História obce je známa od obdobia Veľkej Moravy. Osídlenie územia obce v historickej dobe po páde Veľkomoravskej ríše a skončení misie sv. Cyrila a Metoda bolo viazané na christianizáciu územia benediktínmi.
Benediktíni vytvorili na celom území Slovenska pozdĺž hlavných ciest na odľahlých miestach sústavu pustovní (eremitórií). Eremitóriá vznikali na takmer neprístupných miestach. Jedným z nich bolo v tejto lokalite aj eremitórium v strede Revúckej doliny, na sútoku riek Lúžňanka, Korytnička a Revúčanka.
Obec Liptovská Osada sa postupne vyvinula z tohto benediktínskeho eremitória, ktoré vzniklo na prelome 11. a 12. storočia. Prvá písomná zmienka o obci sa datuje z roku 1288. Ďalšia písomná zmienka, týkajúca sa s určitosťou územia dnešnej Liptovskej Osady je v listine Karola I. z roku 1340, ktorou rozšíril privilégiá udelené Ružomberku v roku 1318.
Ťažba dreva a salašníctvo dlhodobo sezónne zaľudňovali územie Liptovskej Osady. Od polovice 16. storočia tu dominuje lesníctvo - ide o intenzívne využívanie bohatstva drevnej suroviny banskobystrickou kráľovskou komorou a salašníctvo likavského panstva príp. mesta Ružomberok.
Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a lesníctvom. Popri práci na poli sa ženy venovali tkáčstvu, vyšívaniu odevov a pradeniu. V polovici 17. storočia tu došlo k veľkej kolonizačnej akcii, keď držitelia likavského panstva založili Novú Osadu. Osada v tom čase po cirkevnej stránke organizácie patrila k Ružomberku. Ostala ňou až do roku 1752, keď sa osamostatnila s filiálkami Revúce a Lúžna.
V roku vzniku samostatnej farnosti došlo aj k obnove, resp. novostavbe dreveného kostolíka sv. Jána Krstiteľa, ktorý krátko nato nahradil nový murovaný kostol s tým istým patrocíniom. Obec sa stala významným dopravným uzlom.
V 18. storočí sa v osade zriadila stála poštová stanica južnej trasy a po roku 1813 k nej pribudla i dostavníková doprava. Na konci 19. storočia sa v súvislosti s nedostatkom pôdy a prostriedkov obživy začalo šíriť vysťahovalectvo do Kanady, USA a západnej Európy.
V roku 1908 bola postavená úzkokoľajová železnica Ružomberok - Liptovská Osada - Korytnica, ktorá umožnila obyvateľom využiť pracovné príležitosti v Ružomberku.
Táto železnica zároveň zabezpečovala i nákladnú dopravu, kde nahradila dopravu drevnej hmoty vodnou cestou po Revúcej. Železnica fungovala do roku 1974, kedy bola zrušená.
Vývoj obce v bodoch
- 9. - 11. storočie: Prvé sídelné jednotky na území súčasnej obce pri sútoku Lúžňanky a Revúčky, ktoré pravdepodobne vznikli v dôsledku starej severojužnej trasy Revúckou dolinou.
- Obdobie Veľkej Moravy: Založenie benediktínskej pustovne (eremitória) s kostolíkom zasväteným sv. Jánovi Krstiteľovi.
- 1288: Prvá písomná zmienka o usadlosti ako osada Gothal (božie domčeky).
- 1360: V listine Likavského panstva sa spomína tzv. Nová Osada.
- 16. - 17. storočie: Zánik eremitória, ktoré si osvojil zeman Rakovský.
- 1646: Rozvoj Liptovskej Osady do poddanskej obce viedol k postaveniu nového dreveného kostola.
- Začiatok 18. storočia: Založenie stanice cisársko-kráľovskej pošty, vznik erbu obce s dostavníkom.
- 1848: Zrušenie poddanstva, obyvatelia sa stali majiteľmi pôdy.
- Koncom 19. storočia: Prvé odchody obyvateľov za prácou do Ameriky.
- 28.10.1918: Vznik Československej republiky, založenie samosprávnych orgánov obce.
- 1926: Rozšírenie rímsko-katolíckeho kostola, vznik Československej cirkvi husitskej.
- 1930: Postavenie ďalšieho kostola v obci pre Československú cirkev husitskú.
- 29.8. - 18.10.1944: Slovenské národné povstanie, Liptovská Osada ako veliteľstvo 6. taktickej skupiny.
- 4.4.1945: Oslobodenie Liptovskej Osady.
Panoráma Liptovskej Osady
Pečatidlá obce
Z histórie Liptovskej Osady sú známe tri pečatidlá, všetky zvýrazňovali skutočnosť, že v obci bola od 18. storočia stanica dostavníkovej pošty. Najstaršie pečatidlo je okrúhle, jeho kruhopis znie SIG(illum).PO(sseddionis).OSZADA.A(d)LIKAVA, teda volne preložené: "pečať obce Osada patriacej k Likave". Z kruhopisu vidno, že obec bola súčasťou Likavského panstva. V strede pečatného poľa je zobrazený štvorzáprah koní ťahajúcich voz, pričom za zadným párom stojí pohonič vo vysokom klobúku a bičom poháňa kone. Kresba je doplnená letopočtom 1801.
V priebehu 19. storočia si obec dala vyhotoviť ďalšie dve pečatidlá, roku 1807 ešte s latinským a v druhej polovici 19. storočia už s maďarským kruhopisom. Pečatné symboly zobrazovali v podstate ten istý motív, no pohonič už nestál za koňmi, ale sedel na voze - teraz už na dostavníku.
Cirkevné pamiatky
V obci sa nachádzajú významné cirkevné pamiatky:
- Rímsko-katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa: Pôvodný drevený kostol stál v Liptovskej Osade už v r. 1646. Keďže kapacitne nevyhovoval potrebám farnosti, v r. 1756 sa začala v obci stavba kamenného kostola, ktorá trvala do r. 1762. Kostol ostal v pôvodnej podobe do r. 1923, kedy bol rozšírený o bočné lode.
- Kostol čs. husitskej cirkvi: Na základe konfliktu vtedajšieho r. k. farára s diecéznym biskupom sa oddelila časť obyvateľstva v Liptovskej Osade od r. k. cirkvi a prešla so svojím kňazom k čs. cirkvi husitskej. Na základe tohto bol čs. štátom vybudovaný v r. 1930 kostol pre čs. husitskú cirkev.
- Kostolík sv. Ondreja: Kostolík z r. 1860 je jednoduchou stavbou s nadstavanou vežičkou a zvonom. Oltárny obraz znázorňuje sv. Ondreja. Kostolík sa ešte v súčasnosti využíva na bohoslužby.
Rímsko-katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa
Významné osobnosti
Na spoločenskom a kultúrnom vývoji obce sa podieľali niektorí pôvodní obyvatelia a istý čas aj iní, prechodne u nás bývajúci obyvatelia, medzi ktorých patria:
- MUDr. Viera Matisová, r. 1928
- Ing. arch. Juraj Štolz a Jolana Štolzová r. 1931
Liptovská Osada dnes
Obec Liptovská Osada sa nachádza v Žilinskom samosprávnom kraji, v okrese Ružomberok. Je súčasťou regiónu Dolného Liptova a z hľadiska kategorizácie územno-štatistickej jednotky EUROSTAT vystupuje ako úroveň NUTS V.
Obec sa rozprestiera na ploche 50,6 km2, v údolí medzi pohorím Nízke Tatry a Veľká Fatra. Stred obce má nadmorskú výšku 609 m n. m., kataster leží v rozpätí 580-1 612 m n. m. Územie obce patrí do klimaticky mierne chladnej oblasti.
Obec leží v peknom atraktívnom prostredí, obkolesená zachovalou prírodou. Územie celej obce má horský charakter, v blízkosti sa nachádzajú Národné parky Nízke Tatry a Veľká Fatra. Do katastra obce patria i blízke kúpele Korytnica (5 km) s aktívnymi prameňmi minerálnych vôd. Hydrologickú sieť v katastri tvoria riečky Korytnica, Revúca a Lúžňanka.
Podnebie je podhorského až horského charakteru a je mierne tonizujúce a stimulujúce. Priemerná ročná teplota je 5,2 °C (v januári -5,8 °C , v júli 15 °C ). Ročný úhrn zrážok je vyše 1100 mm. Sneh vydrží priemerne 107 dní.
Kúpele Korytnica
Pramene sa využívali už v 16.-17. storočí, okrem miestneho obyvateľstva ich využívala nižšia šľachta či Likavskí úradníci. Roku 1768 podal prefekt Anton Pongrác návrh kráľovskej komore na odborný výskum liečivej sily korytnických prameňov, o 14 rokov neskôr bol podaný oficiálny návrh na využívanie ich liečivých vlastností.
Už v polovici 19. storočia sa minerálna voda plnila do fliaš a predávala po celom západnom Slovensku, ale aj vo Viedni a v Pešti, okrem toho sa samozrejme využívala na kúpeľne účely. Minister vnútra zadovažoval korytnickú vodu aj pre potreby najvyššieho kráľovského dvora.
Začiatkom 20. storočia sa záujem o vodu z Korytnice ešte zvýšil, dala sa kúpiť v lekárňach na celom Slovensku a začala sa exportovať do USA, rozmach zabrzdila až vojna a jej následky.
Prvýkrát kvalitu korytnickej minerálnej vody oficiálne ocenili v roku 1873 na svetovej výstave vo Viedni (dve zlaté a jedna strieborná medaila), ďalšie medaily získala v talianskom Trieste, v Budapešti a v roku 1904 ako jediná európska minerálna voda na svetovej výstave v USA Saint Louis.
V kúpeľoch sa vystriedali viacerí majitelia, roku 1939 sa stali vlastníctvom štátu, ktorý ich prenajal Ústrednej sociálnej poisťovni v Bratislave. V roku 1995 boli kúpele sprivatizované spoločnosťou FLK, a.s. V súčasnosti kúpeľné domy vlastní súkromná osoba, ktorá ich neprevádzkuje.
Vlastníkom plniarne minerálnych vôd bola spoločnosť EURO-MINERÁL, a.s., ktorá roku 2002 investovala do jej modernizácie. Moderná linka umožňuje plnenie minerálnej vody do sklenených aj do tzv. PET fliaš. (www.korytnica.eu ).
V súčasnosti plničku minerálnej vody prevádzkuje firma AMOS-SERVICE s.r.o 034 75 Korytnica, č 669. Uvedená spoločnosť vlastní aj päť minerálnych prameňov, ktoré zrekonštruovala. Vodu si z nich môže nabrať v ľubovoľnom množstve a bezplatne. V Korytnici sa nachádza penzión Svätopluk, ktorý takisto vlastní firma AMOS SERVICE s.r.o. Otvorili ho 11. júna 2016. Poskytuje reštauračné služby, má približne 50 postelí a k dispozícii sú taktiež prístelky.
Do Korytnice vedú dve cyklotrasy, ktoré spájajú horské stredisko Donovaly a mesto Ružomberok.
Cyklotrasa Donovaly - Korytnica: Začiatok cyklotrasy je na veľkom parkovisku v strede horského strediska Donovaly. Dreveným mostom prejdeme ponad hlavnú cestu a pokračujeme po zelenej značke k rázcestiu cyklotrás Polianka - Bully. Tam odbočíme doľava a pokračujeme po zelenej cyklotrase č. 5457 smerom na Korytnicu (15 km) cez osadu Polianka. Za osadou Polianka odbočíme doľava do lesa, obídeme závoru a stúpame asi 500 metrov. Lesom pokračujeme až na križovatku lesných ciest, kde podľa c...