Starobylý rímskokatolícky gotický Kostol Všetkých svätých v Ludrovej pri Ružomberku patrí k najvzácnejším sakrálnym pamiatkam na Slovensku. Gotický Kostol Všetkých svätých v Ludrovej leží osamotene uprostred polí, v časti Kút. Svojou pozoruhodnou freskovou výzdobou sa kostolík radí k slovenským unikátom. Rímskokatolícky gotický Kostol Všetkých svätých sa nachádza v katastrálnom území obce Ludrová, v časti Kút, neďaleko Ružomberka. Bol postavený na malej vyvýšenine v otvorenom priestore mimo obce.
Kostol Všetkých svätých v Ludrovej. Zdroj: Wikimedia Commons
História Kostola
Kostol bol postavený v 13. storočí v zjednodušenom ranogotickom slohu, ktorý bol typický pre región Liptova, ako jednoloďová stavba s kvadratickým presbytériom. Kostolík bol postavený niekedy v tretej tretine 13. storočia v zjednodušenom ranogotickom slohu typickom pre región Liptova ako jednoloďová stavba s kvadratickým presbytériom. Kostol vznikol ako jednoloďová stavba s kvadratickým presbytériom v zjednodušenom ranogotickom slohu typickom pre región Liptova.
Naopak, diskusiu predstavuje miesto, na ktorom bol kostolík postavený. Jedna z legiend hovorí o tom, že okolo kostolíka kedysi stála dedinka, ktorej obyvatelia ušli pred tatárskymi vpádmi do lesov a už nikdy sa nevrátili. Ide však len o dohady a v súčasnosti existujú pravdepodobnejšie teórie. Starobylá dedina Ludrová, presnejšie jej časť Kúty, kde je kostolík postavený, bola prvýkrát písomne spomenutá v roku 1332. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1828 mala obec iba dva domy a dvanásť obyvateľov a dnes tu už nebýva nikto.
V časoch dávno minulých sa miesto cirkevnej architektúry vyberalo veľmi starostlivo. Záhadou ostáva, prečo bola duchovná stavba postavená práve na tomto pustom mieste, ak je legenda o dedine v okolí kostola skutočne len legendou. Nezachovali sa však žiadne plány výstavby - pôdorys kostola sa kreslil priamo na zem, a to pomocou meradla a šnúry, ktorá bola pravítkom, uhlomerom a súčasne i kružidlom. Napriek týmto faktom si ludrovský Kostol Všetkých svätých zachoval svoju pôvodnú podobu z 13. storočia.
Rozšírenie a Zmeny
V 15. storočí bola stavba rozšírená o vstupnú časť a vežu na západnej strane, pričom interiér bol vyzdobený nástennými maľbami. Pred rokom 1466 pristavili na západnej strane dvojpodlažnú hranolovú vežu a na začiatku 16. storočia kostol rozšírili o južnú loď s novým vstupom. V 15. storočí rozšírili stavbu o južnú vstupnú časť a vežu na západnej strane, ktorú neskôr ešte zvýšili.
Starobylý kostol bol najskôr obsadený bratríkmi, neskôr bol v rukách katolíkov, následne ho prevzali protestanti, až sa napokon v roku 1709 definitívne vrátil katolíkom. Počas historického vývoja prešiel kostolík v Ludrovej do vlastníctva bratríkov, protestantov, až sa napokon v roku 1709 vrátil do rúk katolíkom.
Keď v obci v 20. rokoch 19. storočia postavili nový rímskokatolícky kostol, začal ludrovský kostol chátrať. Po tom, ako v roku 1826 v obci Ludrová postavili nový chrám, Kostol Všetkých svätých začal pustnúť. O jeho obnovu sa zaslúžila rodina Rakovských.
V nasledujúcom roku objekt odkúpil štát a dal do správy Liptovského múzea v Ružomberku. Od roku 1954 je objekt majetkom štátu, pričom ho spravuje Liptovské múzeum v Ružomberku. Počas obdobia rokov 1958 až 1966 prešiel kostolík komplexnou obnovou a v 70. rokoch bol sprístupnený verejnosti. V súčasnosti prebieha jeho postupná obnova.
Areál kostola ohraničuje neskororenesančný ohradný múr zo 17. storočia s klasicistickou bránou postavenou roku 1843. Najmladšou súčasťou areálu je obranný val, ktorý bol postavený v 17. storočí v čase protihabsburských stavovských povstaní.
Architektúra a Interiér
Interiér kostola je cenným svedectvom stredovekej nástennej maľby. Do vnútornej časti kostolíka sa vchádza cez gotickú kaplnku s dvomi oknami, na jej južnej strane boli v minulosti umiestnené slnečné hodiny. Stavba je zasadená do otvoreného priestranstva krajiny, nachádza sa mimo obce a lemujú ju polia a stráne. Pohľad na túto scenériu je naozaj pastvou pre oči.
Kostol postavili v druhej polovici 13. storočia a patrí medzi najstaršie murované sakrálne stavby na Liptove. Vidiecky kolonizačný kostolík, postavený v poslednej tretine 13. storočia v priestore medzi Ružomberkom a Liptovskou Štiavnicou. Architektonicky ide o gotickú stavbu využívajúcu ešte aj niektoré románske prvky. Na východnej a južnej stene presbytéria sa zachovali dve štrbinové a jedno kruhové okno románskeho tvaru.
Povrch stien je jemne zvlnený, nerovný, avšak nie je to dôsledok neschopnosti vtedajších majstrov, ako by sme sa mohli nazdávať. Dôvod, prečo majú steny nerovný povrch, je prostý - ide o dosiahnutie lepšej akustiky. Majstri však boli šikovní vo viacerých ohľadoch. Už v časoch dávno minulých prišli na to, ako umocniť dojem z krásnych stien ozdobených freskami a obrazmi.
Interiér Kostola Všetkých svätých v Ludrovej. Zdroj: Visit Liptov
Fresky a Umelecké Diela
V lodi a v presbytériu kostola v Ludrovej sa nachádzajú cenné gotické nástenné maľby, ktoré boli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Tento druh umenia je skutočne vzácnym dedičstvom a nájdeme tu fresky, ktoré predstavujú takzvaný christologický cyklus - život Ježiša Krista v 34 obrazoch, čo vytvára najrozsiahlejší cyklus fresiek zo života Krista na Slovensku.
Svätyňu kostola zdobí unikátny christologický cyklus, ktorý vznikol okolo roku 1420. Je zaujímavým príkladom miestnej podoby internacionálneho gotického slohu, ovplyvneného vzormi knižnej, nástennej a tabuľovej maľby a českého krásneho slohu. Steny svätyne zdobia fresky namaľované v období okolo rokov 1420 - 1440 neznámym autorom ovplyvneným už západoeurópskym štýlom gotickej maľby (Česko). Predstavujú christologický cyklus - život Krista v celkovo 34 obrazoch.
Na severnej stene pôvodnej lode sa nachádza figurálny triptych s postavami Panny Márie Ochrankyne, Krista Trpiteľa a sv. Jána Krstiteľa (resp. Krista Dobrého pastiera), vytvorený okolo roku 1400. K prvej stavebnej etape by malo patriť aj okno na južnej stene lode, ktoré zachytil v sondách nedávny výskum. Na severnej stene lode odkryli reštaurátori triptych malieb s obrazmi Bolestného Krista, Panny Márie Ochrankyne a sv. Jána Krstiteľa s dvoma ďalšími svätcami. Vznikli okolo roku 1400 a patria k taliansko-byzantskému štýlu nástenného maliarstva.
Jeden z najvzácnejších výjavov kostola je freska, ktorá zobrazuje celý Kristov život v 34 obrazoch. Tento cyklus je najrozsiahlejším kristologickým cyklom fresiek na Slovensku. Obsahuje okrem iného aj veľmi zriedka zobrazovaný výjav, ktorým je obesenie Judáša. Zároveň tu bol zobrazený raritný obraz obeseného Judáša, ktorý je jediný na celom Slovensku.
Na ďalšej významnej freske je posledná večera, ktorá zobrazuje až dve postavy Ježiša. V slovenskom prostredí je neobvyklý rozsah využívania nápisových pások, ktoré nájdeme prakticky pri každej scéne. Výjav Poslednej večere zasa prepojil so scénou umývania nôh a tak sa na jednom obraze objavuje Ježiš Kristus hneď dvakrát. Napríklad Posledná večera s dvoma postavami Ježiša Krista - sediaceho za stolom a zároveň stojaceho pri nádobe na umývanie nôh.
Fresky v presbytériu zrejme neboli nikdy zatreté, ani počas reformácie. Jednoduchý svorník klenby zdobí namaľovaná tvár Krista. Na južnej stene hlavnej lode, pri oblúku spájajúcom ju s pristavanou južnou loďou, sa zachovali malé zvyšky nástenných malieb. Na vonkajšej fasáde východnej steny presbytéria je zvyšok monumentálnej nástennej maľby zobrazujúcej sv. Krištofa.
Pri východe z kostola si návštevníci môžu na vstupnom portáli všimnúť hlboké ryhy. Údajne ich svojimi mečmi vytvorili šľachtici, ktorí takto pri vstupe pozdravovali „pána domu“. Tú najhlbšiu vraj zanechal poľský kráľ Ján Sobieski pri návrate z víťaznej bitky s Turkami pri Viedni v roku 1683.
Kostol v čase napadnutia dediny plnil aj obrannú funkciu, bolo to posledné útočisko obyvateľov. Ochrannú ruku nad vzácnym kostolom dlhé roky držal rod Rakovských, z ktorého pochádzal aj humanistický básnik a vzdelanec Martin Rakovský (1535 - 1579).
Ludrová - Kostol všetkých svätých
Astronómia v Architektúre
Architektúra kostola vykazuje astronomické súvislosti. Na špaletách okien vo svätyni sa vyskytuje symbol Triplice cinta, ktorý označuje posvätné miesto, v tomto prípade niečo posvätné na nebi. Na južnej strane zase nájdeme okno, na ktorom možno vidieť symbol Slnka.
V štúdii s názvom Astronomická orientácia kostolov na Slovensku sa píše o fascinujúcom jave či projekcii, ku ktorej v kostolíku dochádza, a to, že svetlo, ktoré vychádza z okien vo svätyni, ukazuje isté náboženské a možno i historické udalosti. V období zimného slnovratu plus-mínus 15 dní svieti slnko na dolnú časť obrazu v lodi, na tzv. triptych, a osvetľuje ho po celý čas adventu až do konca kalendárneho juliánskeho roka.
Legendy a Tajomstvá
Podľa legiend kostolík ukrýva viac tajomstiev, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ak si do vyhľadávača napíšete kostol Ludrová, s najväčšou pravdepodobnosťou vám vybehnú články o tom, že v krypte pod nenápadným liptovským kostolíkom je pochovaný významný templársky hodnostár Johannes Gottfried von Herberstein spolu s veľkým pokladom. Z jednej z nich vyplýva, že práve táto historická duchovná stavba sa stala miestom posledného odpočinku templárskeho rytiera a hodnostára templárov Johannesa Gottfrieda von Herbersteina. Avšak netvrdia to len legendy, zhodujú sa na tom aj niektorí starší slovenskí historici.
To isté platí aj o najslávnejšej legende spätej s týmto miestom, podľa ktorej bol v krypte pod kostolom pochovaný templársky veľmajster Johann Gottfried von Herberstein spolu s veľkým pokladom. Zahynul vraj v bitke s lúpežníkmi počas návštevy templárskeho kláštora na vrchu Mních.
Miloš Jesenský tvrdí, že podľa historika Štefana Nikolaja Hýroša bol Herberstein pochovaný v striebornej rakve pod oltárom svätyne spolu s pokladom a jeho náhrobný kameň sa nachádzal v kostolíku. Niektorí súčasní historici však s tvrdením Štefana Nikolaja Hýroša nesúhlasia a ani výskum nepotvrdil prítomnosť templárov v tejto oblasti či nejaké sídlo tohto rádu na našom území. Iní až takí skeptickí nie sú a vychádzajú z listiny z archívu rodiny Herbersteinovcov, ktorá vraj potvrdzovala pravdivosť tejto legendy. Náhrobný kameň údajne pochovaného templára sa v kostolíku, bohužiaľ, nezachoval, krypta sa však pod kostolom dokázateľne nachádza.
Počas archeologického výskumu v 60. rokoch 20. storočia bolo v priestore veže objavených veľa detských kostier, ktoré súviseli s morovou epidémiou v 17. storočí. Ako uvádza portál Pluska, ešte v 17. storočí zasiahla blízke územie kostola morová epidémia, pričom vo veži Kostola Všetkých svätých sa neskôr počas výskumu našlo veľa detských kostier práve z tohto obdobia.
Hanula sa však preslávil aj iným, nie príliš šťastným spôsobom. Začiatkom 20. storočia neodborným zásahom zreštauroval vzácne ludrovské fresky, pričom ich neváhal dotvoriť podľa svojich predstáv. Jeho premaľby boli počas rozsiahlych reštauračných prác v 60. rokoch odstránené.
Liptovské Múzeum v Ružomberku
Jednu z dominánt by ste však v Kostole Všetkých svätých hľadali márne. Neskorogotický oltár korunovania Panny Márie zo začiatku 16. storočia sa nachádza v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Neskorogotický oltár Korunovania Panny Márie z kostola v Ludrovej je umiestnený v Liptovskom múzeu v Ružomberku.
V dominantnej budove v centre mesta postavenej v ére Andreja Hlinku nás víta zástupca riaditeľa Rastislav Molda. „Návštevníci môžu v našej expozícii sakrálneho umenia, ktorá vznikla v roku 2009, obdivovať centrálnu časť oltára z Ludrovej, ako aj jedno z bočných krídel. Okrem mariánskeho výjavu oltár obsahuje aj podobizne svätcov populárnych v stredoveku, ako boli svätí Hubert, Blažej, Erazmus či Krištof. Expozícia v chronologickom rade od 15. do 19. storočia obsahuje aj desiatky ďalších oltárnych obrazov či plastík z kostolov naprieč celým Liptovom.
Ani samotný výjav korunovania Panny Márie nie je kompletný - nezachovala sa zlatá koruna ani holubica, ktoré sú identifikovateľné na čiernobielych historických fotografiách. Popri obdivovaní liptovskej gotiky priamo v teréne sa určite oplatí zastaviť aj v ružomberskom múzeu.
Praktické Informácie pre Návštevníkov
Obec Ludrová sa nachádza približne 4 km východne od Ružomberka. Kostol sa nachádza hneď vedľa hlavnej cesty č 2226, vedúcej z Ružomberka do Ludrovej. Kostolík patrí pod Liptovské múzeum a je sprístupnený verejnosti. V letnej sezóne je voľne sprístupnený za symbolické vstupné aj so sprievodcom, príplatok je aj za fotenie a natáčanie. Inokedy je potrebné sa vopred ohlásiť.
Cena vstupného sa pohybuje v rozmedzí 1,00 € až 2,00 €. Minimálny počet návštevníkov v ohlásenej skupine mimo návštevnej sezóny 10 osôb.
- Adresa: Ludrová - Kút
- Patrocínium: Všetkých svätých
- Vznik: cca posledná tretina 13. storočia
- Poloha: v opevnenom areáli na malej vyvýšenine uprostred polí
Dostupnosť:
Z Lúčok pokračujte smerom na Liptovskú Teplú a následne po ceste číslo 2213 až do Liskovej. Tu odbočte na cestu 2214 smerom na letisko Lisková - Ružomberok. Po ceste 2219 pokračujte ďalej cez obec Štiavnička, na križovatke odbočte na cestu číslo 2226 smerom na Ružomberok.
Otváracie Hodiny:
Ako expozícia Liptovského múzea je počas letnej sezóny voľne sprístupnený za symbolické vstupné aj so sprievodcom, príplatok je aj za fotenie a natáčanie. Inokedy je potrebné sa vopred ohlásiť.
Vzdialenosti:
Kúpele Lúčky sú od Kostola Všetkých svätých v Ludrovej vzdialené 13,7 km. Cesta autom vám bude trvať 17 minút.
Ďalšie Zaujímavosti v Okolí
Ak sa nachádzate v okolí Kostola Všetkých svätých v Ludrovej, môžete navštíviť aj ďalšie zaujímavé miesta:
- Drevený artikulárny kostol v obci Leštiny: Patrí medzi päť kostolov tohto druhu na Slovensku - mohol byť postavený len z dreva, bez klincov, základu, na odľahlom mieste, ale musel pritom vyzerať ako obytný dom.
- Turistika na Veľký Choč: Je vyhľadávaná najmä pre úchvatné panoramatické výhľady, ktoré sa vám na vrchole naskytnú. Je to najkrajší vyhliadkový bod Slovenska.
- Kúpele Lúčky: Sú jedny z najstarších kúpeľov na Slovensku, ktoré ležia na rozhraní Liptova a Oravy pod úbočím Veľkého Choča.
- Liptovská Mara: Najväčšia vodná nádrž na Slovensku, ktorá ponúka vyhliadkové plavby loďou.
Liptovská Mara. Zdroj: YouTube