Kostol Svätej Rodiny, Sídlisko Juh, Trenčín: História a Súčasnosť

Na prvý pohľad vyzerá ako obyčajná trenčianska paneláková farnosť. Keď však do nej nazriete, pocítite prijatie a teplo rodiny. Veľkej farskej rodiny, ktorá ani nemohla dostať lepších patrónov.

Trenčiansky hrad, dominanta mesta.

História a Výstavba

Sivé bytovky, sivá obloha. Ladia s podobne sfarbeným kostolom. Prvé kroky po sídlisku Trenčín-Juh neboli ničím výnimočné. Hoci základný kameň kostola požehnal vtedajší nitriansky pomocný biskup František Rábek už v roku 1993, dokončili ho o päť rokov neskôr a 24. októbra 1998 ho posvätil kardinál Ján Chryzostom Korec.

Pre veriacich bol dôležitý rok 1998, kedy ukončili výstavbu Kostola Svätej rodiny, ktorý sa však stal terčom kritiky pre svoj vzhľad.

Kostol Svätej Rodiny na sídlisku Juh v Trenčíne.

Architektúra a Interiér

Oltárna vitráž znázorňuje sediacu Pannu Máriu s Dieťaťom a postava sv. Jozefa je akoby skrytá v pozadí vedľa hlavy Panny Márie. Rovnako nevšedná je aj krížová cesta, ktorá pozostáva z ôsmich zástav, pričom niektoré zastavenia sú zlúčené do jedného obrazu. V kostole je dostatok miesta pre všetkých - aj tých najmenších, pre ktorých je vyhradená zadná presklená časť.

„Kostol už budeme musieť pomaly opravovať, lebo po dvadsiatich rokoch by potreboval trošku údržbu. „Keď ho uvidíte, pochopíte,“ s úsmevom sa zapája do debaty farník Marián Michalík.

Farský Život a Spoločenstvá

Prioritou farára Miroslava Kuklu sú spoločenstvá, ktorými by chcel do kostola pritiahnuť viac obyvateľov trenčianskeho sídliska Juh. „Aby bolo všetko v duchu katolíckej identity, 8. decembra sme zverili farnosť pod ochranu Panny Márie.“

Farár Miroslav Kukla je v Trenčíne druhý rok, predtým pôsobil v dedinskej farnosti. „Tam je iný druh pastorácie, na dedine sú tradiční veriaci. Radšej sa zapájajú do spoločenstiev v meste, tie sú otvorenejšie, cítia sa tam bezpečnejšie, majú väčšiu anonymitu. Jeho srdcovkou sú spoločenstvá. Vraj preto, lebo z nich aj sám vyšiel. A tých je vo farnosti hojne. „Len ich treba stmeľovať a to je úloha nás kňazov. Chceli by sme spolu pripraviť farnosť na novú evanjelizáciu. Potrebujeme vyjsť do ulíc a evanjelizovať, hľadať spôsob ako ísť ohlasovať Ježiša a nebáť sa.

„Nemôžeme sa uspokojiť s tým, že stačí byť v nedeľu v kostole a to je všetko. V kostole či nedávno dostavanom pastoračnom centre sa schádzajú stovky veriacich. Najväčším spoločenstvom je ružencové bratstvo. Má 120 členov. „Občas sa s nimi stretávam, ale sú v podstate samostatnou jednotkou. Sú anonymní, prekonávajú svoje problémy, modlia sa za ne - sú tam veriaci aj neveriaci ľudia. Skupinku si nájde každý - od najmenších detí až po seniorov, ktorí vyšli z manželských stretnutí. „Nie sú to len babky a dedkovia, ktorí sa modlia. Chodia k nim manželia z celého Trenčína i okolia. Opisujú bežný program: „Robili sme veľa spoločných akcií, často sme po svätých omšiach dlho stáli pred kostolom a debatovali. Štvrté stretnutie je o čítaní Svätého písma z najbližšej nedele, ktoré potom rozoberáme. Potom sa ide do ďalšej rodiny a ide to odznova.“ Nechýbajú spoločné výlety, dovolenky, opekačky alebo silvestrovské akcie. „Deti sú vždy našou súčasťou, stretká sa začínajú modlitbou, vtedy sa pripoja a potom sa hrajú.

Modlitby otcov tvorí asi osem mužov, na starosti ich má Marián Michalík. „Okrem modlitby na rôzne úmysly sa medzi sebou rozprávame, kto čo zažil - v duchovnom aj osobnom živote. Pokiaľ vieme, radíme si a pomáhame. Keď napríklad rozoberáme Sväté písmo, je fajn, keď k nám príde pán farár a niečo nám vysvetlí, usmerní nás.“ Ten sa snaží počas roka navštíviť všetky spoločenstvá, priznáva však, že najviac sa asi venuje práve otcom. Spoločenstvá a ich členovia si navzájom pomáhajú. Zriadili tiež účet na pomoc rodinám, ktoré to potrebujú.

K spoločenstvu Južania patrí asi 70, zväčša mladých ľudí. „To je také ovocie manželských stretnutí. Deti, ktoré sa odmalička poznajú a postupne sa k nám začleňujú. Najmladší majú asi 16 rokov, najstarší vyše 30 a v skupinkách sú podľa veku. „Tí najmladší sa akoby boja starších, je to pre nich akási veková bariéra. To je taká naša miestnosť v kultúrnom dome. Bol tam starý škaredý modrý koberec, tak sme to pomenovali podľa neho,“ usmieva sa. „Ale teraz ich už ťahám do pastoračného centra, vtedy ešte nebolo,“ hlási sa do debaty farár. Ako ďalšie spoločenstvá, tak aj toto je otvorené pre každého.

Spoločenstvo Južania tvorí dôležitú súčasť farského života.

Katarína Gabrielová pokračuje: „Väčšinou máme vyučovanie, modlitbu chvál, zdieľanie alebo len také rozhovory. Raz do mesiaca máme veľké chvály v kostole, na ktoré chodieva okolo 150 ľudí. Udržiavame kontakty s okolitými spoločenstvami z rôznych blízkych dedín a spolupracujeme s nimi. Posledné štyri roky pracovali na projekte Žatva - laické ľudové misie. „Ako 150-členný tím mladých prídeme do nejakého mesta alebo obce a robíme tam laické misie. Ideme k bezdomovcom, chudobným, dôchodcom, do škôl, do rodín. Snažíme sa prísť ku každému a evanjelizovať i pomáhať, hoci aj s rúbaním dreva.

Keď sa pýtam, ako slávia sviatok svojich patrónov, dostávam prekvapivú odpoveď: „Hody máme 24. októbra, vtedy bol posvätený kostol.“ Na Vianoce, keď je sviatok Svätej rodiny, sú totiž rodiny a farníci zväčša spolu doma alebo na silvestrovskom pobyte, ktorý trávia posledné roky v Rodinkove. „Je to síce kostol zasvätený Svätej rodine, ale ten praktický život sa tu žije každý deň. Každý deň na večernej svätej omši je kostol do troch štvrtín naplnený. Farníci a celé generácie rodín sa stretávajú na občasnom dni farnosti, kde nechýbajú atrakcie pre deti, guláš či živá hudba.

„Patrik bol nenápadný chlapec, miništrant, deti ho mali veľmi rady, venoval sa miništrantom. Keď pred ôsmimi rokmi nečakane zomrel, mal asi 33 rokov. Pochádzal z ťažkých podmienok, v podstate ku koncu s bratom už nemali ani kde bývať. Je tu niekoľko ľudí, ktorých priviedol k viere, obrátili sa a teraz robia pre farnosť. Brával miništrantov na výlety, hrávali futbal. Chcel robiť pre deti olympiádu. Raz sa boli spolu kúpať, nikto nevie, čo sa presne stalo. Na svätej omši slúženej zaňho bol úplne plný kostol. Rok po jeho smrti sa podarila zorganizovať akcia, ktorú vždy chcel urobiť, nazvali sme to na jeho počesť Patrikiáda. Po nej sme všetci spolu išli na hrob, deti mu tam povešali medaily, čo dostali.

Keď príde reč na kostolníka Vladimíra Turzíka, je jasné, že ho v chráme všetci rešpektujú. Treba však robiť v kostole poriadky? „Nie je to také zlé, ale niekedy treba upozorniť. V sakristii som si už urobil poriadok, ale v kostole občas treba. Raz prišiel bývalý kolega na svadbu, ateista, vošiel dnu aj s čiapkou. Tak som mu povedal: ‚Keď sme išli ku generálovi, tiež sme išli bez čapíc. A teraz prídeš do kostola a čapicu máš narazenú na hlave, ako keby mrzlo.‘ Hneď si ju dal s ospravedlňovaním dole.

Koronavírus vo farnosti dobre poznajú, stretli sa s ním farníci a pravidelne aj farár. „Ja zase chodím do nemocnice na covidové oddelenie zaopatrovať chorých,“ priznáva farár, hoci našťastie zatiaľ chorobu nechytil. V Trenčíne je ich podľa jeho slov veľa, majú dve poschodia. Od začiatku druhej vlny zaopatril takmer 80 ľudí, mnoho sa však uzdravilo. „Nie je to prehnané z dôvodu, že možno nás mladších choroba tak nechytí, ale sú tam naši otcovia, naše mamy, ich treba chrániť. Prečo by sme ich mali nechať len tak, keď sa o nás celý život starali, budovali, vychovávali nás? Ale sú tam aj mladí. Neverili tomu, a keď koronavírus dostali, boli z toho hotoví. Z radov farníkov sú názory rôzne.

„Diskutujeme o tom často s miništrantmi, máme ich veľkú skupinu - od malých šesťročných detí až po dôchodcov. „Môže, ale nie o peniaze, hrávame žolíka. To je pastorácia s kartami,“ veselo odpovedá.

Sídlisko Juh a Jeho Vývoj

Najväčšie a najmladšie trenčianske sídlisko oslavuje 45 rokov od začiatku výstavby. V súčasnosti je najväčší problém s nedostatkom parkovacích miest, čo by sa ale malo v budúcnosti zmeniť. Na najväčšom trenčianskom sídlisku dnes býva takmer 20-tisíc ľudí. Stavať ho začali pred 45 rokmi, ako prvé položili základy ulíc Liptovská, Ludvika Svobodu a Saratovská.

„Projektové práce na výstavbe sídliska prebiehali od 60. rokov 20. storočia, predchádzala im urbanisticko-architektonická štúdia,“ vysvetľuje historička Janka Karlíková. Investorom výstavby bol Okresný národný výbor v Trenčíne a generálnym dodávateľom sa stali Pozemné stavby Trnava.

Na sídlisku okrem panelových bytov vyrástli aj školy. V roku 1977 začali s výstavbou Základnej školy na Saratovskej ulici, škola na Ulici Laca Novomeského prišla na rad o dva roky neskôr. „V rokoch 1991 - 1992 ukončili výstavbu časti Juh I., druhú časť - Juh II. budovali od roku 1983. V tom roku začali aj s budovaním garáží a odstavných plôch,“ osvetľuje minulosť historička.

Na otázku, ako vyzeralo miesto, na ktorom dnes sídlisko stojí, odpovedá historička jasne. „Kopec bol holý, spôsoboval aj problémy - zvažoval sa a pri silných dažďoch voda zatekala do niektorých pivníc. Projektanti mali mnoho problémov,“ dodala Karlíková.

Hlavný architekt mesta Martin Beďatš vidí v sídlisku výhody aj nevýhody. „Za pozitívum považujem to, že Juh leží na kopci pri lesoparku Brezina a vďaka kopcovitému terénu sa zo sídliska vytláča jednotvárnosť a podobnosť budov,“ povedal. Mínusom je podľa neho horšia dostupnosť pre peších a cyklistov, spomína ale aj kvalitu postavených panelákov.

„Sídlisko je z obdobia komunizmu a je podľa mňa postavené horšie ako staršie trenčianske sídliská. Kvalita panelákov je tu nižšia, horný Juh je podľa mňa na kvalitatívne vyššej úrovni ako dolný Juh,“ ozrejmil architekt. Beďatš za najväčšie negatívum považuje monotónnosť budov a nedostatok parkovacích miest. „V minulosti platili vtedajšie normy, v ktorých bolo podcenené množstvo parkovacích miest, čo sa dnes negatívne prejavuje,“ uviedol hlavný architekt mesta.

Predseda výboru mestskej časti Juh Patrik Žák rovnako za hlavný problém hodnotí nedostatok parkovacích miest. „Musíme pracovať na parkovacom systéme, ktorý je zavedený vo všetkých krajských mestách, Trenčín je v tomto posledný,“ povedal.

Podľa Žáka je ale potrebná aj starostlivosť o bytové domy. „Spoločenstvá musia systematicky meniť rozvody, elektrinu, vodu, odpad a, samozrejme, zatepľovať. Paneláky boli postavené iba na určité časové obdobie, preto ak sa ľudia nebudú o ne starať, môže to o 30-40 rokov dopadnúť zle,“ dodal.

Výstavba sídliska Juh v roku 1977.

Kostoly a Chrámy v Trenčíne a Okolí

Trenčín, geografické centrum stredného Považia, patrí medzi najstaršie slovenské mestá a je sídlom Trenčianskeho kraja. Prvá zmienka o Trenčíne je zaznamenaná na mape gréckeho zemepisca Claudia Ptolemaia z 2. storočia. Ešte významnejší doklad o Trenčíne (Laugariciu) je latinský nápis vytesaný do skaly Trenčianskeho hradu pochádzajúci z roku 179, ktorý hlása víťazstvo vojsk cisára Marca Aurelia nad germánskymi Kvádmi.

Čo sa týka konfesionálnej príslušnosti, najnovšie údaje ponúka Sčítanie osôb, domov a bytov v roku 2021. Rímskokatolícke farnosti Trenčína patria do Nitrianskej diecézy, gréckokatolícka farnosť do Bratislavskej eparchie, evanjelický cirkevný zbor je súčasťou Západného dištriktu ECAV na Slovensku.

V Trenčíne rástol dopyt veriacich po vlastnom chráme. Veriacim sa nový kostol páči. Do trenčianskeho svätostánku dochádzajú ľudia zo širokého okolia - z Myjavy či Považskej Bystrice.

História Kaplnky svätej Anny v Trenčíne, ktorá slúži priam ako ďalší kostol mesta, sa spája s pomerne krátkym (1938 - 1949), zato nesmierne plodným pôsobením dominikánov, ktorí okrem kazateľskej činnosti mali na starosti duchovnú správu vo väzení i v nemocnici.

Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorému obyvatelia mesta hovoria Notre Dame (alebo kostol u sestričiek), vďačí za svoj ľudový názov školským sestrám de Notre Dame, ktoré prišli do Trenčína v roku 1921, kde v susedstve kostola pôsobili v materskej i meštianskej škole. Do mesta sa vrátili po Nežnej revolúcii.

Necelých 10 km od Trenčína sa v obci Skalka nad Váhom nachádza Kostol svätého Andreja-Svorada a Beňadika, ktorý je postavený na mieste, odkiaľ zbojníci zhodili zo skaly do Váhu svätého Beňadika. Ide o Diecéznu svätyňu Nitrianskej diecézy, kde sa v období 17. - 21. júla koná hlavná diecézna púť.

Aj keď staršej generácii sa v súvislosti s Trenčínom vybaví prívlastok „mesto módy“, ten správny prívlastok je „mesto armády“. Bolo to tak po stáročia a nie je to inak ani dnes, a to pre jeho strategickú polohu.

Pre ďalší vývoj Trenčína bude mimoriadnym impulzom víťazstvo v súťaži o titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) 2026. Po Košiciach pôjde len o druhé slovenské mesto hrdiace sa týmto titulom.

Projekt EHMK 2026 sa netýka iba kultúry, ale má aj významný ekonomický a spoločenský vplyv na rozvoj mesta a celého regiónu i jeho prepájanie s Európou.

Pôvodné datovanie kostolov Trenčína:

• 13. storočie (1): Kostol svätých Kozmu a Damiána (Biskupice)
• 14. storočie (1): Kostol narodenia Panny Márie
• 15. storočie (2): Kostol svätého Stanislava, biskupa a mučeníka (Opatová), Kostol svätého Štefana Kráľa (Orechové)
• 18. storočie (2): Evanjelický kostol, Kostol svätého Františka Xaverského
• 20. storočie (3): Kostol svätého Jána Nepomuckého (Kubrá), Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Notre Dame), Kostol Svätej rodiny (sídlisko Juh)
• 21. storočie (2): gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda, rímskokatolícky kostol bez patrocínia vo výstavbe (sídlisko Sihoť)

Kostoly spravované rehoľnými rádmi: Kostol svätého Františka Xaverského - v správe rehole piaristov.

Kostol svätého Jána Nepomuckého v miestnej časti Kubrá je dielom známeho architekta Michala Milana Harminca.

S Trenčínom sa spája meno Jozefa Braneckého (1882 - 1962), piaristu, ktorý mu venoval 42 rokov svojho tvorivého života.

Stručná história kresťanstva a aktuálny stav v Trenčianskom kraji

Až do 16. storočia katolícka Trenčianska stolica sa postupne začala meniť na protestantský región. Dnes má na území TSK svoje farnosti päť rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Bratislavská arcidiecéza, Banskobystrická diecéza, Nitrianska diecéza, Trnavská arcidiecéza i Žilinská diecéza.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Trenčianskom kraji organizovaná v rámci štyroch seniorátov, z ktorých Bratislavský, Myjavský a Považský sú začlenené do Západného dištriktu ECAV na Slovensku a Turčiansky seniorát patrí do Východného dištriktu ECAV na Slovensku.

V 276 mestách a obciach kraja sa nachádza 306 kostolov a chrámov patriacich štyrom denomináciám, z toho v krajskom meste je 11 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Dnes patria väčšinou (vyše 86 %) Rímskokatolíckej cirkvi, ale v období reformácie medzi prvou tretinou 16. a druhou polovicou 17. storočia bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech ECAV, ktorá sa po protireformácii udržala prevažne v juhozápadnej časti (okolie Myjavy).

Až v 63 obciach Trenčianskeho kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám, čo je po Žilinskom kraji (69 obcí) druhý najvyšší počet.

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:

• 11. storočie: 1
• 12. storočie: 7
• 13. storočie: 26
• 14. storočie: 25
• 15. storočie: 17
• 16. storočie: 6
• 17. storočie: 15
• 18. storočie: 73
• 19. storočie: 37
• 20. storočie: 68 (z toho po Nežnej revolúcii 33)
• 21. storočie: 31

Na území kraja sú oficiálne len dve pútnické miesta: Ladce (Butkov) - Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva a Skalka nad Váhom (Malá Skalka) - Kostol svätých Andreja-Svorada a Benedikta.

Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Medzi ne patria aj:

• rímskokatolícky Kostol svätých Kozmu a Damiána (polovica 13. storočia)
• rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie (14. storočie)
• rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa (18. storočie)
• rímskokatolícky Kostol svätého Stanislava, biskupa a mučeníka (18. storočie)
• rímskokatolícky Kostol svätého Františka Xaverského (18. storočie)
• Evanjelický kostol (18. storočie)
• rímskokatolícky Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie (20. storočie)

V TSK nestoja kostoly či chrámy, ktoré by boli na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Najstarší kostol je rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža v Krásne z 11. storočia. Najmladší chrám je gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda v Trenčíne (2022).

Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: rímskokatolícky Kostol svätých emauzských učeníkov v Bánovciach nad Bebravou (sídlisko Dubnička), rímskokatolícky Kostol Svätej rodiny v Považskej Bystrici (sídlisko SNP), rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Trenčíne (sídlisko Sihoť), pravoslávny Chrám svätého veľkomučeníka Dimitrija Solúnskeho v Brezovej pod Bradlom.

Evanjelický kostol v Krajnom bol postavený bezprostredne po vydaní Tolerančného patentu cisára Jozefa II., ktorý prakticky znamenal ukončenie protireformácie.

Návštevníci Trenčianskych Teplíc ocenia Evanjelický kostol na okraji Kúpeľného parku. Kostol vo funkcionalistickom slohu s dreveným vyrezávaným stropom, postavený v rokoch 1930 - 1931 pre vlhké podložie na 47 pilótach, figuruje na zozname národných kultúrnych pamiatok.

V Ráztoke, miestnej časti Hornej Marikovej, sa nachádza najzápadnejší drevený kostol na našom území.

Tabuľka: Počet a podiel kostolov podľa denominácie v Trenčianskom kraji

tags: #kostol #svatej #rodiny #sidlisko #juh #trencin