Kostol Horná Štubňa: História a Architektúra

V údolí horného Turca, pod juhozápadným výbežkom Veľkej Fatry, leží malebná obec Horná Štubňa. Malebná krása skalnatých končiarov, holé grúne neďalekých Lazov a severné svahy Kremnického pohoria vytvárajú prekrásne okolie, plné možností na poznávanie prírody a jej krás. Nadmorská výška obce je 518 m n. m. a rozloha 33 481 150 m².

Okolie tvoria pohoria: Veľká Fatra (východ), Kremnické vrchy (juhovýchod), Žiar (západ) a Malá Fatra (sever). Medzi najvyššie vrchy Veľkej Fatry patria: Tlstá (1406 m n.m.), Ostrá (1264 m n.m.), Drienok (1264 m n.m.), Jasienok (1255 m n.m.), Krížna (1574 m n.m.) a Ostredok (1592 m n.m.). Zloženie Veľkej Fatry tvoria vápencové a dolomitové komplexy.

Najvyššie vrchy Kremnického pohoria sú Flochová (Handel) (1318 m n.m.) a Skalka (1213 m n.m.), kde je umiestnený televízny vysielač. Kremnické pohorie tvoria andezity, tufy, tufity, ryolity a brekcie, ktoré vznikli sopečnou činnosťou. Pohorie Žiar tvoria vápence, dolomity, sliene, bridlica, vápenité pieskovce a íle. Turčiansku kotlinu tvoria sedimenty treťohôr a štvrtohôr.

Lesy sú zmiešané, s prevahou smreku (60% ihličnany ako borovica, jedľa, červený smrek, tis obyčajný, kosodrevina) a 40% listnáče (buk, javor, jaseň, brest, breza, jeľša, osika, lipa, dub, jarabina, topoľ, pagaštan konský). Kroviny zastupujú lieska, trnka, šípová ruža, hloh, baza čierna a malina plazivá.

Zo zveri tu žije jeleň, kamzík (Gaderská a Blatnická dolina), diviak, medveď, rys ostrovid, líška, zajace (ich počty klesajú), jazvec, kuna, divá mačka, vydra, vlk. Z vtákov tu možno nájsť orla skalného, kaňu lesnú, tetrova, hlucháňa, holniaka, sluku lesnú, krkavca, kukučku, ďatľa, holuba divého, divú kačku, bociana bieleho, bociana čierneho. Z rýb tu žije pstruh, lipeň, šťuka, hlavátka (Turiec).

Potok Žarnovica (v najnovších mapách nazývaná Teplica) je pravostranným prítokom rieky Turiec. Vyteká spod Veľkého Rakytova a priberá potoky: Kostolec, Široká, Rožkovský potok, potok z Lopuišnej.

Z rastlinstva sa tu nachádza čučoriedka, brusnica, lesné jahody, šafrán, poniklec slovenský, veternica narcisokvetá, horce, plesnivec alpinský, cyklámen fatranský, lykovec voňavý, črievičník papučka, jelení jazyk celolistý, marinka voňavá, zubačka cibuľkonosná, mesačnica trvácna, deväťsil biely, orlíček obyčajný, žltohlav európsky (jeho kvet tvorí emblém Chránenéj krajinnej oblasti Veľká Fatra).

História Hornej Štubne

Najstaršie osídlenie Turca siaha do doby kamennej, konkrétne do eneolitu (3200 - 1900 pred n. l.). V strednej fáze tohto obdobia tu žili ľudia kanelovanej kultúry, pomenovanej podľa výzdoby keramiky kanelmi. Nález kamennej sekerky z tohto obdobia bol nájdený v samotnom meste.

V dobe bronzovej (1900-700 pred n. l.) to bol ľud tzv. lužickej kultúry. Z tohto obdobia sa datujú nálezy dvoch pokladov, a to poklad bronzových ihlíc s guľovými hlavicami a rytou ozdobou, nájdený vo Vieske, a poklad bronzových nástrojov a šperkov z okolia Hornej Štubne (uložené v Slovenskom národnom múzeu v Martine).

V dobe železnej, staršej - halštatskej (700 - 500 pred n. l.) a mladšej laténskej (500 - 0 pred n. p.) je osídlenie značne konzervatívne, pretože poznanie nového kovu železa sa dostáva do neprístupných kotlín neskôr. V dobe laténskej prichádzajú na územie Kelti, o čom svedčí nález dielne na výrobu keltských žarnovov na pravekom hradisku v Rakši.

Najstarší písomný údaj o Turci: Z roku 1113 v Zoborskej listine sa uvádza turčianska osada Villa Wescan ako majetok Zoborského opátstva. Ležala pravdepodobne medzi Slovenským Pravnom a Jazernicou. Ďalej sa už neuvádza. V 12. storočí patril Turiec do kráľovskej lesnej župy, ktorú tvorilo Zvolenské panstvo.

V roku 1390 Peter, synovec majstra Dominika, ktorý prevzal Hájske panstvo, ho rozšíril o Dolnú Štubňu a založil Novú Lehotu (Hornú Štubňu).

Obyvateľstvo: V roku 1880 - 128 ľudí, v roku 1890 - 157 ľudí, v roku 1910 - 288 ľudí, v roku 1921 - 452 ľudí.

V roku 1773 sa prvýkrát stretávame s pomenovaním kúpeľov Teplicza. Na mieste dnešnej kaplnky boli postavené v 18. storočí základy nového chudobinca, ktorý v roku 1881 rozšírili o poschodie. Budova slúžila ako úrad, škola, byty, súd, väzenie, fara. Časť budovy - kaplnka - bola vyhradená pre potreby veriacich.

V roku 1872 bola dokončená výstavba železnice (Vrútky - Zvolen), čo podnietilo prestavbu kúpeľov. Zbúrali drevené stavby, zostal iba mlyn a Sedliacky - Ľudový kúpeľ.

V rokoch 1881 - 1882 bol postavený dom pre záhradníka a skleníky a tak celý park bol vzorne udržiavaný. Okolo roku 1895 stála už v Tepliciach pošta (premiestnená z Dolnej Štubne). V roku 1905 bola postavená štátna ľudová škola. Od 1.9.1911 sa začalo vyučovať v novopostavenom učiteľskom ústave, ktorý bol nástupcom Učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom. V roku 1910 bola v meste založená s pomocou martinskej sporiteľne Ľudová banka. Bola umiestnená vo Vieske.

Počas I. svetovej vojny založil židovský podnikateľ Leopold Lichtenstein medzi Vieskou a Diviakmi parnú pílu, ktorú postupne rozširoval. Podnik sa stal základom drevárskeho podniku Drevina. Po I. svetovej vojne postavili nový hotel Šavol, dnešný Vyšehrad. V roku 1920 dostalo mesto nové meno a z bývalého Stubnyafúrdó sa stali Štubňanské Teplice, neskôr Štubnianske Teplice. Dom "Alžbeta" premenovali na Ličebný dom Jána Kollára.

V roku 1934 bola vydláždená hlavná cesta v smere Dolná Štubňa - Diviaky. Od 8.11.1927 do 20.12.1931 výstavba železničnej trate Horná Štubňa - Handlová. Od 28.9.1936 do 19.12.1940 výstavba železničnej trate Diviaky - Banská Bystrica s najdlhším tunelom na Slovensku (Harmanecký tunel - 4700m). Na konci II. svetovej vojny bola spustošená, k obnoveniu došlo 1.3.1946.

Významné udalosti v obci

13. jún bol slnečný letný deň. Ľudia išli, ako boli zvyknutí, po svojej práci. Dobytok sa pásol na lúkach a väčšina obyvateľov bola na svojich poliach. V priebehu dňa stúpala teplota a vlhkosť vzduchu. Bolo neznesiteľne sparno. V priebehu krátkeho času sa nebo zatiahlo, bola taká tma, akoby prišla noc. Potom sa spustila búrka, akú nikto predtým nezažil. Veľké krúpy ako hrozno pokryli polia a lúky až do polmetrovej výšky. Rýchlik Berlín - Budapešť musel zastať na otvorenej trati a počkať, kým sa krúpy nerozpustili. Dedinský potok sa vzdul do strhujúceho prúdu. Vysoká voda strhávala mosty, humná, maštale, dobytok, dosky a rôzne domáce náradie. Pri prechádzaní mostom bol krajčírsky majster Franz Ertl strhnutý do prúdu vody a odnesený. Až po odznení búrky bol nájdený mŕtvy na hranici Dolnej Štubne, asi tri kilometre severne od dediny medzi skalami a rôznymi troskami. Celkové škody sa vyšplhali takmer na štvrť milióna korún.

Existuje porekadlo, ktoré hovorí, že nešťastie prichádza zriedkavo samo. Toto sa potvrdilo už po necelých štyroch týždňoch, keď sa 1. júla 1927 stala ešte väčšia katastrofa. Pokým väčšina obyvateľstva bola zamestnaná na vzdialených lúkach zberom sena alebo pri odstraňovaní škôd po povodni, vyšľahli z jedného krovu domu plamene. Silný južný vietor zaniesol iskry na šindľovú strechu blízko kostolnej veže, tá sa čoskoro rozhorela na obrovskú fakľu a oheň z horiacich šindľov sa rozšíril na celý dolný koniec dediny. Pretože stavby boli prevažne drevené, zhorela dedina do tla. Po polhodine sa obyvatelia zdesene prizerali na jeden a pol kilometra dlhé a kilometer široké more z plameňov. Aj prichádzajúci požiarnici museli cúvnuť, pretože sa nikto nedostal k potoku alebo k inému vodnému zdroju. Viac ako tisíc ľudí stratilo strechu nad hlavou, škody boli nad päť miliónov korún. Polovici z týchto bezdomovcov nezostalo nič, žiadna posteľ ani stôl, žiadny tanier ani lyžica, žiadne zásoby potravín. Spočiatku nachádzali vyhorenci ubytovanie u rodín v hornej časti obce, ale niektorí aj u slovenských známych v Dolnej Štubni.

K prvému zmierneniu neopísateľnej biedy prišlo krátko po tomto požiari, bola urobená zbierka v susedných nemeckých a slovenských obciach, ktorá priniesla 80 000 korún. Poisťovne vyplatili 600 000 korún. Zo zhorených trosiek vytŕčali zadymené múry zhoreného kostola a veža so svojimi holými múrmi sa strašidelne týčila k nebesiam. Aj štyri zvony sa stali obeťou požiaru. Viseli v kostolnej veži len štyri roky, kúpili sa za veľkých obetí obce v misionárskom roku 1923. Z týchto veľkých pohrôm sa nemohli obyvatelia dlho spamätať. Trvalo dlhé roky, kým dedina prekonala úder osudu z roku 1927.

Tabuľka: Významné udalosti v Hornej Štubni

V obci sa nachádza zvonica, ktorú postavili obyvatelia obce v roku 1920. Má zvisle oddebnenú vežu stĺpovej konštrukcie a zakončená je malou plechovou guľou. Autorom je Pavol Brikcius.

Zvonica v Hornej Štubni

Kostol sv. Anny v Hornej Štubni

Dominantou obce je rímskokatolícky Kostol sv. Anny z roku 1650. Vznikol na mieste staršej stavby a neskôr ho doplnili vežou. Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1390. Kolonizovalo ju nemecké obyvateľstvo. V minulosti patrila Kremnici a bola známa výrobou dreveného uhlia, drevorubačstvom a výrobou šindľov. Miestni obyvatelia pracovali aj v Kremnických baniach. Po II. svetovej vojne bola väčšia časť obyvateľov nemeckej národnosti vysťahovaná.

Kostolík postavili niekedy v priebehu tretej tretiny 13. storočia. Súčasnú dispozíciu dostal kostolík až v 17. storočí. Postavila si ho v druhej polovici 19. storočia obec prisťahovala v roku 1710.

Kostol sv. Anny v Hornej Štubni

História a stavebný vývoj

Renesančný kostol postavený v roku 1596. Upravovali ho v druhej polovici 17. storočia. Renovovaný bol v roku 1933. Vymaľovali ho po roku 1945. Jednolodie má presbytérium s polkruhovým uzáverom a predstavanú vežu. Presbytérium je kryté valenou klenbou. Loď má valenú klenbu s lunetami, ktoré majú po stranách náznak hrebienkov. Fasády sú hladké, členené vysoko zasadenými, polkruhovo zakončenými oknami. Na západnej strane sú mohutné jednostupňové oporné piliere, okolo presbytéria dvojstupňové. Na nároží veže je pod omietkou renesančné nárožné kvádrovanie.

Hlavný oltár je barokový, nadstavcového typu, z konca 17. storočia, s ústredným obrazom Najsvätejšej Trojice. Po stranách stoja stĺpy so štylizovanými hlavicami a akantovou ornamentikou, pred akantovými ušami sa nachádzajú plastiky Árona a Mojžiša. V nadstavci oltára je obraz sv. Anny, okolo sochy sv. Petra a Pavla apoštolov. Vo vrchole oltára je umiestnená socha sv. Michala archanjela. Kamenná krstiteľnica je neskororenesančná z druhej polovice 16. storočia, s neskorším pomaľovaním. Na polygonálnom podstavci je stĺpik s polygonálnou nádržkou. Na stĺpiku je vyrytá rozeta. Socha Madony je baroková z druhej polovice 18. storočia, riešená ako vysoký reliéf, určený do oltárnej niky. Kríž je barokový z 18. storočia. Patronátne lavice sú klasicistické z druhej polovice 18. storočia. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 spomína v sakristii barokový vyrezávaný paramentár z 18. storočia. Súpis pamiatok na Slovensku v inventári kostola uvádza barokový kalich z roku 1697, pochádzajúci z obce Háj. Na zlatej kupe je bohatá strieborná akantová ornamentika, na nej nápis s datovaním. Druhý barokový kalich je z roku 1743 s bohatou ornamentikou.

Tradícia farnosti siaha až do obdobia pred reformáciou, pretože už vtedy existoval drevený kostol. V období 1673-1680 tu pôsobili jezuiti, ktorí viedli farnosť; počas nepokojov v rokoch 1673 - 1683 boli však títo vyhnaní; boli dosadení protestantskí pastori, ktorí sídlili striedavo v Hornej a Dolnej Štubni, pravdepodobne do r. 1711 (koniec Rákoczyho povstania). Potom sa fara pridružila ku Sklenému ako filiálka. Od roku 1787 prevzala farnosť Kremnica. Faru prv z dreva, r. 1788 vymurovali. Kostolné matriky sú vedené od r. 1729.

19. marca 1897 vyhorela veža, zapálil ju blesk, zničené bolo schodište a zvony. Kostol ostal úplne nepoškodený. Pred požiarom boli na veži krátku dobu tiež hodiny. Po reštaurovaní veže sa zohnali štyri zvony. Počas svetovej vojny boli 1. septembra 1916 tri zvony zrekvirované. Roku 1922 sa podarilo získať opäť tri zvony.

Hrozný požiar 1. júla 1927 zničil opäť vežu a zvony, tentoraz bol spustošený aj kostol, vnútro ktorého však chránené klenbou, ostalo nepoškodené. Vo vnútri veže, ktoré úplne vyhorelo, však ako zázrakom ostal skoro vôbec neporušený drevený kríž, ktorý trvalé visel vo zvonici. Kostol s vežou bol ešte r. 1927 opravený. Náklady na reštaurovanie kostola neboli poisťovňou úplne kryté a tak ich prevzali Kremnica ako patrón, pokladňa kostola a tunajšia politická obec, každý zaťažený jednou tretinou nákladov. Štyri zvony, ako aj nosná železná konštrukcia pre ne, boli zaobstarané 20. októbra 1927 vďaka poisteniu bez zaťaženia cirkevníkov.

Podľa Visitatio Canonica z 26. júna 1821, ktorého právoplatnosť bola opakovane úradne potvrdená, sú zaviazaní povinnosťou ochrániť kostol s vežou každý jednou tretinou: 1. mesto Kremnica ako patrón, 2. pokladnica kostola, 3. tunajšia polit. obec. Ochranou farskej budovy sú zaťažení z polovice patrón a tunajšia politická obec. Za ochranu vnútorného zariadenia kostola a zvonov zodpovedá kostol. Treba ešte spomenúť, že v záujme osobnej bezpečnosti návštevníkov kostola bol r. 1920 postavená zvonica.

Súčasný stav

Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu. Stojí v strede obce, ktorá je mestskou časťou Turčianskych Teplíc.

tags: #kostol #v #hornej #stubni