Prešovský kraj je známy svojím kultúrnym bohatstvom, a medzi jeho najvýznamnejšie skvosty patria drevené chrámy. Tieto unikátne sakrálne stavby, ktorých je v kraji vyše tridsať, sú architektonicky aj duchovne výnimočné. Väčšina z nich je gréckokatolíckeho obradu.
Každý jeden drevený chrám je unikátny a stojí za návštevu. Mnohé z nich sú postavené bez použitia jediného kovového klinca. V roku 2008 boli štyri drevené chrámy na území Prešovského kraja zapísané medzi svetové kultúrne pamiatky UNESCO (gréckokatolícke chrámy v Ladomirovej a Bodružali, rímskokatolícky kostol v Hervartove a evanjelický kostol v Kežmarku).
Drevené chrámy sú unikátne po stránke architektonickej i sakrálnej. Sú typické rozdelením interiéru na tri základné časti, a to na predsieň (babinec), chrámovú loď a svätyňu. Dominantou každého chrámu je ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu od lode.
Popri Svidníku a Bardejove patrí okres Snina k slovenským okresom s najväčším výskytom drevených kostolíkov. Jeden z nich je aj drevený gréckokatolícky Chrám sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke v okrese Snina.
Chrám sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke
Gréckokatolícky chrám zrubového typu sa člení na tri hlavné časti, tri veže, zvonicu, cintorín a prikrýva ho strecha zo „šindieľ“. Pochádza z 18. storočia a zasvätený jednému z najvýznamnejších východných svätcov. Chrám si zachoval svoju pôvodnú podobu, rovnako ako aj jeho ikonostas a prestola pochádzajúca z čias vzniku kostolíka.
Architektúra a Konštrukcia
Ide o trojdielnu, trojpriestorovú, dvojvežovú stavbu s dvomi krížmi. Konštrukcia chrámu je zrubová, konštrukcia veže stĺpová. Z čela dreveného chrámu vyrastá veža prekrytá zrezanou strechou, na ktorej je osadená cibuľa s trojramenným krížom na vrchu. Vo veži sú zavesené tri zvony - jeden neistého roku a dva z roku 1796. Druhá vežička vyrastajúca zo strechy je nad svätyňou. Interiér je prevažne barokový z 18.stor.
V interiéri sa nachádza zaujímavá skriňa zhotovená v gotickom slohu. Ikonostas so štvorradovou architektúrou pochádzajúci z roku 1794 je národnou kultúrnou pamiatkou. Raritou sú cárske dvere, ktoré sú osadené namiesto bežných štyroch evanjelistov a Zvestovania Jesseho stromom s desiatimi medailónmi Kristovho rodokmeňa. Diakonské dvere krídla nemajú.
Interiér Chrámu sv. Bazila Veľkého
História a Rekonštrukcia
V roku 2003 bolo z dreveného chrámu v Hrabovej Roztoke odcudzených päť ikon. Tie boli vplyvom nevhodného zaobchádzania poškodené a je potrebné ich zreštaurovať. Uložené sú zatiaľ mimo chrámu. Oprava exteriéru bola vykonaná v roku 2000.
Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke v okrese Snina je ako nový. Nielen z vonku, ale aj z vnútra vyzerá tak ako v 18. storočí, pretože prešiel zásadnou rekonštrukciou. Zreštaurovaný bol ikonostas, ale tiež vzácne ikony prestolu, žerveníka a ďalší mobiliár chrámu - dva procesiové kríže a truhlica. Dnes je už ikonostas aj spomínaný mobiliár späť v Hrabovej Roztoke.
Daniela Galandová, riaditeľka neziskovej organizácie Karpatské drevené cerkvi, uviedla: „Drevený Chrám sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke rovnako ako aj drevený Chrám Nanebovstúpenia Pána v Šmigovci vlastní jedna malá farnosť - Gréckokatolícka cirkev Šmigovec. Oba chrámy z 18. storočia boli predtým v havarijnom stave, no spoločnými silami sme im prinavrátili, pokiaľ bolo možné, historickú podobu a snáď aj lepšie vyhliadky do budúcna.“
Reštaurátorské práce boli uskutočnené Oblastným reštaurátorským ateliérom Pamiatkového úradu v Bratislave v rámci projektu „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon“, financovaného z Grantov EHP a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Spolufinancovala ich organizácia Karpatské drevené cerkvi a Nadácia pre ochranu biodiverzity Karpát.
Ikonostas
Miroslav Buraľ z Nadácie pre ochranu biodiverzity Karpát uviedol: „Najstarší údaj o ikonách v drevenom chráme v Hrabovej Roztoke pochádza z roku 1750 z kanonickej vizitácie mukačevského gréckokatolíckeho biskupa Emanuela Olšavského. Biskup o nich zaznamenal: „Obraz jeden Bohorodičky, druhé (ikony) staré“. Z daného zápisu vyplýva, že na ikonostase sa nachádzali tri hlavné ikony s cárskymi dverami, ikona Mandylion, Deesis a Ukrižovanie tak, ako bývalo v tom období pravidlom. Chýbal rad apoštolov a prorokov. Samostatne sa nachádzali ešte ikona Posledného súdu a ikony na prestole a žertveníku. Slovo „staré“ naznačovalo, že mohli pochádzať predovšetkým zo 16. storočia, a teda boli napísané v duchu byzantských tradícií.“
„Štvrtou hlavnou ikonou na ikonostase bola už spomínaná ikona sv. Bohorodičky Hodigitrie. Tá bola oproti ostatným novšieho dáta, buď zo 17. storočia, resp. prvej polovice 18. storočia.
„Po vizitácii biskupa Emanuela Olšavského, v priebehu druhej polovice 18. storočia, došlo v chráme k postupnej výmene ikon. „Najstaršou časťou ikonostasu sú cárske dvere zo 17. storočia, premaľované v roku 1794, o čom svedčí nápis pod postavou sv. Bazila Veľkého: „Tento obraz dala namaľovať Olena Danková 1794“. Sú raritou aj vďaka zobrazeniu Jesseho stromu s desiatimi medailónmi Kristovho rodokmeňa. O niečo mladšia, z 18. storočia, je celá vrchná baroková časť ikonostasu. Štvrtý rad, tzv. rad prorokov pozostávajúci zo šiestich medailónov s dvojicami prorokov a centrálnym krížom, plne zodpovedá zásadám ikonografie. Na kríži je nápis Isus Christus v troch jazykoch - hebrejčine, gréčtine a latinčine.
Tretí, tzv. apoštolský rad s ikonou Krista Pantokratora v strede, sa už vyznačuje západnými atribútmi, podľa ktorých možno jednotlivých svätcov dobre rozpoznať - nôž (sv. Bartolomej), pero (sv. Lukáš), kľúč (sv. Peter), čaša (sv. Ján) či píla (sv. Simon).
„V druhom rade sviatkov nebolo dodržané ich poradie podľa východného kalendára, navyše ikonopisec tu vniesol niektoré ľudové prvky, predovšetkým na ikone Roždestvo Isusa Christa (Narodenie Ježiša Krista), kde sú zobrazení pastieri v dobovom oblečení. Takéto stvárnenie je na ikonách skutočne ojedinelé a dnes vďaka tomu vieme, ako vyzeral mužský ľudový kroj Rusínov v 18. storočí.
Dolný, tzv. hlavný rad, nemožno považovať za ikony, ale skôr za maľby naivného ľudového maliara, ktoré sú na plátne. Sv. Bazil Veľký, ktorému je chrám zasvätený, je zobrazený v celku, zatiaľ čo ostatní svätí sú zobrazení len po kolená. Zvláštne je, že na jeho hlavu autor akosi pozabudol nakresliť biskupskú mitru. Ľudový majster z 18.
Galandová zdôraznila: „Medzi umelecké skvosty Chrámu sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke patrí jednoznačne prestolná ikona Ukrižovanie z 18. storočia, ktorá je takmer na vlas podobná prestolnej ikone Chrámu sv. Mikuláša Biskupa v blízkej obci Ruská Bystrá,“
„Ikona osadená v hlbokom, bohato vyrezávanom ráme, je dielom veľmi šikovného ľudového majstra - ikonopiscu, ktorý Ježiša zobrazil s polozavretými očami, veľkými dlaňami a veľmi krátkymi nohami. Navyše celé telo má Ježiš neobvykle pokryté množstvom rán a z nich prýštiacich kvapiek krvi. Bohorodička má nad Ježišom emotívne rozpäté ruky. Slnečnice nad ramenami kríža predstavujú slnko a mesiac. Rovnako nádherný a bohato vyrezávaný je procesiový kríž so zobrazením Bohorodičky. Z toho istého obdobia pochádza i ďalšia ikona Ukrižovanie na žertveníku,“ dodal Buraľ.
Návštevníkov chrámu isto zaujme dodnes zachovaný zaujímavý vahadlový mechanizmus pre luster a tiež rebrík na vežu, vyrobený z jedného kusa dreva. Zatiaľ čo ikonostas prešiel rukami bratislavských reštaurátorov, nová drevená šindľová strecha je dielom firmy Ján ŠtibrichJ a L & Š, s. r. o., z Hervartova v okrese Bardejov.
Starostka Darina Labaničová uviedla: „Naši predkovia sa nadreli, urobili ťažkú, no krásnu prácu. Myslím si, že môžeme byť hrdí na to, čo dokázali urobiť,“ Verí, že už túto jar a leto si nájdu do Hrabovej Roztoky cestu turisti z domova a zo zahraničia.
Drevené kostolíky, chrámy či cirkvi predstavujú unikátne rusínske sakrálne stavby a jedinečné kultúrne dedičstvo severovýchodu Slovenska. Väčšina z nich pochádza zo 17. a 18. storočia a viaceré boli pôvodne postavené bez jediného klinca. Ich autentická architektúra je charakteristická bohato zdobeným interiérom, ktorého dominantou je ikonostas. Sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.
Ďalšie Drevené Chrámy v Prešovskom Kraji
Okrem chrámu v Hrabovej Roztoke, Prešovský kraj ponúka množstvo ďalších drevených chrámov, ktoré stoja za návštevu. Tu je niekoľko z nich:
- Bodružal: Chrám sv. Mikuláša - Nazývaný aj „klenot medzi cerkvami“ - zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
- Ladomirová: Chrám sv. Michala Archanjela - Gréckokatolícky chrám v Ladomirovej zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
- Hervartov: Kostol sv. Františka z Assisi - Rímskokatolícky drevený kostol zhotovený z červeného smreka, bol koncom 15. storočia postavený v gotickom štýle.
- Tročany: Chrám sv. Lukáša Evanjelistu - Bol postavený v roku 1739.
- Dobroslava: Chrám sv. Paraskievy - Drevený chrám v okrese Svidník vznikol na začiatku 18. storočia, v r. 1705.
- Kežmarok: Kostol Najsv. Trojice - Evanjelický artikulárny kostol Najsv. Trojice pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov.
- Miroľa: Chrám Ochrany Presv. Bohorodičky - Drevený Gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Miroli bol postavený na dominantnej plošine v r. 1770.
- Nižný Komárnik: Chrám Ochrany Presv. Bohorodičky - Pôvodný drevený Gréckokatolícky chrám bol postavený pravdepodobne v polovici 18. storočia.
- Kalná Roztoka: Chrám sv. Jána Krstiteľa - Drevený Gréckokatolícky chrám bol postavený koncom 18. stor., v r.1750.
- Brežany: Chrám sv. Lukáša - Ojedinelý drevený Gréckokatolícky chrám bol postavený v r. 1727.
Mapa drevených chrámov UNESCO na Slovensku
Tabuľka: Drevené Chrámy UNESCO v Prešovskom Kraji
| Chrám | Obec | Okres | Obrad | UNESCO |
|---|---|---|---|---|
| Chrám sv. Mikuláša | Bodružal | Svidník | Gréckokatolícky | Áno |
| Chrám sv. Michala Archanjela | Ladomirová | Svidník | Gréckokatolícky | Áno |
| Kostol sv. Františka z Assisi | Hervartov | Bardejov | Rímskokatolícky | Áno |
| Kostol Najsv. Trojice | Kežmarok | Kežmarok | Evanjelický | Áno |
Vyberte sa na potulky po Prešovskom kraji a objavte krásu a históriu týchto unikátnych sakrálnych pamiatok!