Kostoly v centre Viedne: Architektonické skvosty a história

Viedeň by jednoznačne nemala chýbať na zozname vašich cestovateľských snov. Či prídete v páre, s kamarátmi alebo na výlet zoberiete deti, metropola Rakúska má vždy čo ponúknuť. Mesto priam prekypuje históriou, pamiatkami, galériami a neobyčajnými zážitkami. Na centre Viedne je skvelé to, že všetky pamiatky sú blízko seba. Ak nemáte vážne fyzické obmedzenia, môžete ich obehať aj pešo. Môžete to vziať náhodne, alebo sa prejsť po slávnom bulvári Ringstrasse.

Dlhú dobu boli odborníci presvedčení, že Kostol sv. Ruprechta je najstarším kostolom vo Viedni. Archeologické a historické výskumy však dokázali, že Kostol sv. Petra je pravdepodobne starší ako Kostol sv. Ruprechta, aj keď sa z jeho pôvodnej podoby zachovalo len torzo, pretože bol niekoľkokrát prestavaný. Poďme sa spoločne pozrieť na niektoré z týchto architektonických skvostov.

Dóm svätého Štefana (Stephansdom)

V samom srdci Viedne, na rušnom námestí Stephansplatz, sa týči majestátna gotická katedrála, ktorá už stáročia dominuje panoráme rakúskej metropoly. Každý rok sem zavítajú milióny turistov, pútnikov a milovníkov histórie, aby obdivovali jeho impozantnú fasádu, nádherný interiér a výhľady, ktoré ponúkajú jeho veže. Dóm svätého Štefana je viac než len turistickou atrakciou - je to živý symbol Viedne, ktorý spája minulosť s prítomnosťou. Počas stáročí prežil vojny, požiare a prestavby, no vždy si zachoval svoj nezameniteľný charakter. Dnes stojí ako hrdý strážca histórie, duchovné srdce Rakúska a miesto, kde sa stretávajú dejiny, kultúra a viera.

Návšteva Stephansdomu je nezabudnuteľnou súčasťou pobytu vo Viedni. Dóm svätého Štefana je symbolom Viedne a svedkom jej búrlivej histórie. Táto monumentálna katedrála prežila dynastické zmeny, vojny, požiare aj bombardovanie, no vždy sa dokázala postaviť na nohy a zachovať si svoju majestátnosť. Dóm svätého Štefana je najvýznamnejší katolícky kostol v meste, najvýznamnejšia viedenská gotická stavba a jeden z hlavných symbolov Viedne.

História Stephansdomu sa začína v roku 1137, keď viedenský vojvoda Leopold IV. Babenberský uzavrel dohodu s pasovským biskupom Reginmarom. Táto dohoda umožnila výstavbu nového chrámu na mieste bývalého pohanského pohrebiska. Pôvodný chrám bol vybudovaný v románskom slohu a jeho hlavnými prvkami boli dve západné veže a portál nazývaný Riesentor (Obrovská brána). Ako sa Viedeň stávala bohatším a významnejším mestom, bolo potrebné zväčšiť aj jej hlavný chrám. V roku 1359 vojvoda Rudolf IV. založil nový, gotický chrám, ktorý mal prekonávať všetky ostatné stavby v meste.

V 15. storočí sa začala výstavba Južnej veže (Südturm), ktorá sa stala jedným z najvýraznejších symbolov Viedne. Zaujímavosťou je, že pôvodne mala byť postavená aj druhá, Severná veža (Nordturm), no tá zostala nedokončená. V 16. storočí bola katedrála svedkom významných historických udalostí, ako napríklad pohrebných obradov významných panovníkov a osobností, vrátane cisára Františka Jozefa I.

V apríli 1945, keď sa Viedeň ocitla v posledných dňoch druhej svetovej vojny, bol Dóm vážne poškodený požiarom. Oheň sa rozšíril zo susedných domov, ktoré boli zasiahnuté delostreleckou paľbou. Už 23. apríla sa zrútila strecha a zhorela väčšina interiéru. Napriek tomu sa dóm podarilo obnoviť a v roku 1952 bol opäť otvorený pre verejnosť.

Dóm svätého Štefana je viac než len majestátna budova - je to živá súčasť histórie Viedne. Od svojho vzniku v 12. storočí bol svedkom významných udalostí, ktoré formovali nielen mesto, ale aj celú krajinu. Dnes sa pred týmto chrámom zastavujú tisíce turistov, ktorí obdivujú jeho veže, mozaikovú strechu a historický význam. Dóm svätého Štefana nie je len dominantou Viedne, ale aj majstrovským dielom gotickej architektúry, ktoré uchvacuje návštevníkov svojimi detailmi, proporciami a históriou ukrytou v každom kameni.

Keď sa blížite k Stephansdomu, už z diaľky vás uchváti jeho štíhla silueta, ktorá sa týči nad historickým centrom Viedne. Jeden z najvýraznejších prvkov chrámu je jeho farebná strecha, ktorú tvorí 230 000 glazovaných škridiel usporiadaných do unikátnej mozaiky. Dóm sv. Štefana má dve veže:

• Južná veža (Südturm, 136,4 m) - Považovaná za skutočný vrchol gotického staviteľstva v Rakúsku.
• Severná veža (Nordturm, 68 m) - Mala byť rovnako vysoká ako Južná veža, ale jej stavba sa zastavila v 16. storočí kvôli zmenám v architektonických trendoch a financiám.

Ak vás vonkajší vzhľad Stephansdomu ohromí, interiér vás pohltí svojou hlbokou atmosférou, gotickými klenbami a umeleckými pokladmi. Chrám ukrýva 18 oltárov, pričom každý z nich má jedinečný historický a umelecký význam.

• Hlavný oltár (postavený v barokovom štýle v 17. storočí) - predstavuje ukameňovanie sv. Štefana.
• Oltár sv. Kataríny, oltár sv. Kríža a oltár sv. Barbory.
• Hrobka cisára Friedricha III.

Vitráže zo 14. a 15. storočia dodávajú interiéru chrámu jedinečnú atmosféru a svetlo. Dóm ukrýva aj bohatú zbierku liturgických predmetov, relikvií a historických klenotov.

Dóm svätého Štefana je miestom, kde sa už po stáročia rozlieha organová hudba. Stephansdom má viacero organov, pričom najvýznamnejší je hlavný organ nachádzajúci sa na zadnej galérii chrámu. Zaujímavosťou je aj tzv. Viedenský organový orchester, ktorý pravidelne vystupuje v katedrále.

Architektúra a dizajn Stephansdomu sú výsledkom storočí výstavby, prestavieb a umeleckej tvorby. Návšteva Dómu svätého Štefana nie je len o obdivovaní jeho nádhernej architektúry. Ak chcete vidieť Viedeň z výšky, objaviť tajomné katakomby alebo zažiť neopakovateľnú atmosféru koncertov a bohoslužieb, Stephansdom má pre vás niečo špeciálne.

Jedným z najväčších zážitkov návštevy Dómu sv. Štefana je výstup na Južnú vežu. Po zdolaní 343 schodov sa vám naskytne panoramatický výhľad na celú Viedeň. Pod povrchom Stephansdomu sa ukrýva podzemný svet plný histórie, tajomstiev a relikvií minulosti. V najstarších častiach katakomb nájdete masové hroby obetí moru z 18. storočia.

Dóm svätého Štefana nie je len nádhernou gotickou stavbou a symbolom Viedne - jeho kamene sú plné tajomstiev, legiend a nevysvetliteľných príbehov, ktoré si generácie Viedenčanov predávajú už stáročia.

Každý veľkolepý chrám má svoju legendu o nadprirodzených silách, ktoré zasiahli do jeho stavby - a Stephansdom nie je výnimkou. Podľa povesti bol jeden zo staviteľov Stephansdomu ambiciózny majster, ktorý túžil po tom, aby jeho dielo prekonalo všetky iné katedrály v Európe. Čert mu sľúbil, že pomôže s výstavbou, ale pod jednou podmienkou: majster sa nesmel počas stavby nikdy pozrieť späť, inak bude jeho dielo prekliate. Keď sa však chrám blížil k dokončeniu, majster náhle začul ženský výkrik, ktorý znel ako jeho milovaná manželka. Ak sa pozorne pozriete na vonkajšie múry Stephansdomu, nájdete desiatky skrytých symbolov a znakov, ktoré pochádzajú ešte zo stredoveku.

V stredoveku neexistovali autorské práva, preto kamenári často vytesali do múrov svoje znamenie, aby si „podpísali“ svoju prácu. Na jednej zo strán chrámu sa nachádza zvláštny vyčnievajúci kameň, ktorý sa podľa povesti nikdy nesmie pohnúť. Na jednej strane chrámu môžete vidieť sochu muža, ktorý má na tvári vážny výraz a ruky založené na hrudi. Podľa legiend ide o staviteľa, ktorý bol prekliaty, pretože sa pokúsil oklamať svojich robotníkov. Pod chrámom sa rozprestiera tajomné podzemie, kde sa nachádzajú pozostatky tisícok ľudí.

Počas morovej epidémie v 18. storočí boli pod Stephansdomom pochovávané obete tejto strašnej choroby. Jednou z najikonickejších častí Stephansdomu je obrovský zvon Pummerin, ktorý sa nachádza v Severnej veži. Pummerin bol pôvodne odliaty v roku 1711 z tureckých kanónov, ktoré zostali po neúspešnom obliehaní Viedne v roku 1683. V roku 1951 bol odliaty nový zvon zo zvyškov toho pôvodného.

Dóm svätého Štefana je jednou z najnavštevovanejších pamiatok Viedne, preto je dobré mať vopred naplánovanú návštevu, aby ste sa vyhli davom a využili váš čas naplno. Chrám je otvorený pre veriacich denne, pričom sa tu pravidelne konajú omše. Aj keď vstup do hlavnej lode chrámu je zdarma, prehliadka niektorých častí je spoplatnená.

Dóm svätého Štefana sa nachádza v samotnom centre Viedne, priamo na námestí Stephansplatz. Ak prichádzate autom, odporúčame zaparkovať v podzemných garážach (napr. Kärntnerringgarage). Dóm svätého Štefana je srdcom Viedne, no jeho okolie ponúka ešte viac. Keď vyjdete z majestátneho chrámu na Stephansplatz, ocitnete sa v rušnom centre mesta, kde sa prelína história s moderným životom.

Len čo vyjdete z chrámu, ocitnete sa na Stephansplatz, jednom z najrušnejších námestí vo Viedni. Táto široká ulica patrí k najstarším v meste a kedysi bola súčasťou rímskych hradieb. Pestsäule (Morový stĺp) - nádherný barokový pamätník postavený po morovej epidémii v 17. storočí. Ak by ste sa mohli vrátiť v čase do obdobia Habsburgovcov, práve Kohlmarkt by bola ich obľúbená nákupná destinácia.

Na prvý pohľad môže pôsobiť Haas-Haus, moderná budova zo skla a ocele oproti Stephansdomu, ako nečakaný kontrast k historickej gotickej katedrále. Na jej streche sa nachádza reštaurácia s terasou, odkiaľ máte jedinečný výhľad na Dóm sv. Len pár krokov od Dómu sa nachádza jedno z najvýznamnejších miest pre milovníkov klasickej hudby - Mozarthaus Vienna. Práve tu si cisár František Jozef I. Len pár minút chôdze od Stephansdomu sa dostanete k Hofburgu, bývalému sídlu rakúskych cisárov. Dnes je domovom Rakúskej národnej knižnice, Španielskej jazdeckej školy a Sisi múzea.

Dóm svätého Štefana (zdroj: Wikimedia Commons)

Kostol svätého Karola Boromejského (Karlskirche)

Na rušnom Karlovom námestí nájdete nádherný barokový kostol s mohutnou kupolou. Nazýva sa Karlskirche a je zasvätený svätému Karolovi z Čiech. Súčasťou prehliadky je aj terasa nad vstupným portálom, ktorá je prístupná verejnosti. Dostanete sa na ňu cez galériu. Je z nej pekný výhľad na strechy okolitých domov. Karlskirche sa nachádza len 30 minút chôdze od Dómu svätého Štefana. Stačí ísť stále rovno po ulici Kärntner Straße.

Kostol stojí na viedenskom Karlovom námestí (Karlsplatz) a bol postavený v rokoch 1715 až 1737 počas vlády Karola VI. Kostol svätého Karola Boromejského, tiež známy ako Karlskirche, je jedným z najvýznamnejších barokových kostolov vo Viedni. Jeho nádherná fasáda a 72 metrov vysoká kupola sú úžasné umelecké diela, ktoré zaujmú každého návštevníka. Vo vnútri kostola sa nachádzajú krásne fresky a dekorácie, ktoré stoja za to vidieť. Navyše môžete využiť výťah a vyšplhať sa na vrchol kupoly.

Kostol svätého Karola Boromejského (zdroj: Wikimedia Commons)

Kostol svätého Leopolda (Kirche am Steinhof)

Trochu odvahy a v novom slohu môžete postaviť aj kostol. Povedzte „kostol sv. Leopolda na Steinhofe vo Viedni“ a mnohí nebudú tušiť o čom je reč. Povedzte „kostol Otta Wagnera vo Viedni“, mnohí budú v obraze. Prvý moderný kostol v Európe. Opustil klasickú podobu trojpriestorového interiéru, pozdĺžnej hlavnej lode so stĺporadím, v hornej časti umiestnených okien, všadeprítomné šero. Kostol ohurujúci pompéznosťou, atmosférou nábožnej kontemplácie, hlbokej, vynútenej úcty. Teraz je tu budova hranatá, kubistická, s prísnymi líniami, prívetivá, presvetlená, vzdušná, priateľská, jemne pastelovo farebná, stroho, ale bohato zdobená. Symbolom viedenskej moderny je Wagnerov kostol v štvrti Penzing.

Dominuje kopcu, ktorého úpätie obsadili budovy Dolnorakúskeho štátneho liečebného ústavu pre pacientov s nervovými a duševnými chorobami - „Biele mesto“ architektov Carla von Booga a Franza Bergera. Do užívania odovzdané v roku 1907. „Gesamtkunstwerk“ (Totálne umelecké dielo), tak kostol označil jeho tvorca, dostal do súladu funkciu so svojím zasvätením nemocničného kostola určeného výhradne pre pacientov, ich príbuzných a zdravotnícky personál. Vôbec nie pre verejnosť. Dnes je v správe Viedenského múzea.

Železo, železobetón a štandardné priemyselné murivo, ktoré tvoria základ kostola, by návštevníkov neočarili. Nahrubo opracovaný lomový kameň, tenké mramorové dosky, medené skrutky, tvoria výtvarne ladený celok. Wagner, rovnako ako v prípade budovy Poštovej sporiteľne v centre Viedne, sa orientoval na spodobenie stavby hygienicky čistej, ekonomicky vyváženej, modernej a monumentálnej. Čelnú stenu, portikus, rozdelil štyrmi stĺpmi. Tým dominujú vysokí, štíhli anjeli (žiadna barokoví bambuľkovia) sochára Othmara Schimkowitza (1864-1947). Sklenené mozaikové okno v hornej polovici čelnej steny navrhol Koloman Moser (1868-1918).

Miesto na fasádnych vežiach obsadili patróni Rakúska, sv. Leopold a sv. Severín. Autorská práca Richarda Lukscha. S menom Kolomana Mosera (autor vitráže na čelenej stene) sa pri prehliadke kostola stretnete opakovane. Je autorom sklenej výplne ľavého okna, ktorá pripomína Sedem duchovných milosrdenstiev. Drevené, minimalistické spovednice sú zbavené štandardných závesov. Odstránenie závesov bolo účelové, aby zamestnanci liečebne mohli monitorovať pacientov a v prípade potreby zasiahnuť. Sú to maličkosti, ktoré stoja za povšimnutie. Liečenie duševných chorôb si vynútilo praktické riešenia.

Kostol svätého Leopolda (zdroj: Wikimedia Commons)

Kostol svätého Ruprechta (Ruprechtskirche)

Už od mojich prvých potuliek po Viedni, ktoré som uskutočňoval krátko po roku 1989 ako vysokoškolský študent archeológie a histórie, len s mapou a zopár rakúskymi šilingami v peňaženke, patril Kostol sv. Ruprechta, spoločne s Kostolom sv. Petra k mojim najobľúbenejším kultúrnym katolíckym chrámom a pamiatkam vo Viedni. Kostol sv. Ruprechta leží v širšom historickom centre Viedne, v jeho okolí sa nachádzajú aj známe pamiatky Hofburg, Parlament, Univerzita, Opera, Stephansdom a i. Kostolík zasvätený sv. Ruprechtovi sa považuje za najstarší v celej Viedni. Stojí v jednej z najstarších častí mesta, na mieste rímskej Vindobony. Až do postavenia Dómu sv. Štefana slúžil ako farský kostol. Najstaršou časťou súčasného kostolíka je hlavná lod a takmer celá veža so združenými oknami, ktoré majú pochádzať zo začiatku 12. storočia.

Historické správy následne hovoria o Kostole sv. Ruprechta ako o centre katolíckeho náboženského života vo Viedni až do roku 1147, kedy túto funkciu prebral Stephansdom. V období rokov 881 - 1030 sa Viedeň niekoľkokrát stala cieľom útoku starých Maďarov, ktorí zničili Veľkomoravskú ríšu. Z roku 1200 sa zachovala správa, podľa ktorej miestny vojvoda Heinrich venoval Kostolu sv. Ruprechta väčší finančný obnos. Kostol sa v tomto čase nachádzal v blízkosti budovy viedenskej soľnej spoločnosti, ktorá existovala už od 9. storočia a obchodovala po Dunaji so soľou zo Salzburgu.

Po rozsiahlom požiari Viedne v roku 1276 bol kostol už goticky prestavaný. Románsku svätyňu nahradilo väčšie polygonálne presbytérium rovnakej šírky ako románska loď. Západná veža bola zvýšená o jedno podlažie. V 14./15. storočí vnútorný priestor chrámu rozšírili prístavbou južnej gotickej lode, zakončenej polygonálnym záverom. V roku 1622 bola stavba zbarokizovaná. Kostolík zarastený z časti brečtanom bol naposledy obnovovaný koncom minulého storočia a dodnes slúži veriacim.

Dodnes sú súčasťou kostola dve románske vitráže, ktoré prežili celú pohnutú históriu Viedne a nezničili ich ani sovietske vojská, ktoré v apríli 1945 obsadili Viedeň, pričom kostol bol pri bojoch v meste čiastočne zničený a značne poškodený. Na vitrážach je vyobrazený Ukrižovaný Kristus a Madona s malým Ježiškom. Okrem spomenutých románskych vitráží sa na oknách nachádzajú aj moderné vitráže od Lýdie Ropoltovej (Daniel v jame levovej, Jonáš a veľryba a Traja mladíci v ohnivej peci) a vitráže Heinricha Tahelda z roku 1949.

V roku 1526 v bitke pri Moháči osmanskí Turci zničili uhorské vojsko, uhorský panovník Ľudovít II. Jagelovský v bitke padol. Turci obsadili drvivú časť Uhorska a v roku 1529 sa pokúsili dobyť po prvýkrát Bratislavu a Viedeň. Ich útok sa skončil neúspechom, spôsobili však obom mestám veľké škody a takisto pri útoku zahynulo množstvo kresťanov. V roku 1533 získali Kostol sv. Ruprechta rakúski františkáni, pretože Turci zničili františkánsky kláštor sv. Theobalda. Mnísi kostol opravili, znova dali do prevádzky aj kryptu v podzemí kostola, kam pochovali svojich františkánskych bratov a kňazov zavraždených Turkami.

Kostol sv. Ruprechta má na svojej veži dodnes funkčné najstaršie viedenské kostolné zvony, ktoré boli vytvorené pred rokom 1280. V severnej časti hlavnej veže sa nachádza známa socha sv. Ruprechta. Kostol mal vždy významnú úlohu v stredovekých rakúskych dejinách. Dodnes sa tu nachádza heslo cisára Fridricha III. z roku 1439, ktorý bol dlhoročným súperom uhorského panovníka Žigmunda Luxemburského. V hesle sa nachádza nápis AEIOU ( AUSTRIAE EST IMPERARE ORBI UNIVERSO), ktoré bolo heslom Fridricha III.

Kostol svätého Ruprechta (zdroj: Wikimedia Commons)

Ďalšie sakrálne pamiatky vo Viedni

Viedeň ukrýva nespočetné množstvo sakrálnej nádhery, ktorá nadchne každého milovníka histórie a architektúry. Okrem známych dominánt, akými sú majestátny Dóm sv. Štefana, baroková perla Karlskirche, secesný skvost Kirche am Steinhof či impozantný Votivkirche - postavený ako prejav vďaky za neúspešný atentát na cisára Františka Jozefa - spoznáme aj menej známe, no o to zaujímavejšie chrámy. Navštívime napríklad Schottenkirche benediktínov, v kostole u Minoritov si pozrieme unikátnu mozaiku Poslednej večere a v Maria am Gestade si uctíme patróna Viedne, sv. Klementa Maria Hofbauera, ktorého ostatky tu odpočívajú.

Vychutnajte si poznávanie najkrajších viedenských kostolov a okrem známych chrámov ako ikonický Dóm. sv. Viedeň ukrýva nespočetné množstvo sakrálnej nádhery, ktorá nadchne každého milovníka histórie a architektúry.

tags: #kostol #v #centre #viedne