Niektoré kostoly v Čechách vám vyrazia dych - často sú totiž honosnejšie ako niektoré zámky. Určite vás prekvapia aj svojimi príbehmi, ktoré sa skrývajú za ich vznikom. Dnes slávime slávnosť svätého Petra a Pavla, ktorí boli základom pre prvotnú Cirkev, a teda aj pre našu kresťanskú vieru. Apoštoli Pána, svedkovia prvej hodiny, prežili tie prvé chvíle rozmachu Cirkvi a svojou krvou spečatili vernosť Ježišovi. Kiež by sme aj my, kresťania 21. storočia, nasledovali ich príklad a boli svedkami viery.
V dnešnom evanjeliu sme počuli ústrednú skutočnosť pre život Petra a Cirkvi. Ježiš žiada od tohto galilejského rybára úkon viery v jeho božské postavenie a Peter neváha povedať: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ (Mt 16, 16). Ježiš hneď ustanovuje primát tým, že Petrovi povie, že on bude pevnou skalou, na ktorej sa bude budovať Cirkev, a to po všetky veky (porov. Mt 16, 18).
"(…) a v synagógach hneď [Pavol] ohlasoval Ježiša a hovoril: „On je Boží Syn.“ (Sk 9, 20) Toto uznanie Kristovho božského synovstva bude od začiatku stredobodom apoštolskej viery, ktorú ako prvý vyznáva Peter ako základ Cirkvi.“ (Sk 9, 20) (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 442).
Chrám svätého Petra a Pavla je postavený v štýle neobyzantskej architektúry, s päťkupolovým dizajnom a výraznými zlatými cibuľovitými kupolami. Fasáda je zdobená farebnými mozaikami a ikonami, ktoré zobrazujú svätcov a významné postavy pravoslávnej viery.
Medzi najvýznamnejšie pražské pamiatky patrí aj Vyšehrad, historické miesto v Prahe, ktoré ponúka nádherný výhľad na rieku Vltavu a mesto. Nachádza sa tu hrad, pevnosť a kostol sv. Petra a Pavla, kde sú pochované významné české osobnosti.
Vyšehrad - národní symbol
Kostol svätého Petra a Pavla vo Vyšehrade
Mohutná skala ktorá sa týči nad riekou Vltava do výšky 42 metrov, už v najstarších dobách lákala na osídlenie. Našli sa tu zvyšky keramiky , pozostatky drevohlinených valov, čelný múr a základy kostolíka s pôdorysom gréckeho kríža, pod zvyškami kostola sv. Vavrinca.V polovici 10. storočia tu boli razené denáre kniežaťa Boleslava II. V rokoch 992 až 1012 tu fungovala kniežacia mincovňa.
Vyšehrad bol pôvodne postavený ako kniežacie hradisko, neskôr tu sídlil aj prvý český kráľ Vratislav II, ktorý si zvolil Vyšehrad za svoje sídlo a prestaval ho v monumentálnom štýle. Vratislav II. mal nezrovnalosti so svojim bratom, biskupom Jaromírom Gephartom a práve aby vyvážil vplyv brata aj po cirkevnej stránke, dal na Vyšehrade vybudovať kostol sv. Petra a Pavla, k nemu zriadil zbor kňazov, kapitulu. Kapitula bola vyňatá z biskupskej právomoci a podriadená bola priamo rímskemu pápežovi.
V roku 1420 obliehali Vyšehrad husiti, ktorý ho aj dobili a Vyšehrad premenili na ruiny. V neskoršom období v okolí sa usídlili chudobný remeselníci, Vyšehrad sa premenil na malé mestečko. V polovici 17. storočia obyvateľstvo z tejto lokality vysídlili a Vyšehrad sa premieňa na barokovú pevnosť na základe rozhodnutia cisára Ferdinanta III. a stáva sa súčasťou celkového opevnenia Prahy.
Vystaval sa spletitý systém kasemat Pravá časť ústí do podzemného sálu Gorlice, ktorý mal slúžiť vojakom na rýchly presun a tiež ako skladište streliva a potravín, teraz slúži ako depozitár originálnych sôch z Karlovho mosta. Táborská brána, postavená v 20. rokoch 17. storočia, názov dostal po meste Tábor odkiaľ sem viedla obchodná cesta.
Okrem kostola sv. Petra a Pavla boli postavené na Vyšehrade aj ďalšie sakrálne pamiatky. Jedným z nich je aj Bazilika sv. Vavrinca. Táto už neexistujúca bazilika pochádza z 11. storočia. Pod jej základmi objavili archeológovia zvyšky základov staršieho kostola z predrománskej doby. Dochované je aj niekoľko náhrobkov z okolitého cintorína. Čo sa mi absolútne nehodí k tomuto historicky hodnotnému prostrediu tak to je betónový strop.
Cez park so sochami sa prechádza k Bazilike svätého Petra a Pavla. Bazilika sv. Petra a Pavla bola pôvodne románska bazilika postavená v roku 1070 kniežaťom Vratislavom II. , neskôr v roku 1129 bola rozšírená. Po požiari v roku 1249 sa prestavala na gotickú trojloďovú baziliku. V roku 1369 dal prestavať baziliku kráľ Karol IV., pribudli bočné kaplnky. V rokoch 1708-1711 došlo k barokovým úpravám. Posledné stavebné úpravy sa realizovali v rokoch 1885-1903 keď sa vystavali aj dve veže.
Bazilika sv. V rokoch 1988-1994 prešiel interiér chrámu zdĺhavými a nákladnými reštaurátorskými prácami .
Vyšehradský cintorín sa nachádza v susedstve kostola svätého Petra a Pavla. Už pred tým existoval pri múroch kapitulského kostola malý cintorín, k zániku tohto cintorína malo prísť nariadením cisára Jozefa II. v roku 1785 o zrušení cintorínov pri kostoloch vo vnútri mesta. Tohto malého cintorína sa to však netýkalo.
V 60. rokoch 19. storočia vznikol v Prahe spolok českých spisovateľov Svatobor. Tu vznikla myšlienka na zriadenie národného cintorína, kde by sa pochovávali významné české osobnosti O zriadenie národného cintorína sa pričinil tiež v roku 1860 kňaz z vyšehradskej kapituly Václav Štulc. Zväčšila sa plocha cintorína, architektonicky sa dotvoril areál. Výstavba prebehla v rokoch 1889-1908. Konečnú podobu cintorín nadobudol realizáciou Pantheonu najvýznamnejších českých osobností vo východnej časti cintorína kde bola postavená monumentálna hrobka, Slavín, ktorý stavali v rokoch 1889 až 1893.
V spoločnej hrobke sa nachádza 55 osobností, výhradne autority z oblasti kultúry a vedy, žiadny verejný činiteľ či predstaviteľ cirkevného života.
Rotunda svätého Martina
Svätý Martin Toursky Narodil sa v prvej tretine 4. storočia na území dnešného Maďarska, neďaleko mesta Szombathely, Bol synom pohanského rímskeho dôstojníka, mníchom a neskôr biskupom v Tours.
Rotunda svätého Martina bola postavená za kráľa Vratislava II. v poslednej tretine 11. storočia. Zrejme slúžila ako farský kostol Vyšehradského predhradia. Z Vyšehradu sú výhľady na rieku Vltava, pretekajúcu pod Vyšehradom a na jednotlivé časti Prahy.