Gréckokatolícka cirkev na Slovensku (Slovenská katolícka cirkev sui iuris) je metropolitnou cirkvou, je usporiadaná v troch biskupstvách: v Prešovskom arcibiskupstve (archieparchii, arcidiecéze), v Košickej eparchii (diecéze) a v Bratislavskej eparchii.
Dňa 21. februára 1997 bol erigovaný Košický apoštolský exarchát, ktorý bol 30. januára 2008 povýšený na eparchiu, jej sídelným biskupom je vladyka Milan Chautur, CSsR. Bratislavská eparchia bola zriadená 30. januára 2008 vyčlenením z Prešovského arcibiskupstva, za jej prvého biskupa-eparchu bol menovaný o. Peter Rusnák.
Po rozdelení Česko-Slovenska bol pre gréckokatolíkov v Česku dňa 13. marca 1996 zriadený Pražský apoštolský exarchát, ktorý však nie je súčasťou metropolitnej cirkvi.
História Gréckokatolíckej Cirkvi na Slovensku
K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I. V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov.
Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2). Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie.
Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov. Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv.
Počas prvej svetovej vojny gréckokatolícka cirkev na Slovensku žila tradičnú religiozitu. Nové územné usporiadanie, ku ktorému došlo po prvej svetovej vojne, viedlo 28. Územie eparchií Mukačevo a Prešov sa ocitlo rozdelené medzi Československo a Maďarsko.
Biskup Pavel Peter Gojdič
Jednou z najdôležitejších a najslávnejších postáv dejín Prešovskej eparchie bol biskup Pavel Peter Gojdič, OSBM (1888 - 1960). Po tom, čo vykonával misionársku činnosť na Podkarpatskej Rusi, bol 14. septembra 1926 vymenovaný za prešovského apoštolského administrátora a 7. marca 1927 sa stal titulárnym biskupom. Jeho biskupská vysviacka sa uskutočnila 25.
V tridsiatych rokoch sa vláda usilovala zavádzať na všetkých cirkevných školách slovenčinu ako vyučovací jazyk, čím podporovala prebudenie slovenskej národnej identity aj medzi gréckokatolíkmi. Gojdič bránil právo ruténskych/rusínskych a ukrajinských veriacich používať svoj jazyk v škole. Tento konflikt sa pretiahol až do rozpadu Československej republiky, ku ktorému došlo 14.
Počas druhej svetovej vojny biskup Gojdič spravoval aj 47 farností Mukačevskej eparchie, ktoré zostali na území slovenského štátu. Čo sa týka vzťahov s pravoslávnou cirkvou, je významné, že prechod na pravoslávie, znak ľudového znechutenia, sa zastavil, ba dokonca mnohí veriaci sa vracali z pravoslávia do katolíckej cirkvi.
V tomto špecifickom prípade bol proces národného prebudenia podporovaný aj autoritami (školami, úradmi atď.). Táto aktivita nebola vždy pozitívne vnímaná a interpretovaná cirkevným autoritami a veľkou časťou kléru, ktorý neprestával chápať identitu gréckokatolíckej cirkvi v spojitosti s etnickou hodnotou slova „ruténsky/rusínsky“.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
Liturgické Znaky a Symboly
Liturgia používa symboly zo Starého zákona (olej, kadidlo, popol, kropenie yzoporn a pod.), čiastočne zavedené Kristom ako symboly Nového zákona.
Chlieb a Víno
Chlieb pochádza ako človek zo zeme a je preto symbolom ľudskej existencie. Vznikol z ľudskej práce a preto je symbolom nášho sebaobetovania, ale súčasne dar Boží. Je dennou potravou človeka a je nevyhnutný na udržanie života.
Víno hroznové, prirodzené, bez všetkých prímesí, na Východe zmiešané s vodou je obvyklým denným nápojom. Je tiež symbolom spojenia s Kristom i s veriacimi, lebo i ono povstalo vylisovaním mnohých bobúľ.
Svetlo
Svetlo prenikajúce oknami je symbolom Božieho osvietenia milosťou. Symbolika umelého svetla (olejové lampy, sviečky) je viazaná na noc a tak sa vytvára protiklad svetla a tmy Boha a diabla, milosti a hriechu, života a smrti.
Svetlo sviečky pripomína Krista, bdelosť (služobníci bdejú - Lk 12, 35), očakávanie príchodu Pána /podobenstvo o pannách - Mt 25, 1-13/, preto sa sviečka používa pri krste, pri prvom sv.
Kadidlo
Incenzácia v omši je teraz len dobrovoľná. V príliš malých priestoroch sa častou presbytérium tak zatemnilo, že nebolo možné dobre sledovať liturgické úkony. Vo vzácnych pamätných chrámoch sa incenzáciou znehodnocovali fresky i obrazy.
- je prasymbolom očistenia, odháňanie zlej moci, pokropenie v kostoloch, v domoch. - je symbolom hojnosti, symbol milosti a Sv. - má moc apotropickú, t. j. odháňať démonov a choroby, chráni pokrmy pred skazou a dodáva im chuť.
Popol
Symbolika popola je pominuteľnosť (je pozostatok toho, čo už nie je), je symbolom smútku a pokánia.
Sviatok Ochrany Presvätej Bohorodičky
Vstúpili sme do mesiaca október, a práve v tomto čase a dobe plnej neistoty a strachu je náš duchovný zrak upriamený na Presvätú Bohorodičku. Ona sa stala sprostredkovateľkou Božieho pokoja a bezpečia, ako o tom mnohokrát svedčia dejiny ľudstva.
Jedna z nich učí o ochrane Presvätej Bohorodičky: V Carihrade v roku 903 nepriateľské vojsko napadlo cisárske sídlo. Gréci, nachádzajúci sa v zúfalej situácii, sa obrátili na Presvätú Bohorodičku s úprimnou a vrúcnou prosbou o pomoc.
Matka Božia si vypočula vrúcne prosby národa a viditeľným spôsobom im ukázala ochranu, ktorú nad nimi drží. Zjavila sa počas modlitieb vo Vlachernskom chráme, obklopená sv. anjelmi, prorokmi a apoštolmi. Modlila sa a v ruke držala svoj závoj na znak toho, že berie národ pod svoju ochranu a uchráni ho od nešťastia.
Na pamiatku tejto udalosti ustanovil carihradský patriarcha sviatok Ochrany Presvätej Bohorodičky (z knihy o. M. Čarný: „Život svätých“).
Ale Mária ochraňuje svoj ľud už od chvíle, v ktorej povedala Bohu svoje áno, keď ju pozval prostredníctvom svojho anjela k, z hľadiska ľudského chápania nepochopiteľnému, povolaniu - stať sa Božou Matkou. Od tejto chvíle sa začali písať dejiny spásy každého človeka na tejto zemi („Dnes je začiatok našej spásy...“ - tropár zo sviatku Zvestovania). A tieto dejiny spásy môžu byť zavŕšené len vtedy, keď aj človek povie Bohu svoje áno.
Znak Kríža
Znak kríža je typickým kresťanským gestom. Už na začiatku 3. storočia bolo v Afrike a v Ríme zvykom palcom dávať na čelo katechumenov znak kríža, aby si uvedomili svoju príslušnosť ku Kristovi, a zároveň im vtisnúť neviditeľnú pečať spásy. Kresťania sa často prežehnávali - pri odchode z domu a príchode doň, pri obliekaní, obúvaní, pri umývaní, pred spaním, pred prácou.
Pôvodne robili kríž jedným prstom pravej ruky na čele v podobe písmena T, vo 4. storočí aj na ústach a hrudi (tzv. malý kríž). Znak kríža sa udomácnil v chrámoch až v 5. storočí. II. Trullanská synoda (692) v Konštantinopole umožnila, aby sa Ježiš Kristus zobrazoval na kríži a mal pritom postavu človeka. Prvé znázornenia ukrižovaného Krista sa objavujú až v 8.
Počas stredoveku sa medzi ľuďmi rozšíril zvyk nosiť na krku malý krížik a to vo viere, že ich ochráni pred démonmi a chorobami. Obdobie stredoveku sa ukázalo tiež ako kľúčové pri stvárnení samotného kríža. Kým v západnom kresťanstve sa do popredia dostal kríž s trpiacim Kristom, vo východnej Cirkvi sa udomácnil kríž s osláveným Kristom.
O znamení kríža hovorí už svätý Cyril Jeruzalemský, ktorý svojich katechumenov takto poučuje: „Nehanbíme sa vyznávať Ukrižovaného. Žehnanie sa znamením kríža sa uskutočňuje tak, že malíček a prstenník pravej ruky pritisne k dlani a ostatné tri prsty spoja sa dokopy. Ruka ktorou sa žehnáme je pravá, ako taká, ktorá pri pohyboch a úkonoch človeka je vo väčšom užívaní.
Znamením kríža vyjadrujeme vieru v základné tajomstvo kresťanstva, vieru v Svätú Trojicu a v oslobodenie ľudského pokolenia Ježišom Kristom na dreve kríža. Tiež má toto prežehnanie sa účinný význam.
- Každú jednu modlitbu by sme mali začať a končiť znakom kríža.
- Pri prežehnaní prechádzame rukou od čela k pleciam a srdcu.
- Už Pápež Innocent III nariadil, aby pri prežehnávaní mal veriaci spojené aspoň dva prsty, čo je znakom dvojitej podstaty Ježiša Krista - ľudskej a Božej.
- Samotný znak kríža je pripomenutím si utrpenia a ukrižovania Ježiša Krista a uctením si jeho piatich rán.
- Zvolaním v mene Otca i Syna i Svätého Ducha uznávame dogmu Cirkvi, o troch Božských osobách. Tri spojené prsty pri prežehnaní sa sú výrazom a uznaním Trojjedinosti Boha.
- Znak kríža upriamuje našu modlitbu na Boha a umenšuje človeka.
- Pohyb ruky zhora od čela, čo je výrazom toho, že Otec je prvou osobou Svätej Trojice, k prsiam znamená narodenie Ježiša Krista od Otca a jeho zostúpenie dole na zem. Pohyb z pravej strany na ľavú znamená to, že Ježiš Kristus prišiel na svet z pravice Otca a zvíťazil svojou smrťou na kríži nad diablom, ktorý predstavuje ľavú stranu. Zároveň potvrdzujeme, že Svätý Duch pochádza z lásky Otca a Syna.
- Znak kríža je potvrdením viery k vteleniu, ukrižovaniu Ježiša Krista a existencie Svätej trojice. Znak kríža je súbor gest a slov, ktorými sa prehlasujú pravdy vyznania viery.
- Ktokoľvek vezme na seba kríž a nasleduje Ježiša Krista, stáva sa Kristovým učeníkom. Znakom Krista si sami pripomíname túto podmienku kresťanstva ohlásenú samotným Kristom.
- Krst sme prijali v mene Otca, Syna a Svätého Ducha, v mene Najsvätejšje Trojice. Znakom kríža zvolávame svoju príslušnosť k Trojjedinému Bohu rovnako ako sme o to požiadali pri krste a zároveň potvrdzujeme svoje rozhodnutie patriť Bohu.
- Pohyb z pravej strany na ľavú znamená to, že Ježiš Kristus prišiel na svet z pravice Otca a zvíťazil svojou smrťou na kríži nad diablom, ktorý predstavuje ľavú stranu.
- Mnohí Otcovia Cirkvi hovorili o znaku kríža ako nástroji, ktorý pretína úklady diablove a to mocou, ktorá na nás cez kríž prichádza.
Prežehnanie sa častokrát robíme verejne pred inými. Prežehnávaním sa teda vyznávame svoju vieru v ukrižovaného Ježiša Krista, ktorý nás vykúpil, taktiež badáme význam exorcizmu. Iný zmysel má znak kríža pri žehnaní osôb a vecí. Ako často sa nám stáva,, že prežehnanie sa robíme iba zo zvyku a samotné slová „V mene Otca i Syna, i Svätého Ducha. Amen.” vyslovujeme povrchne. Pamätajme na to, že hlavným posolstvom kríža je Božia láska k človeku.
Filipovka - Pôst Gréckokatolíkov pred Vianocami
Pre gréckokatolíkov, katolíckych veriacich byzantského obradu sa 15.11.2017 začína Pôst pred sviatkom Narodenia Pána, pred Vianocami, ktorý sa nazýva Filipovka. Cieľom tohto štyridsaťdňového pôstu je duchovná príprava veriacich na slávenie sviatkov Narodenia Pána a Bohozjavenia (Troch kráľov).
Názov “Filipovka” sa nazýva preto, lebo sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa, ktorý pripadá na 14. novembra. Filipovka je jedným zo štyroch pôstnych období v byzantskom obrade.
Púť Slovenských Gréckokatolíkov do Fatimy
Aj slovenskí gréckokatolíci žijúci v Nemecku si pripomínajú 100. výročie fatimských zjavení. Jedným zo spôsobov ako viac prežiť túto výnimočnú udalosť bola návšteva samotného miesta zjavení vo Fatime.
Od 27.10. do 31.10.2017 sa uskutočnila púť slovenských gréckokatolíkov žijúcich v Nemecku do Fatimy, ktorú viedol o. Juraj Bujňák. Spolu k nám sa pridali aj veriaci z bratskej ukrajinskej farnosti z Mníchova spolu s duchovným otcom Ivanom Mačužakom a rehoľnou sestrou Christoforou. Celkom okolo 36 pútnikov tak spolu prežívalo nevšednú duchovnú atmosféru tohto posvätného miesta.
Po tri večery v sobotu, v nedeľu a v pondelok, bola azda najväčším zážitkom skúsenosť modlitby sv. ruženca vo veľkom medzinárodnom spoločenstve a následný sviečkový sprievod. Tu celé naše spoločenstvo zažilo tajuplnú, mystérioznu silu a nadšenie.
Duchovný Význam Púte vo Fatime
Fatima je jedno z najznámejších pútnických miest na svete. Nachádza sa v okrese Santarém v strednom Portugalsku, 187 km južne od mesta Porto a 123 km severne od Lisabonu. Stala sa známym pútnickým miestom potom, ako sa tu Panna Mária zjavila trom deťom, Františkovi a Hyacinte Marto a Lúcii dos Santos na mieste nazývanom Cova da Iria. K prvému zjaveniu došlo 13. mája 1917 a následne pokračovali zjavenia až do októbra, vždy trinásteho v mesiaci. V roku 1930 katolícka cirkev uznala pravosť zjavení.
Fatimské posolstvo Matky Božej je plné nežnej materinskej lásky. Ďalšie, veľmi dôležité požiadavky fatimskej Bohorodičky sú - sviatosti zmierenia, sväté prijímania počas prvých sobôt v mesiaci, modlitba sv. ruženca, pokánie, obety za hriešnikov - využiť ich ako hlavné zbrane v boji proti satanovi. Panna Mária sa tu predstavila ako Kráľovná Posvätného ruženca.
Gréckokatolícka Farnosť Okružná
V nedeľu, 6. mája 2018, v Gréckokatolíckej farnosti svätého Archanjela Michala Okružná (okres Prešov) slávnostne uviedli do života prvú Farskú charitu v Gréckokatolíckej archieparchii. Štatút a Schvaľovací dekrét vydal Mons. Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup a metropolita 1. mája. Uvedenie bolo spojené so svätou liturgiou a oficiálnym odovzdávaním poverení pre jednotlivých členov Farskej charity Okružná, ktorá vznikla na základe iniciatívy a spolupráce s Gréckokatolíckou charitou Prešov.
Farská charita je pastoračný orgán farnosti pre dobro veriacich v zmysle kán. 573.
Obrady a Duchovnosť
Cirkev ako tajomné Kristovo telo má mnoho rozličných údov a každý z nich je nezastupiteľný a nevyhnutne potrebný. Tak v katolíckej cirkvi existuje mnoho obradov: arménsky, byzantský, etiópsky, chaldejský, koptský, latinský, maronitský a sýrsko-antiochijský.
Obrad je duchovná cesta, spôsob určitého spoločenstva (miestnej cirkvi), ako žije, kráča s Bohom a k Bohu. Obrad, ako hovorí profesor R. Taft, SJ, “nie je len liturgika, ale skôr komplexná tradícia, jedinečný spôsob, akým určité spoločenstvo veriacich vníma, vyjadruje a prežíva svoj život v rámci tajomného Kristovho tela. Obrad je zároveň aj dar - charizma, ktorým miestne spoločenstvo má slúžiť celej cirkvi. A aj gréckokatolícka cirkev na Slovensku chápe svoju cyrilometodskú tradíciu a byzantský obrad s jeho osobitou spiritualitou ako charizmu na obohatenie celej všeobecnej cirkvi.
tags: #greckokatolicka #cirkev #znak