Zaujímavou pamiatkou postavenou v klasicistickom slohu je kostol sv. Rozálie. Pozornosť upúta netypickou formou riešenia jej tvaru. Budova bola projektovaná podľa vzoru rímskych rotúnd. V exteriéri k oválu lode, ktorá je zaklenutá laternovou kupolou, sa pripája obdĺžnikové presbytérium.
Kostol svätej Rozálie v Komárne
História kostola
Kostol bol postavený na mieste starého kostola sv. Rozálie, ktorý bol zbúraný v 30. rokoch 19. storočia, keď musel ustúpiť stavbe Palatínovej línie, súčasti pevnostného systému Komárna. Nový kostol bol postavený v rokoch 1839-1844 spolu s malou kalváriou. Postavený je v empirickom slohu (posledné obdobie klasicizmu), okrem jedného oltára zachovaného zo starého kostola v barokovom slohu.
Kostol významne poslúžil v rokoch 1848-1849, po zničení kostola sv. Ondreja požiarom a reformovaného kostola bombardovaním v roku 1849. V tom období slúžil reformovaným aj katolíckym veriacim až do obnovenia kostola sv. Ondreja. V rokoch 1860-1880 ho navštevovali hlavne študenti a žiaci. Potom v rokoch 1880-1906 bol využívaný hlavne vojenskou posádkou, až kým neprestavali františkánsky kostol na vojenský.
V tom čase sa zistilo, že drevenná konštrukcia kostola je zhnitá. Preto ho zatvorili a neskôr v roku 1908 obnovili. Od roku 1902 sa v kostole svietilo plynom a od roku 1935 elektrinou.
Zaujímavosti a udalosti
V srdci Komárna, len kúsok od majestátneho Kostola sv. Rozálie, sa pred dvoma dekádami odohrala tragédia, ktorá by dnes naplnila titulky bulváru i serióznych médií. Majiteľa záložne zavraždili sekerou. Podobne šialenou smrťou skončil život pravdepodobného autora kostala sv. Rozálie.
Johann Packh, brilantný architekt a pravdepodobný autor návrhu Kostola sv. Rozálie, bol mužom vizionárskeho talentu. V Ostrihome projektoval baziliku a jeho meno sa spájalo s najvznešenejšími budovami svojej doby. V októbri 1839 vtrhol nadránom do domu Packhovcov muž, ktorého poznali. István Ribi, bývalý vojenský sluha generála Chaudelota - suseda rodiny. Kým si nič netušiaci Packh obliekal kabát, Ribi sa vybral do kuchyne a pod plášť si skryl sekeru. V momente nepozornosti zaútočil. Packh sa bránil, no zraneniam podľahol.
Ribi bol rýchlo dolapený, no pred popravou vyriekol osudové obvinenie: tvrdil, že ho na vraždu naviedla samotná Mária Packh. Tá bola vzápätí zatknutá. Hoci súd napokon Máriu v roku 1841 oslobodil, mesiace vo väzení ju fyzicky i duševne zničili.
Syn Jánosa, ktorý v čase vraždy mal len osem rokov, neskôr ušiel pred represáliami po revolúcii 1848/49 do Turecka. Zmenil si meno na gróf Pál Oszkár Eszterházy, slúžil v britskej armáde v Indii a Afrike a nakoniec emigroval do USA. Tam založil Prvú uhorskú kolonizačnú spoločnosť a priviedol stovky ľudí z Uhorska do Kanady.
Johann Packh, tento génius bez šťastia, odpočíva vo večnosti v podzemí ostrihomskej baziliky - v krypte, ktorú sám navrhol.
Mária Packh dožila svoje dni v Nových Zámkoch, odkázaná na milodary miestnej kapituly.
Lisabonská ruža z popola - ale jej meno bolo pochované pod kameňom
Pred viac ako dvadsiatimi rokmi sa v jednej z komárňanských záložní odohrala scéna ako z hororu. Dušan, muž známy v komunite, mal v ten deň dostať vyše milión korún od neznámeho dlžníka. Do prevádzky však vkročil niekto iný - vrah so sekerou zabalenou v igelitke. Prvý úder mieril do tváre. Dušan padol. Nasledovalo ďalších päť rán - brutálnych, presných, chladnokrvných. Posledná - rana istoty - zasiahla hlavu ostrím.
Prípadom sa zaoberali špecialisti z Bratislavy. Ich verdikt bol zdrvujúci: nešlo o prácu profesionála, ale o niekoho z Komárna, niekoho známeho.
Vrah sa do dnešného dňa nenašiel.
Súčasný stav
Pravdepodobne už v roku 1840, v začiatkoch výstavby kostola, pribudol okolo neho múr so zastaveniami Krížovej cesty. Kaplnky majú formu malých hranolových stavieb s trojuholníkovým štítom. Pôvodné výjavy štrnástich zastavení maľované na plechu sú dnes uložené v interiéri kostola.
Dnes je celý areál kostola zanedbaný a zarastený...