Rusovce, najjužnejšia mestská časť Bratislavy, sa pýšia bohatou históriou, siahajúcou až do čias starovekého Ríma. Táto história sa odráža v množstve kultúrno-spoločenských a umelecko-historických pamiatok, ktoré sa tu zachovali. Medzi najvýznamnejšie patrí rímskokatolícky kostol sv. Márie Magdalény, dominantná sakrálna stavba s bohatou históriou a jedinečnou architektúrou.
Kostol svätej Márie Magdalény v Rusovciach
História Kostola
Mladšou sakrálnou stavbou, ale dnes dominantnou je rímskokatolícky kostol sv. Márie Magdalény. Terajší farský kostol je ranobaroková stavba z roku 1668, jednoloďová s presbytériom s polygonálnym uzáverom, zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou s predstavanou vežou, ktorá dostala po požiari v roku 1830 jednoduchú ihlanovú striešku.
Stavba kostola sa viaže k rodine Zichyovcov. Donátormi kostola bol rod Zichyovcov. Krypta kostola slúžila až do začiatku 20. storočia ako hrobka ich rodiny, pričom dodnes je v dlážke presbytéria kostola zachovaná epitafná kamenná doska v strede s reliéfnym erbom Zichyovcov s datovaním 1668.
Náš ranobarokový kostol bol postavený v roku 1662. Staviteľom na to stačil púhy rok. Posvätený bol rábskym biskupom Széchényim v roku 1669.
Mária Magdaléna patrí k najznámejším biblickým postavám. Ako jej meno prezrádza, pochádzala z mestečka Magdala, ktoré ležalo pri Galilejskom jazere. Evanjeliá na dvoch miestach uvádzajú, že Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov (Mk 16,9 a Lk 8,2). Po tejto udalosti sa zaradila medzi Ježišových učeníkov (medzi nich patrili nielen apoštoli, ale aj mnoho iných mužov a žien). Bola prítomná na Ježišovej krížovej ceste, pri jeho mučení a ukrižovaní, ale aj pri pohrebe. Prvý deň týždňa po sobote sa spolu s Janou a Máriou Jakubovou vybrali k hrobu, aby pomazali Ježišovo mŕtve telo, ako to bolo zvykom u Židov. No našli prázdny hrob a anjelov, ktorí im povedali, čo sa stalo. Šli to povedať apoštolom, z ktorých Peter a Ján sa bežali presvedčiť k hrobu, či to je naozaj tak. Tiež našli prázdny hrob. No stále nechápali, že naozaj vstal z mŕtvych. Apoštoli sa potom vrátili domov, no Mária Magdaléna zostala pri hrobe a plakala. Vtedy sa jej zjavil - ako prvej z ľudí - sám zmŕtvychvstalý Ježiš. Ona ho najprv považovala za záhradníka, no po chvíli ho spoznala. Tak sa stala prvou, ktorá zvestovala apoštolom, že Ježiš skutočne žije.
Socha sv. Márie Magdalény, ktorej je kostol zasvätený, je umiestnená nad vstupným portálom, jej obraz pod Ukrižovaným je motívom hlavného oltára v interiéri.
Architektonické prvky a interiér
Jednoduchá fasáda je členená lizénovým rámom. Jej hlavný akcent je na vstupnom portáli tvorenom kamenným profilovaným ostením s ušami, v nadpraží, s úsekami kladia nesúcimi tympanon s erbom s nápisom ZICHI AMADE a datovaním 1668. Vrchol portálu tvorí plastika sv. Márie Magdalény.
Kompletne zachovaný ranobarokový interiér pozostávajúci z hlavného a dvoch bočných oltárov, ako i kazateľnice pochádza z druhej polovice 17. storočia. Reprezentuje jedinečný celok sakrálneho mobiliáru na území Bratislavy. Jeho pôvodný charakter bol čiastočne narušený na konci 19. storočia, keď došlo k oprave oltárnych plastík (Karl Kohanner, Johann Kätzer) a výmene oltárnych obrazov hlavného a dvoch bočných oltárov.
Oltáre tvorené stĺpovou architektúrou s nadstavcom sú vyrobené z čierno polychrómovaného dreva a zdobené bielo-zlatým dekorom palmety, akantu a štylizovaných rastlín.
Hlavný Oltár
Hlavný oltár je zasvätený Márii Magdaléne. Z 2. polovice 17. storočia sa zachovali bielo polychrómované plastiky svätcov sv. Ladislava, sv. Štefana, v nadstavci sv. Šalamúna a sv. Jána Krstiteľa, vo vrchole dominuje plastika žehnajúceho Krista. Ústredný obraz kľačiacej Márie Magdalény, ako i obraz nadstavca (Immaculata) pochádzajú z roku 1893 a ich autorom je J. Krikleis.
Bočné Oltáre
Pravýbočný oltár je zasvätený sv. Karolovi Boromejskému, s ústredným obrazom z roku 1893 rovnako od J. Krikleisa, po stranách s pôvodnými plastikami svätíc, vo vrchole s obrazom svätice zo 17. storočia. Ľavý bočný oltár zobrazuje akt Zvestovania, s ústredným obrazom rovnako z roku 1893 po stranách s pôvodnými ranobarokovými plastikami svätice, sv. Barbory a vo vrchole s plastikou sv. Anny.
Kazateľnica a Krstiteľnica
Z umelecko-historického hľadiska za jedinečnú v rámci interiéru považujeme kazateľnicu kostola. Parapet 6-bokého rečnišťa je bočnými stĺpikmi rozdelený na 6 polí. V jednotlivých poliach sú v jednoduchých profilovaných rámoch maľované obrazy na dreve, so žánrovými kvetinovými motívmi, štyrmi evanjelistami a biblickými výjavmi. Ozvučná strieška zachováva tvar rečnišťa. Je zdobená barokovou sochou Panny Márie, anjela a svätice, vo vrchole s plastikou pelikána. Z mladšieho barokového obdobia z polovice 18. storočia sa zachoval bočný oltár sv. Anny, tvorený stĺpovou architektúrou s rozklaným tympanónom s ústredným obrazom Výchova Panny Márie, v nadstavci s obrazom Boha Otca, ukončený plastikou svätice. Krstiteľnica s kužeľkovou nohou a misou v tvare rozety je zo 17. storočia s mladším klasicistickým dreveným vekom s výjavom Kristovho krstu.
Organ
Z 19. storočia je zachovaný organ umiestnený na chóre kostola, jednomanuálový pozitív s pedálom. Organová skriňa stojí v strede plochy chóru, mech je uložený vo veži. V strede plochy nad manuálom je nápis Szlezák Mihaly, Pozsonyban. Organ pozostáva z troch píšťalových skríň, stredná prevyšuje bočné, oddelené sú navzájom úzkymi pilastrami s kompozitnými hlavicami. Do rezby vo vrchole centrálnej veže sú zakomponované dva erby zviazané deväťcípou korunou, z ktorej vyrastá kríž. Pravý erb patrí rodine Zichy Ferrari, ľavý je nečitateľný. Organ postavil v roku 1857 organár Szlezák Mihály.
Exteriér
Pred vstupom do kostola je na vysokom okrúhlom kamennom stĺpe umiestnená plastika sv. Antona s Ježiškom v náručí z roku 1719.
Ďalšie Pamiatky v Rusovciach
Okrem Kostola sv. Márie Magdalény sa v Rusovciach nachádzajú aj ďalšie významné pamiatky:
- Kostol sv. Víta
- Morový stĺp sv. Antona
- Súsošie Najsvätejšej Trojice
- Kaplnka Laury Henckel Von Donnersmarck
- Brána Cintorína So Soškou Panny Márie
- Socha Piety
Kostol sv. Víta: Najstaršou sakrálnou stavbou na území Rusoviec je rímskokatolícky kostol sv. Víta, ktorý už dlho priťahuje pozornosť archeológov, historikov umenia a architektov - pamiatkarov.
Kostol sv. Víta
Súsošie Najsvätejšej Trojice: Súsošie Najsvätejšej Trojice so sochami sv. Márie Magdalény, sv. Floriána, sv. Rochusa a sv. Jána Nepomuckého. Súsošie bolo z roku 1748, obnovené bolo v rokoch 1998 - 2004, kedy boli urobené kópie sôch svätcov a nanovo osadené.
Súsošie Najsvätejšej Trojice
Kaplnka Laury Henckel Von Donnersmarck: Mauzóleum resp. pohrebná kaplnka bola postavená v roku 1884. Dala ho postaviť grófka Laura Henckel von Donnersmarck. Jednoloďová stavba so sedlovou strechou je postavená v neogotickom štýle.
Kaplnka Laury Henckel Von Donnersmarck
Brána Cintorína So Soškou Panny Márie: Murovaná brána na cintorín je riešená v duchu ľudového baroka. V strede má vstup v podobe lomeného oblúka, ktorý je po obvode farebne zvýraznený. Zo strany ulice je nika, ktorá je lemovaná modrým pásom. V nike je drevená socha Panny Márie ako kráľovnej nebies v náručí s malým Ježiškom. Socha je z roku 1779 a je príkladom ľudovej podoby baroka.
Brána Cintorína So Soškou Panny Márie
Morový Stĺp Sv. Antona: Stĺp so sochou sv. Antona. Stĺp je postavený na vysokom hranolovom podstavci s nápisom. Má rímsovú pätku, hladký driek, ukončený je platňou, na ktorej stojí sv. Anton, ktorý je oblečený do mníšskeho rúcha. V ľavej ruke drží sediaceho anjelika, pri nohách mu leží baránok. Stĺp bol postavený v roku 1719 na pamiatku morovej epidémie v roku 1713.
Morový Stĺp Sv. Antona
Socha Piety: Táto socha pôvodne stála pri ceste do Rakúska, do Zeiselhofu pri dnešnom PD Dunaj. Na podstavci je vytesaný nemecký nápis, ktorého preklad znie: „Pochválen buď Ježiš, Mária, Jozef. Tento kríž nechal urobiť Jakob Kats a Helena, jeho domáca zo zbožnosti Bohu roku 1742".
Socha Piety
Význam Sakrálnej Architektúry
Dejiny umenia na našom území sú jedinečne spojené s dejinami cirkvi či cirkví. Cirkev preto vždy podporovala umenie, lebo pravé umenie povznášalo. Architektúra sama osebe je z mnohých žánrov umenia tým najdôležitejším. Vytvára priestor, v ktorom sa uplatňujú ostatné druhy umenia. Ak má byť človek kultivovaný v nejakom priestore, je ho treba vybudovať. V prípade stavieb posolstva viery a vyznávania náboženstva vybudovať tak, aby sa človek dostal aspoň na chvíľu do iného sveta, sveta nadpozemského, sveta možno ťažko pochopiteľného, transcendentálneho, ale aj bez akejkoľvek interpretácie čitateľného. Tým sakrálna architektúra - najmä chrámov, kostolov, katedrál - plní svoje poslanie aj ako symbol stelesňujúci predstavy jednotlivých cirkví o priblížení sa k svetu nadprirodzenému, v prípade kresťanstva je kostol loďou, ktorej smer udáva Kristus za asistencie biblických výjavov, pripomínania osudov a ľudských vzorov - svätcov.
Bratislavský kraj reprezentuje takmer komplexne prehľad vývoja sakrálnej architektúry kultových stavieb od najstarších čias. Najstaršie zachované kresťanské stavby - aj keď len v základoch identifikované ako veľkomoravské, nachádzajú sa na bratislavskom hrade - bazilika, na hrade Devín - veľkomoravský kostol a kruhová sakrálna stavba v predhradí.
Záver
Kostol sv. Márie Magdalény v Rusovciach je nielen významnou sakrálnou stavbou, ale aj dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Bratislavy. Jeho bohatá história, jedinečná architektúra a umelecké prvky interiéru ho robia cenným svedectvom minulosti a obľúbeným cieľom pre návštevníkov a veriacich.