Spišská Kapitula, starobylé cirkevné mestečko rozprestierajúce sa na Vrchu sv. Martina, píše svoju históriu už od prelomu 11. a 12. storočia. Spišská Kapitula je pôvodným sídlom spišských prepoštov, ktorí stáli na čele komunity vyšších duchovných, ktorá sa nazývala kapitula kanonikov. Práve ona dala lokalite dnešný názov.
Až do roku 1948 bola Spišská Kapitula samostatnou obcou, dnes je ulicou Spišského Podhradia. V priebehu dejín prešla mnohými stavebnými vývojovými fázami. Jednotliví jej obyvatelia - spišskí prepošti, kanonici a od roku 1776 biskupi - sa na nej podpísali vlastnými stavebnými a kultúrnymi prínosmi, čím zušľachťovali jej výzor.
Vzhľadom na svoju ojedinelosť a unikátnosť bola Spišská Kapitula v roku 1950 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu a od roku 1993 je spolu so Spišským Podhradím, Spišským hradom a Kostolom Svätého Ducha v Žehre zapísaná v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Dominantnou stavbou Spišskej Kapituly je Katedrála sv. Martina.
Genius Loci - Spišská Kapitula
Letecký pohľad na Spišskú Kapitulu.
Katedrála sv. Martina: Srdce Spišskej Kapituly
Srdcom Spišskej Kapituly je chrám zasvätený sv. Martinovi biskupovi. Románsku stavbu začali budovať v polovici 13. storočia a je výsledkom významnej stavebnej činnosti v tejto lokalite. Z románskej časti kostola sa zachovalo trojlodie, pôvodne so strednou loďou dvojnásobne vyššou, s priľahlou emporou, z ktorej rohov vychádzajú dve veže. Vznikla tak charakteristická západná dvojvežová fasáda so vstupným bohato profilovaným portálom. Významnou stavebnou úpravou bola prístavba kaplnky Zápoľských v rokoch 1488 až 1493 k južnej lodi, s ktorou boli pribudovane aj i dve sakristie. V 19. storočí puristická regotizácia poznamenala i výzdobu interiéru. Katedrála nie je len skvostom architektonickým, ale aj jej interiérové vybavenie je unikátne.
Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule.
História Výstavby a Úprav Katedrály
Dnešný katedrálny chrám spišského biskupstva postavili niekedy v prvej tretine 13. storočia na mieste staršej stavby, neďaleko benediktínskeho kláštora z 11. storočia. Začali ju stavať ako reprezentatívny chrám spišského prepošstva v súvislosti s usadením sa Kolomana, syna kráľa Ondreja II.
Pôvodný kostol sa od súčasného dosť odlišoval. Išlo o trojloďovú pseudobaziliku (baziliku s vyvýšenou strednou loďou ale bez okien) s dvojvežovým západným priečelím, priečnou loďou rovnakej výšky ako stredná loď a svätyňou zrejme v podobe polkruhovej apsidy.
Západné dvojvežové priečelie bolo riešené ako tzv. vestverk - samostatný, od lode oddelený stavebný celok, spájajúci podvežie a časť medzi vežami do jedného priestoru, ktorý bol sprístupnený vlastným schodiskom. Išlo tu zrejme o reprezentatívnu sieň, vyššiu ako hlavná loď, ktorú vybudovali ako kaplnku pre potreby kráľovského rodu. Ďalšiu ranu zasadili kostolu Tatári, ktorí ho v roku 1241 vypálili, pričom najťažšie bol poškodený vestverk.
Obnovy sa stavba dočkala až v 70. rokoch 13. storočia, kedy peniaze na tento účel odkázal vo svojom testamente prepošt kapituly Mutmerius. Práce na katedrále prerušil v rokoch 1288 - 89 vpád Kumánov, ktorí ju vyplienili a tak bola obnova ukončená až začiatkom 90. rokov 13. storočia.
V rámci nej bola dostavaná južná veža, ktorá však po skúsenostiach s Tatármi dostala na treťom poschodí dve štrbinové strieľne, veľké združené okná nájdeme už len na štvrtom podlaží (severná veža ich má aj na treťom). Oprava sa týkala aj vestverku, ktorý však nebol obnovený do pôvodnej podoby a zmenilo sa zrejme aj jeho využitie.
Potreba zväčšiť kapacitu lode viedla v 14. storočí postupne k prístavbe dvoch kaplniek do priestoru medzi východnou stenou transeptu a severnou, resp. južnou stenou hlavnej lode. Veľká neskorogotická prestavba sa uskutočnila v rokoch 1462 - 1478. Pôvodnú apsidu nahradilo pomerne vysoké polygonálne presbytérium.
V rámci neskorogotickej prestavby bol súčasne celý vnútorný priestor zjednotený zbúraním východného múru priečnej lode, ako aj stien medzi hlavnou loďou a bočnými kaplnkami. Pôvodné románske klenby v hlavnej i bočných lodiach nahradila gotickými klenbami a v rokoch 1488 - 94 pristavali z južnej strany Kaplnku Zápoľských.
V súvislosti s výstavbou tejto kaplnky bola taktiež rozšírená a nadstavaná južná gotická sakristia, pričom na prvom poschodí vznikol priestor pre knižnicu. Významnejšie stavebné úpravy sa realizovali ešte v súvislosti s vytvorením Spišskej diecézy v roku 1776, keď okrem iného bola rozšírená západná organová empora na úkor románskej lode. V druhej polovici 19. storočia sa uskutočnili úpravy v novogotickom duchu. V 20. storočí sa uskutočnila obnova v roku 1937 i v sedemdesiatych rokoch.
Katedrála predstavuje jeden z najhodnotnejších príkladov neskororománskej i gotickej architektúry na Slovensku. Výskum z rokov 2006 a 2007 zásadne zmenil náš pohľad na počiatky katedrály. Dovtedy prevládala predstava, že ju postavili až po tatárskom vpáde v rokoch 1245 - 1273 ako u nás pomerne rozšírený typ trojloďovej baziliky s trojapsidovým východným záverom.
Na severnej strane stavby bol pri výskume nájdená časť múru staršej stavby, pravdepodobne spred 13. storočia. Pod základmi románskej časti katedrály sa našli hroby datované na prelom 12. a 13.
Architektonické prvky
Z románskych prvkov sa zachovali združené okná na vežiach a štrbinové okno nad severným, tiež románskym, portálom, reprezentatívny západný portál medzi vežami, fasáda dvojvežového priečelia zdobená oblúčikovým vlysom a zuborezom.
V interiéri katedrály sa nachádza známa kamenná plastika leva s knihou v predných labách - leo albus (biely lev). Pochádza z prvej polovice 13. storočia a pôvodne bol zrejme umiestnený pred niektorým z portálov (najskôr reprezentatívnym západným).
V interiéri nad severným portálom sa zachovala vzácna freska. Ide o výjav korunovácie a požehnania kráľa Karola Róberta Pannou Máriou a malým Ježiškom, ktorý bol namaľovaný podľa letopočtu v nápise v roku 1317. Je jedna z prvých už gotických malieb na Slovensku, ktorej autorom bol pravdepodobne taliansky umelec z prostredia dvora Anjuovcov v Neapole. Maľba mala silný politický podtón a symbolizovala presadenie kráľovskej moci na Spiši po víťaznej bitke s odbojnými veľmožmi pri Rozhanovciach v roku 1312. V katedrále sa nachádza osem oltárov, z toho viacero ešte pôvodne gotických.
Freska Korunovácia Karola Róberta.
Ostatné budovy v Spišskej Kapitule
Spišská Kapitula je komplexom budov. Tvorí ju:
- Neskororománska Katedrála sv. Martina
- Bývalý prepoštský palác z konca 13. storočia, prestavaný v 18. storočí do dnešnej podoby biskupskej rezidencie
- Desať domov kanonikov zo 14. až 18. storočia
- Kaplánka zo 17. storočia
- Bývalý jezuitský kláštor, ktorý bol v r. 1815 prestavaný na Spišský kňazský seminár
- Funkcionalistická budova učiteľského ústavu, ktorá pre túto školu bola postavená v r. 1933
Všetky uvedené budovy sú usporiadané do podoby ulice v smere západ - východ. Celý komplex stavieb bol v roku 1665 obohnaný jednotnými hradbami, do ktorých sa vstupuje troma hlavnými bránami, umiestnenými na východe a na západe.
Biskupská záhrada
Neoddeliteľnou súčasťou Spišskej Kapituly je parkovo upravená záhrada z roku 1741, ktorá sa nachádza v severnej časti uličnej zástavby Spišskej Kapituly, v priestore medzi kanonickými domami a biskupskou rezidenciou. Dnešný vzhľad parku predstavuje moderné architektonické riešenie záhrady, pričom sú zvýraznené všetky vzácne zachované historické architektonické súčasti, ku ktorým patria hradby, altánok, hodinová veža a parciálne zachovaná drobná záhradná architektúra. Biskupská záhrada je miestom oddychu, meditácie a modlitby a ponecháva možnosť naplno si vychutnať ticho a pokoj.
Spišský Jeruzalem
Unikátna modelová sakrálna krajina - kalvária, ktorá je štruktúrou podobná skutočnému Jeruzalemu - sa nachádza západne od Spišskej Kapituly, v lokalite Pažica a Sivá Brada. Kalvária je špecifická svojou koncepciou, osadením v krajine, i použitými architektonickými prvkami.
Praktické informácie pre návštevníkov
Katedrála je prístupná počas omší i určených návštevných hodín - od pondelka do piatka od 9.00 do 15.00 h. Vstupné je 2 eurá, zľavnené 1 euro. Fotografovanie v interiéri je zakázané.