcnosťou detí, zvyčajne je to ohľadne ich kariéry, ale nie charakteru.
V rodinnom živote veľmi často dovolia to, s čím ináč nesúhlasia. Dovolia, aby prosíkanie a naliehanie dieťaťa zvíťazilo nad ich pochybnosťami. Nechtiac tak týmto svojím príkladom učia svoje deti, že silná túžba alebo rozmar má prednosť pred úsudkom svedomia. Deti potom nerozlišujú medzi chcením a potrebou. To čo chcú, považujú za svoju potrebu.
Neučí deti čo je správne a čo nesprávne, jasným, cieľavedomým spôsobom, nerobí nič pre to, aby pripravil svoje deti na neskorší život po morálnej stránke. V rodinnom živote neexistujú temer žiadna modlitba, nemodlia sa ani pri jedle. A tak deti nikdy nevidia zodpovedný vzťah rodičov k Bohu, alebo nejaké zvnútornené etické postoje.
Na prvý pohľad deti z konzumne orientovaných rodín vôbec nepôsobia problémovo. Sú presvedčené, že pre zábavu si môžu dovoliť temer všetko. Domnievajú sa, že ich právo na zábavu má prednosť pred právami a pocitmi iných ľudí. Vlastne nad existenciou práv a citov iných ľudí sa temer nikdy ani nezamýšľajú.
Je pre nich normou, že konzumujú veľa nealko nápojov, sladkostí, rýchleho občerstvenia. Celé hodiny trávia s elektronikou (počítačové hry, televízia, internet) a v iných zábavkách. Tieto deti prejavujú len málo úcty voči ľuďom mimo svojej rodiny: hosťom, priateľom rodičov, učiteľom, starším ľuďom.
Považujú svojich rodičov za milých a tvrdia, že ocka a mamičku väčšinou ,,majú rady“. Deti nemajú vo svojom živote vzory hrdinov, reálnych ľudí, či už historické alebo literárne osobnosti, ktoré sa prekonávali v službe iným, a plnením si svojich povinností dosiahli veľké veci.
Deti sa sťažujú a vzdorujú pri každom objektívnom probléme: keď je zlé počasie, keď treba niekde čakať, pri akejkoľvek fyzickej nepohode, náročnejších úlohách, keď dochádza ku stretom osobností, atď. Naučili sa, že ak sa budú svojho dostatočne dlho dožadovať, prosíkať, nakoniec niekto zakročí a zbaví ich problémov.
Ich život ako keby bol napojený na tepnu elektronických zariadení, bez nich ani nevedia čo robiť. Deti (aj staršie a tínedžeri) si zvyknú formovať názor na základe momentálneho popudu a vágnych dojmov. Len zriedkakedy sú nútené spoľahnúť sa na rozum a fakty pri tvorení vlastných úsudkov.
V škole robia často nenapraviteľné chyby v čítaní a písaní. Jediné potešenie im poskytuje úniková zábava, a nie dobre vykonaná práca, či skutočný úspech, splnenie si povinnosti, služba iným, alebo osobné ciele dosiahnuté cieľavedomým úsilím. Deti majú len málo vypestovaný zmysel pre čas.
Raz žil istý pustovník pri meste Nilopolis a posluhoval mu istý veriaci laik. Padol teda na tvár pred Bohom, hovoriac: „Pane, nevstanem dokiaľ mi nevysvetlíš čo to má znamenať: ten bezbožník mal taký slávnostný pohreb a ten, kto ti slúžil dňom i nocou, takto zahynul!”
I prišiel Pánov anjel a povedal mu: „Onen bezbožník mal svoje skromné zásluhy a tu za ne dostal odmenu, lebo tam už nenašiel žiadnu úľavu. Avšak tento pustovník, hoci bol človekom ozdobeným všetkými čnosťami, predsa mal (ako to pri ľuďoch býva) svoje malé chyby.
Ak necíti žiadnu nadprirodzenú pomoc, ako ho môžeme vyslať osamote k tomu intímnemu rozhovoru s Bohom, tak prostému čo do definície, ale tak zložitému v praxi? Lebo nebolo pre mňa bežné, aby som trpela suchopárnosti: to prišlo len vtedy, keď som nemala žiadnu knihu, lebo vtedy sa moja duša ihneď rozrušila a moje myšlienky sa začali túlať. Hneď ako som začala čítať, začali sa sústreďovať a kniha slúžila ako návnada pre moju dušu. Často mi stačilo len vedomie, že ju mám pri sebe.
Milosti Svätého Ducha je svetlom osvetľujúcim človeka. Preto povedal náš svätý otec Dávid: Lampou mojej nohe je tvoje slovo, svetlom môjmu chodníku (Ž 118 [119], 105) a Keby tvoj zákon nebol mojím rozjímaním, bol by som zahynul vo svojom pokorení (Ž 118 [119], 92). Inými slovami: milosť Svätého Ducha, ktorá je vyjadrená v zákone slovami Pánových prikázaní, je mojou lampou a svetlom.
Vznikala v rokoch 1990 - 1991. Keď som sa vrátil z vojenčiny, dostal som v Cirkvi bratskej učenícku skupinku chalanov. Popri biblických základoch sme začali cvičiť ako kapela, no niektorí časom zistili, že ich obdarovanie bude asi inde, tak sme sa modlili, nech si nás Boh použije ako chce.
Za socializmu sa na uliciach oficiálne slúžiť nedalo. Začiatkom 90. rokov sme začali organizovať Klub Knihy života. Myslím, že v tom čase ľudia pozerali na chválospevy trošku pohŕdavo. Jednak niektorí starší nevedeli prijať, že nespievame z čiernych kancionálnych spevníkov, a druhá vec bola, že zrazu sú tu nejakí mladí hudobníci, ktorí nespievajú len o Bohu, ale oslovujú ho priamo - Ty.
Na evanjelizačných akciách som rád spieval piesne, ktoré mali v sebe moje príbehy, príbehy iných ľudí alebo dobrú správu o tom, čo Boh pre nás urobil. Uctievanie má úplne iný rozmer a atmosféru. Keď niekto prišiel na stretnutie a počul ľudí uctievať priamo Pána Boha, to bolo niečo, čo dovtedy na bežných koncertoch nezažil.
Členovia z prvej zostavy odchádzali a prichádzali najmä kvôli sťahovaniu, štúdiu v inom meste alebo inej životnej zmene. S niektorými sme sa rozlúčili aj kvôli nezhodám, odlišným hodnotám alebo štýlu života. Služba kapely sa neskôr rozvinula a založili ste misijnú organizáciu Mládež pre Krista, ktorá už 23 rokov pripravuje Campfest.
Vízia bola nájsť veľkú lúku pre Campfest mimo frekventovaného územia. Počas celosvetovej finančnej krízy tomuto priateľovi hrozila od banky exekúcia. V posledných rokoch prichádza na Campfest približne 7 000 účastníkov z rôznych cirkví.
Istý čas som bol riaditeľom Youth for Christ pre strednú Európu a videl som, ako to v jednotlivých krajinách funguje. Usilujeme sa pochopiť, že budujeme Božie kráľovstvo a nie kráľovstvo svojej denominácie. Môj boj je náš spoločný boj, moje požehnanie je požehnaním aj pre ostatné cirkvi.
Napríklad pokúšali sme sa mať na Campfeste aj bohoslužby a omše, ale ukazovalo to viac na rozdelenie. Zadefinovali sme si, že sme akcia typu festival a chceme robiť program pre mladých. Je zdravé mať duchovný domov, spoločenstvo, kde sa niekomu zodpovedám, kde duchovne naberám a kde aj slúžim podľa svojich možností.
Niektoré veci by som dnes úplne zmenil. No vtedy sme nemali takú múdrosť. Keďže bývame priamo na Ranči a okolo nás sa stále niečo deje, zhodli sme sa, že musíme na určitý čas zmeniť aj prostredie. Uverili sme, že je s nami a postará sa o potrebné veci. Platí, že ak vyčleníme svoj čas pre Pána, on sa s nami podelí o svoje myšlienky.
Nie je nesväté oddychovať a ísť na dovolenku. Nevšímať si potreby svojej duše je nebezpečné, môže ťa privaliť kríž, ktorý nesieš bez radosti z každého dňa. Ak sa len trochu dá, skladám piesne. Teraz pracujeme na nových piesňach, ktoré budú súvisieť s covidovým obdobím.
Správny kresťan nemôže uctievať stvorenie a teda ani anjelov, ani Máriu, ani svätých. Katolíci majú tiež svojich ochrancov a patrónov - patrón dobrej úrody, dobrého počasia, patrón motorkárov, murárov, maliarov, apod.... Ten zoznam je naozaj dlhý, no vždy tu figurujú rôzny svätí a nikdy nie Ježiš.
Katolíci majú aj množstvo svojich súkromných zjavení. Zaujímavé je však to, že sa im prakticky furt zjavuje len Mária alebo svätí. Len málokedy sa nejakému katolíkovi zjaví zjavenie Ježiša. Katolíci konajú tiež každoročne veľké množstvo náboženských púti ktoré sú určené Márii - Fatima, Lurdy, Medžugorie. Niečo ako "Ježišova púť" je v katolíckom svete naozaj len zriedka.
Množstvo titulov, ktoré Nový Zákon pripisoval IBA Ježišovi, katolíci začínali pripisovať aj Márii, takže Ježiš už nie je výlučný vlastník týchto titulov, ale "delí sa" s nimi s Máriou.
Katolíci majú množstvo náboženských, tkzv. ochranných predmetov. Drtivé % z nich však patria Márii či ostatným "svätým", či už je to ruženec, Máriin obraz z Guadalupe, oblečenie, kosti svatcov, obrázky svatcov, apod.... V RKC dnes existujú dva typy osobných modlitieb - Otčenáš a Mariánske modlitby. Kým Otčenáš sa katolíci modlia tak maximálne 1-2 krát za den, Mariánske modlitby zdravasy, opakujú ako mantry aj 50 krát za sebou.
Hoci je Ježiš ikonograficky znázornený u katolíkov len málokedy, ak sa už tak stane, sú to prevažne zobrazenia ukrižovaného Ježiša na kríži, alebo ako malinkého Ježiška vedľa veľkej Márie, a teda dosť ponižujúce polohy. Malo by to byť naopak, malinká Mária a veľký Ježiš.
Výraz "blahoslaviť" je odvodený od gréckeho výrazu "makariso" ktorý znamená doslovne "považovať za šťasťného". A považovať niekoho za šťastného neznamená uctievať ho! Niektorí katolíci tvrdia, že zlatá archa v ktorej bolo uložené desatoro bolo predobrazom, a totiž že archa mala predstavovať Máriu zatiaľ čo desatoro uložené v arche Ježiša. Ok, má to však len jeden malý háčik, Nový Zákon nikde nehovorí o tom, že by archa mala predstavovať Máriu.
Katolíci tvrdia, že Ježiš zveril kresťanom Máriu ako našu matka, a preto sa máme k Márii utiekať ako k našej matke s mnohými našimi trápeniami. Ibaže keď si pozrieme kontext, tak Ježiš zveril Máriu výlučne Jánovi, a nie všetkým kresťanom. Mária prišla o svojho syna Ježiša a preto Ježiš zveril Máriu Jánovi, aby sa Ján o ňu postaral.
Ježišova matka nemá žiadne mimoriadne privilégium oproti klasickému kresťanovi... Ježiš tu hovorí "nie, neupriamujte sa na Máriu, každý kresťan je rovnako blahoslavený". Keď bola Mária taká výnimočná, prečo Boh neochránil Máriu pred tak závažným omylom, aby nepovažovala Ježiša za blázna ? Biblia ani len náznakom neukazuje, že Mária bola bez hriechu, namiesto toho učí, že všetci bez výnimky zhrešili !
Ak bola Mária takou výnimočnou, prečo Ježiš označil za najväčšieho človeka Jána Krstiteľa a nie Máriu ? Ak bola Mária takou výnimočnou, prečo Duch Boží skrze ňu nenapísal žiadnu biblickú knihu ? Ak bola Mária takou výnimočnou prečo ju biblia moc nespomína ?
Zakazovať ženiť sa je totiž učenie démonov 1 Tim 4:3.Peter mal testinú, svokru, a teda musel byť ženatý Mt 8:14. Je pravda, že apoštoli síce boli ženatí, no keď vstúpili do služby, zriekli sa svojich manželiek. Samozrejme, nešlo o príkaz, ale o dobrovoľné rozhodnutie, pretože kre...
Bdieť znamená byť pripravený a očakávať príchod SvetlaZačíname Adventné obdobie. V tejto tme dní očakávame príchod Svetla. A s očakávaním úzko súvisí Pánovo „bdejte“. Bdieť ako opak pojmu spať znamená byť pripravený.
Ježiš sa nám nepokúša vyhrážať ani nám zakazovať dobrá, ako je dostatok fajného jedla alebo pitia. On je vášnivý a žiarlivý Boh. Boh je tu. Vie o všetkom. Napokon jeho moc, sláva a láska úplne zvíťazia„…po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov.“ Takže všetko má svoj čas.
Niekedy rozmýšľam nad tým, čo to znamená, keď v evanjeliu Ježiš hovorí, čo všetko sa môže človeku stať až po stratu života, ale aj napriek tomu sa nám ani vlas z hlavy nestratí. Vlasy niekedy padajú a šedivejú, ani si to nevšimneme. Zveľaďujme duchovné bohatstvoJežiš upozorňuje na pominuteľnosť všetkého viditeľného.
Čo je to štedrosť? Táto cnosť nezávisí od miery bohatstva či chudoby. Je to postoj srdca, ktorý sa navonok prejavuje v myslení a konaní človeka. Ježiš sa ukazuje ako kráľ práve preto, že namiesto toho, aby zachraňoval seba, zachraňuje násMy si myslíme, že kráľ - ale v podstate každý človek - musí byť schopný zachrániť predovšetkým sám seba.
Saduceji vo svojej otázke uvažovali vlastnícky: komu bude patriť žena, čia bude? Ak trávim všetok svoj čas upratovaním, učením sa a možno som iba na mobile, tak kde je priestor na to, aby som hovoril s Bohom?Dnes to vyzerá veľmi jednoducho.
Ježiš dnes predpovedá pád Jeruzalema, ktorý sa naozaj udial v roku 70 za cisára Vaspeziána. Ježiš ako Boží prorok vyvodzoval budúcnosť mesta na základe života. Dovoľme Ježišovi, aby otriasol naším životomTrošku bláznivý príbeh.
Kto ešte nekričal? V rozrušení, hneve, v zápale? Vydávajme svedectvo o Kristovi aj dnesSúdne spisy starokresťanských mučeníkov potvrdzujú pravdivosť Ježišovho prísľubu o múdrosti v reči, ktorej nedokázali odolávať ich sudcovia.
Vytrvalá modlitba má veľkú mocVytrvalá modlitba má veľkú moc. Robme aj tú najmenšiu vec s maximálnou mierou láskyNaša vlasť je v nebi a na tomto svete sme len pútnici a cudzinci.
„Božie kráľovstvo je medzi vami.“ Vráťme sa a poďakujme Bohu za dobrodenia„Neočistilo sa ich desať? Vznešený Kristus sa rád skláňa k malým a bezvýznamnýmZo životopisu sv. Martina vieme, že ešte ako vojak si rád častejšie vymieňal so svojím sluhom rolu, napr.
Pozerajme na iných, ako chceme, aby oni pozerali na násPrečo sedem ráz za deň? Prečo nie osem? V Matúšovi čítame, že máme odpustiť dokonca sedemdesiatsedem ráz. Prečo nie sedemdesiatosem? Pretože to nie sú čísla, ktoré sú dôležité, ale to, na čo tie čísla odkazujú.