Kostol svätého Michala v Košiciach, často prehliadaný vďaka svojmu impozantnému susedovi - Dómu sv. Alžbety, je perla s bohatou históriou a fascinujúcimi príbehmi, ktoré sú úzko späté s jej stenami, podzemnými priestormi a okolím.
Kostol sv. Michala, Košice, v pozadí katedrála sv. Alžbety.
Vznik kostolíka, ktorý sa až do roku 2006 nazýval kaplnkou, sa datuje do druhej polovice 14. storočia, keď bola vystavaná na južnej strane farského kostola sv. Alžbety, na území stredovekého mestského cintorína. Pôvodne spĺňala účel cintorínskej kaplnky (preto starší názov Cintorínska kaplnka).
Tajomné hroby a zabudnuté príbehy zo 180-ročného cintorína Pierce Chapel
Vznik stavby sa datuje do rokov 1340 - 1380. Vtedy ešte vedľa existoval jednoloďný románsky kostol, predchodca Dómu sv. Alžbety. Jedna z teórií umeleckých historikov tvrdí, že kaplnka môže byť svätyňou väčšieho kostola, ktorého výstavbu mesto nakoniec nerealizovalo. Zamurovaním víťazného oblúka projektovaného kostola mohlo vzniknúť dnešné priečelie kaplnky. Podľa inej teórie pôvodne slúžila ako kostnica, v ktorej sa pochovávali kosti, ktoré vykopali pri vytváraní nových hrobov na cintoríne okolo dómu. V kaplnke sa konali zádušné omše, t. j. omše za zomrelých.
Významné Obdobia a Prestávby
Dôležitým obdobím pre košickú kaplnku bolo práve 15. storočie, keď k nej bola pristavaná bočná loď, ktorá vo veľkosti kaplnky samej k nej bola pripojená zo severnej strany. Táto výstavba sa uskutočnila na počesť košického rodáka a zveľaďovateľa Juraja Szatmáryho a jeho príbuzných. V roku 1508 došlo k najradikálnejšej prestavbe v dejinách kaplnky. K pôvodne jednoloďovej stavbe s pôdorysom 18,2x12,5 m sa pristavala takmer rovnako veľká bočná loď. Kaplnka tak takmer dvojnásobne nabrala na objeme a zo štíhlej a elegantnej stavby sa stala stavba robustná a ťažkopádna. Iniciátorom dostavby bol kráľovský hlavný kancelár, prímas a neskôr aj ostrihomský arcibiskup Juraj Szatmáry.
Tento prístavok však bol odstránený počas prvej zásadnej rekonštrukcie v 20. storočí. Vnútro kaplnky má všetky atribúty kostola počnúc pastofóriom cez sakristiu, oratórium a chór.
V 17. storočí sa Kostol sv. Michala preslávil tým, že ako jediný kostol v meste poskytovala bohoslužby v slovenčine, čo mu vynieslo pomenovanie “slovenský kostol”. Vďaka tomu, že sa v kaplnke za nepokojného obdobia reformácie a protireformácie konali bohoslužby v slovenčine, zaužívalo sa označenie kaplnky Slovenský kostol ("Windische Kirche")
Osudy Kostola v Pohnutých Dejinách
V roku 1556 kaplnka vyhorela počas obrovského požiaru Košíc. Požiar zdevastoval mnohé kostoly, kláštory, zničil radnicu, mestské brány, bašty, drevené časti vnútorného opevnenia, vonkajšie palisády, obranné zariadenia, ako aj celé ulice v južnej a západnej časti mesta. Mestská rada bola nútená poprosiť panovníka Ferdinanda I. Habsburského o oslobodenie od daní a iných poplatkov na osem rokov.
Po tom, ako sa Košice stali roku 1552 súčasťou Kráľovského Uhorska odovzdal hlavný kapitán Lazár Schwendi kaplnku veriacim maďarského jazyka. V roku 1567 zasiahla kaplnku obrazoborecká násilnosť. Dvaja mešťania Šebastián Bakay a František Tóth značne poškodili jej vnútorné zariadenie.
Počas obdobia reformácie sa dostala kaplnka do rúk evanjelikov a fungovala ako fília dómu. 7. januára 1604 ju hlavný kapitán Barbiano Belgioso na rozkaz kráľa Rudolfa vrátil katolíkom, ale Štefan Bocskay ju ešte toho roku opätovne odovzdal evanjelikom, a to veriacim slovenského jazyka. Osud kaplnky bol neskôr podobný ako dómu sv. Alžbety. 11. novembra 1711, po potlačení povstania Františka Rákocziho II, vrátili kaplnku do užívania katolíkom.
Zaujímavosti a Rekonštrukcie
Kostol sv. Michala leží uprostred oblasti, kde boli na niektorých miestach v minulosti kosti nájdené až v ôsmich vrstvách pod zemou. Vzhľadom na lokalizáciu kaplnky v strede Košíc bola táto situácia nežiaduca. V jej podzemí sa nachádzajú tzv. kostnice. Práve kvôli situovaniu kaplnky uprostred stredovekého cintorína, kde boli kosti na niektorých miestach nájdené až v ôsmich poschodiach pod zemou, sa tu nachádza geopatogénna zóna.
V roku 1748 vydala mestská rada podnet na vykonanie rozsiahlejšej údržby kaplnky pričom sa opravili okná, lavice a nanovo sa uliali dva zvony. Súčasne sa postarala o to, aby sa v kaplnke konali pravidelné bohoslužby dvakrát týždenne. Jedna sv. omša na úctu sv. Michala a archanjelov a druhá za zomrelých.
Prvá významná rekonštrukcia prebehla v rokoch 1903 - 1904 a bola realizovaná v duchu gotického purizmu. Reštaurácia prebehla v duchu gotického purizmu. Došlo k strhnutiu masívneho objemu Szatmáriovskej lode na severnom boku, takže kaplnka nadobudla opäť svoju elegantnú podobu. Na severozápadnom nárožnom pilieri kaplnky obnovili schodiskovú vežičku s kupolou. Jej polohu a tvar zrekonštruovali podľa starých nákresov a kamenných prvkov, sekundárne zamurovaných v stenách. Zbúrala sa aj novšia sakristia na južnej strane a obnovila sa pôvodná sakristia s oratóriom, taktiež spred Szatmáriovskej prestavby.
Približne o dvadsať rokov na to prebehla reštaurácia interiéru. Táto reštaurácia nie je považovaná za historicky odpovedajúcu. Reštaurátori zvolili odvážne zásahy do stredovekej maľby a niektoré sporné fragmenty pozmenili. Rozsiahla časť interiéru bola vymaľovaná historizujúcou dekoráciou v nevhodne tmavom odtieni.
Po roku 1903, kedy sa odohrávali posledné veľké regotizačné úpravy, neprešla kaplnka takmer žiadnou údržbou. Až v 90-tych rokoch sa začalo pripravovať komplexné reštaurovanie a odborníci pod vedením prof. Jozefa Poruboviča pripravovali podklady. Tento výskum odhalil rozsiahle plochy stredovekej výzdoby. Rekonštrukcia potom prebiehala v rokoch 1998 - 2006 a realizovali ju odborníci zo Združenia pre reštaurovanie a obnovu pamiatok- Villard.
Architektonické detaily
Ide o jednoloďovú stavbu s málo vyvýšenou, polygonálne uzavretou svätyňou a do západného priečelia vstavanou vežou. Veža zvonice na kaplnke sv. Michala sa vyznačuje ušľachtilými tvarmi a malebným priečelím. Podľa stavebnej dispozície ide o zvyčajné presbytérium gotického kostola s vchodom lemovaným víťazným oblúkom, ktorý sa nachádza v priečelí.
Vnútro kaplnky má všetky atribúty kostola počnúc pastofóriom cez sakristiu, oratórium a chór. Paprskovitá klenba v presbytériu kaplnky sv. Strop kaplnky je delený na dve polia krížovej rebrovej klenby a jedno pole paprskovitej klenby. To sa nachádza v presbytériu. Svorník tohto poľa znázorňuje sv. Michala so svojim typickým atribútom- váhami. Na medziklenbovom rebre, medzi stredným poľom a poľom presbytéria, nájdeme vloženú jednoduchú, no veľmi ojedinele používanú kružbu. Rebrá klenieb jednoduchej hruškovej profilácie sú zvedené na prípory s vegetabilne dekorovanými hlavicami.
V polygonálnom presbytériu sa nachádza oltár zhotovený roku 1896 v Šoproni. Mestu ho daroval niekdajší košický biskup Žigmund Bubics. Hlavnou postavou oltára je socha sv. Michala, ktorý víťazí nad satanom. Po jeho bokoch sa nachádzajú sochy archanjelov Rafaela a Gabriela. Pod baldachýnom oltára, zakončeným krížovým kvetom je socha Panny Márie. Sedílie - Napravo od oltára sú do steny vyhĺbené tri bohato zdobené sedilie s vegetabilným dekorom a troma pomerne veľkými kamennými ružami ukrytými za kružbou lomených oblúkov.
Centrálny priestor lode je zaklenutý jedným poľom jednoduchej krížovej klenby so svorníkom zobrazujúcim portrét Krista, obklopeného rastlinným motívom. Rebrá sú tu ukončené štvorcovým abakom, pod ktorým sú vytvorené konzoly štylizované do podoby baldachýnov.
Chór bol vybudovaný v západnom poli kaplnky. Je zaklenutý jednoduchou rebrovou klenbou so svorníkom s motívom ruže. Priestor medzi nimi je zaklenutý troma lomenými oblúkmi, ktoré sú na južnej a severnej stene uchytené pomocou konzol s maskarónmi. Priestor medzi oblúkmi je zdobený maľbami, ktoré znázorňujú štyroch apoštolov, Mareka s podobou leva, Matúša ako anjela, Lukáša v podobe býka a Jána ako orla.
Interiér a Umelecké Diela
V kaplnke sa nachádzajú reštaurované fresky, ktoré predstavujú sv. Michala, sv. Kosmasa a sv. Damiána. Fresky pod chórom symbolizujú evanjelistov a nástenná maľba severnej steny z roku 1904 zobrazuje sv. Dionýza, sv. Františku, sv. Žigmunda a sv. Annu. V lodi sú sochy sv. Ladislava a blahoslavenej Margity.
Pod ním je umiestnený portál so štítom s úpravou na spôsob vimpergu. Jeho plochu vypĺňa reliéf s postavou sv. Michala, vážiaceho duše. V jednej mise váh archanjel váži spasenú dušu, zobrazenú v podobe dieťaťa, v druhej čert v podobe kozla stráži spotvorené postavy zatratených. V dvoch výklenkoch priečelia s osemuholníkovými konzolami s rastlinným dekorom a strieškou s krabmi vidíme novšie sochy apoštolov sv. Pavla a sv. Petra.
Nad štítom portálu je neveľké kamenné rozetové okno. Obe poschodia zvonice majú v západnom priečelí dvojdielne okná s kružbami v lomenom oblúku. Sú rámované podstavcami a baldachýnmi. Na okrajoch hrebeňa veže sú vo výške 27,7 m dva kamenné kríže. Valbová strecha kaplnky je pokrytá bobrovkami v dvoch farbách- zlatej a tmavej hnedej, dopĺňa ju štylizovaný odkvap.
Nezvyčajným dojmom pôsobí zo statického hľadiska atypicky riešená vežička, s točitým schodiskom vnútri, na severnej fasáde. Postavená je nad bokom lomenej klenby čiže statické sily sú zvedené do nárožia kaplnky. Ukončená je kamennou strechou s výraznými krabmi a štvorhranným kvetom.
Krypta kaplnky sv. Michala
Podzemiu kaplnky svätého Michala sa košický večer pred pár rokmi, v čase keď jeho priestory košickí pamiatkári upravovali, venoval. Napriek tomu stojí za čitateľskú pozornosť prečítať si o tunajších kryptách to, čo o nich doktor Wick napísal.
Pod kaplnkou svätého Michala je po celej dĺžke priestor krypty. Sprvoti do nej umiestňovali tie kosterné pozostatky, ktoré sa dostali na povrch pri kopaní nových hrobov na vnútromestských cintorínoch.
V čase, keď Juraj Satmári pôvodom z Košíc rozšíril kaplnku svätého Michala o novú loď na severnej strane, krypta kaplnky vyčistená od kostí sa stala spôsobilou na pochovávanie v truhlách. Táto krypta má neveľký obmedzený priestor a môže sa v nej umiestniť 90 až 100 rakiev a preto občas, keď sa naplní, spráchnivené kosti sa pochovajú do dómskeho cintorína, čiže do kopaného hrobu v priestore medzi dómom a kaplnkou. V krypte sa znovu začína pohrebný turnus.
Do krypty kaplnky svätého Michala sa môžeme dostať cez železné dvere na vonkajšej stene severnej strany. Do hrobky zostupuje osem strmých schodov. Komoru krypty delí na dve časti stena prerušená nízkym otvorom. Drobné okienka dávajú trochu svetla úzkym, ledva krok širokým priechodom.
V krypte kaplnky svätého Michala dnes nenájdete zďaleka toľko hrobov, ako ich opisuje doktor Wick. Dôvody na to sú dva. V prvom rade sám Wick udáva, že krypta bola vyprataná v roku 1778, kdežto jeho údaje vychádzajú z farských záznamov začínajúcich v roku 1750. Ďalšia časť hrobov bola odstránená v úvode súčasného reštaurovania krypty v roku 1998, nakoľko jej priestory boli preplnené tak, že sa v nich už zle pohybovalo.
Nebožtíci po Michalskou kaplnkou:
Od polovice osemnásteho storočia pochovali v krypte Michalskej kaplnky podľa matriky zomrelých rímskokatolíckeho farského úradu v Košiciach nasledujúcich:
- 1750 Františka Schwarzenbachová.
- 1760 Ignác Kompoti.
- 1761 Alžbeta Kaliczká.
- 1764 Ladislav Kraus, František Tunnel, senátor František Schwarzenbach.
- 1766 Anna Poroskayová.
- 1767 Klára Bereczová, Ester Csehaitsová.
- 1769 Juliana Gondelová, Jozef Hermann.
- 1770 Katarína Chmelovská, Štefan Franc.
- 1771 Mária Zeleniková.
- 1772 Ján Zsatkovszky, Ján Zelnik, Anna Swajzerová, Karol Scehovits.
- 1773 Jozef Neck, Mária Sauerzagh.
- 1774 František Gregari, Terézia Khorreifer, Barbora Beresz.
- 1778 barónka Mária Volffová rodená Svarczhofferová.
- 1779 Mária Verössová rodená Komáromyová, Ambróz Szindler, Johann Gedő, Pavol Uramy, Katarína Szepessyová.
- 1781 Ondrej Popovics, Imrich Pálfalvay.
- 1783 Katarína Mankó, Mária Hanzerová, Peter Pavol Londiger, Jozef Schmucz.
- 1784 František Berzeviczy, Barbora Péchyová, Mária Schwarzhoffová.
- 1785 grófka Mária Čákiová.
- 1786 Tomáš Nedeczký, Rozália Estreicherová, Marek Lauer, richvaldský farár František Okruczký, senátor Ondrej Okruczký.
- 1787 Michal Szőlösy.
- 1788 gróf Ferdinand Batthyhányi.
- 1790 gróf Ján Čáki, grófka Anna Čákiová.
- 1794 františkánsky kňaz a košický kaplán Tarián Ekker.
- 1795 grófka Barbora Čákiová.
- 1796 grófka Juliana Čákiová, Katarína Krutsayová rodená Gazsiková.
- 1797 manželka hlavného richtára Anna Bányaiová rodená Klodicsová.
- 1798 barónka Rozália Luzsénszká.
- 1799 Jozef Román, dolnomedzevský kaplán František Turnusz.
- 1800 vdova Zuzana Románová, duchovný bývalý pavlánsky rehoľník Jozef Hirsch, Ján Waisz.
- 1801 Imrich Symony, Karolína Hornungová.
- 1803 Terézia Péchyová, Mária Stireinová.
- 1805 Anton Lolberer.
- 1806 gróf Anton Berzeviczy.
- 1807 Ľudovít Svatvaj, duchovný Ján Bodenlosz.
- 1808 Žigmund Kállay, František Horkay.
- 1809 františkánsky duchovný Fabián Kirchner, Johana Horkayová, Amália Koppiová.
- 1810 Alexandrová Soósová.
- 1813 Mária Pálfalvayová rodená Horkayová.
- 1814 Ján Talián, Augustín Boross.
- 1815 Rozália Kosztková, Anna Fördorová.
- 1816 Gottfried Lorberer, Terézia Kubeková, Ján Adamkovits.
- 1817 advokát Jozef Schvartz, Melicher Bagossy.
- 1818 biskupský tajomník Ignác Kapinóz, Alžbeta Schneiderová.
- 1821 Pavol Batskovszky.
- 1823 podplukovník František Amade.
- 1834 Alžbeta Spernachovitsová, senátor František Spernachovits, Anna Borossová.
- 1836 Alžbeta Janitsárová.
- 1845 Anna Aranyossyová, dievča košického mešťanostu Jána Aranyossyho.
- 1849 Anna Veszatková.
- 1855 košický kanonik opát Ján Kőnig, Alžbeta Walonová.
- 1857 Wilhelmína Deckertová rodená Salignanová.
- 1862 august 31. Mária Adamkovitsová rodená Schvandová.