Osádka je malá rázovitá obec, ktorá leží v nadmorskej výške 670 m n. m. Nachádza sa v údolí Leštinského potoka, na rozhraní Oravskej vrchoviny a Chočských vrchov, približne 9 km východne od Dolného Kubína.
Nad obcou sa týči vrch Ostré s nadmorskou výškou 1105 m n. m. V obci žije momentálne cca 150 obyvateľov, čím je najmenšou obcou na Orave. V roku 2014 si obec zvolila nové obecné zastupiteľstvo, ktoré sa stará o rozvoj obce a schvaľuje záväzné obecné dokumenty.
Pomenovanie obce je od slova "lieštiny", čo znamená lieskami porastené okolie, ktoré hojne rastú v jej okolí. Hoci obec, čo sa týka rozlohy (694 ha) a počtu obyvateľstva patrí medzi najmenšie v okrese, má bohatú históriu.
Prvá písomná zmienka o obci Osádka pochádza z roku 1381. V tých časoch všetky okolité obce spadali pod správu Oravského Hradu. V roku 1548 daroval kráľ Ferdinad I. Zmeškalovi obce Leštiny, Srňacie a Osádku.
Jej územie bolo osídlené už v dobe bronzovej, o čom svedčí nález bronzovej ihlice s guľovitou hlavicou, ktorá sa našla pri zemných prácach v bývalom družstevnom dvore. Obec vznikla v 14. storočí - prvá písomná zmienka je z roku 1325 - ako poddanská obec Oravského panstva. Obec patrila od roku 1548 Zmeškalovcom.
Väčšina poddaných patrila k tzv. večným poddaným. Nemali teda možnosť slobodného sťahovania sa, boli pripútaní k pôde a zemepán s nimi mohol viac-menej voľne disponovať (mohol ich premiestniť z usadlosti na usadlosť, z obce do obce a pod.). Výlučným vlastníkom pôdy bol zemepán a prepožičiaval ju poddaným iba na užívanie za plnenie rôznych protislužieb a platov.
Veľkou pohromou pre obyvateľstvo bola častá neúroda a s ňou spojený hlad. Neúrodu spôsobovali hlavne drsné klimatické podmienky a prudké výkyvy počasia. Tak to bolo napríklad v rokoch 1715 - 1716, keď na severnom Slovensku, najmä na Orave, boli drsné poveternostné pomery. Ešte v júni mrzlo a padal sneh, v septembri 1716 ľadovec zničil takmer celú nedozretú úrodu a obyvateľstvo zostalo bez akejkoľvek obživy. Nasledoval hladomor a ľudia sa snažili udržiavať pri živote potravou, ktorá sa veľmi nelíšila od spôsobu obživy dobytka.
V dôsledku hladu a zlej potravy sa rozmohli aj rozličné choroby. Približne v rovnakom čase sa začína aj hromadné zbiehanie poddanského obyvateľstva z Oravy. V tom videli poddaní východisko zo svojej strašnej biedy. Priame údaje sa zachovali aj o úteku poddaných z dedín patriacich Zmeškalovcom, teda aj z Leštín. Z listu Oravskej župy adresovaného v roku 1727 Zvolenskej župe je zrejmé, že z troch dedín patiracich tomuto rodu (Leštiny, Osádka a Srňacie) ušlo do okolia Zvolena a Banskej Bystrice 17 poddanských rodín.
Postupom času sa situácia v obci postupne konsolidovala a v roku 1804 tu žilo už 335 obyvateľov. Obyvateľstvo obce neobišli ani udalosti stavovských povstaní, pohybu v meruôsmych rokoch, viacero mladých položilo svoje životy v I.a II. svetovej vojne.
Školstvo v Osádke
Žiaci chodili do evanjelickej artikulárnej školy. V roku 1789 prehlásili richtári obcí Leštiny, Osádka a Srňacie, že sa postarajú o školu a plat učtieľa. Finančne im boli nápomocní štát a zemské panstvo. V škole učilo niekoľko vynikajúcich učiteľov: Eliáš Petrovicius, Ondrej Hrebenda, Ondrej Medzihradský, Benjamin Uhlári, Zachariáš Petrikovič, Ľudovít a Adolf Medzihradský.
Školu navštevovali žiaci zo širokého okolia, okrem iným napríklad aj Juraj Ambrózy (barokový spisovateľ), Ondrej Ambrózy (náboženský spisovateľ), Vavrinec Čaplovič (zberateľ kníh, úradník), Pavol Országh Hviezdoslav (básnik).
Jednou z najvýznamnejších kultúrno - historických pamiatok celej Oravy je leštinský drevený artikulárny kostol, ktorý bol postavený v rokoch 1688 a 1689 s bohatou farebnou výzdobou a vybavením interiéru. Bol postavený na kopci a slúži ako evanjelický kostol na celej Dolnej Orave.
Matrika evanjelickej farnosti v Leštinách je vedená od roku 1786. Samotná obec vznikla koncom 13. storočia a pod svojím menom vystupuje do dejín až v 14. storočí.
Ak sa počas svojej dovolenky na Orave ocitnete v blízkosti dedinky Leštiny, návštevu malebného dreveného kostola si určite nenechajte ujsť. Mnohí z nich ani netušia, že stoja na mieste, kde bol pokrstený jeden z najväčších slovenských básnikov, Pavol Országh Hviezdoslav. V kostole sa dodnes, každú nedeľu, konajú evanjelické bohoslužby.
A keď Vás chytí za srdce miesto, kde bol pokrstený veľký slovenský literát, navštívte aj jeho neďaleké rodisko, Vyšný Kubín. V budove Arpádovského kaštieľa je pre návštevníkov otvorená stála expozícia venovaná práve Pavlovi Országovi Hviezdoslavovi. A keď Vás prechádzka časom nadchne, navštívte aj miestny archeopark Praveká osada Mokrý Kút. Orava je ozajstným rajom jedinečných miest ako stvorených pre originálne dovolenkové zážitky.
Ak sa rozhodnete stráviť svoju najbližšiu dovolenku práve v tomto regióne, zarezervujte si už teraz ubytovanie v blízkosti Dreveného artikulárneho kostola Leštiny. Ubytovanie na Orave to je široká ponuka chát a chalúp v súkromí, ale aj komfortných penziónov a apartmánov.
Veľký Choč je vďaka svojej výške 1 611 m n. m. najvyšším vrchom v pohorí Chočské vrchy. Je považovaný za jeden z najkrajších vrchov, aké na Slovensku môžete navštíviť. Zamiloval sa doň aj slovenský velikán Pavol Orságh Hviezdoslav, ktorý jeho krásy ospevoval vo svojich básňach.
Kubínyiovský kaštieľ pochádza zo 17. storočia, kedy ho Beňadik Kubínyi postavil ako renesančnú kúriu. Svoju dnešnú barokovú podobu nadobudol až o jedno storočie neskôr, keď ho zrekonštruoval Jozef Kubínyi so svojou manželkou. Kaštieľ bol v tom čase obohatený o tri cibuľové veže a nádherné stropné maľby v interiéri. Nový dych mu vdýchli jeho majitelia až v roku 2010 zásadnou, ale veľmi citlivou rekonštrukciou rešpektujúcou pôvodný architektonický ráz tohto miesta.
Už pri príchode ku kaštieľu Vás doslova pohltí atraktivita celého areálu. Prekrásny anglický park s upravenou zeleňou je ako stvorený pre romantickú prechádzku. V samotnej historickej budove majú pre Vás pripravenú komentovanú prehliadku, počas ktorej navštívite renesančnú aj barokovú časť kaštieľa a ukončíte ju s obľúbeným nápojom v ruke v reštauračnej časti. Celá prehliadka trvá približne 40 minút a je potrebné si ju vopred zarezervovať.
Jedným z najstarších a súčasne najúchvatnejších miest v kaštieli je jeho podzemie s renesančnou vínnou pivnicou. Dominuje jej prírodný kameň elegantne doplnený drevenými prvkami a krásnymi valenými klenbami. Tu sa môžete nielen dotknúť 400 ročnej histórie, ale aj ochutnať z ponuky kvalitných vín. Nezabudnuteľným zážitkom sa pre Vás zaiste stane návšteva wellness centra situovaného priamo v priestoroch kaštieľa. Tu si zaplávate v bazéne s protiprúdom, osviežite sa pod efektným tropickým dažďom alebo si zregenerujete telo i myseľ v suchej a parnej saune. Ak máte chuť len tak odpočívať, zverte sa do rúk maséra, prípadne sa zrelaxujte v oddychovej zóne ponúkajúcej magický výhľad na Veľký Choč.
Výlet sem si môžete spojiť s obhliadkou neďalekého Dreveného artikulárneho kostola Leštiny alebo unikátneho archeoparku Praveká osada Mokrý Kút rozprestierajúceho sa na lúke neďaleko obce Vyšný Kubín. O architektonické pamiatky v tomto kraji skutočne nie je núdza. Rovnako ako o ubytovanie v blízkosti Kubínyiovského kaštieľa. Zarezervujte si chatu vo Vyšnom Kubíne alebo v priľahlom okolí a nechajte sa pozvať k objavovaniu klenotov Oravy.
Praveká osada Mokrý kút sa rozprestiera na priestrannej lúke neďaleko obce Vyšný Kubín, v malebnom prostredí Chočských vrchov a Oravskej vrchoviny. Je považovaná za unikátny archeopark, v ktorom si na svoje prídu všetci, malí i veľkí.
Návšteva tejto jedinečnej osady Vám priblíži lužickú kultúru, ktorá tu panovala v dobách bronzovej a železnej. Zistíte, ako ľudia žili v praveku, čím sa živili, čo si obliekali ale aj to, aké náradie pri svojej bežnej práci používali.
Počas organizovaných workshopov môžete nazrieť do tajov života v minulosti. Uvidíte, ako sa pomocou dvoch drievok založil oheň, ako sa odlievali potrebné a funkčné nástroje z bronzu, piekol chlieb a placky či aký bol postup vypaľovania keramiky ešte dlho pred vynájdením hrnčiarskeho kruhu.
Arpádovský kaštieľ je dominantou obce Vyšný Kubín. Bol postavený v 18. storočí a druhej polovici 19. storočia prešiel prestavbou do pseudobarokového štýlu. Táto poschodová budova je výnimočná svojim arkádovým rizalitom a vysokou dekoratívnou bosážou.
Hneď na prízemí je umiestnená trvalá expozícia, ktorá je venovaná Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi. Cieľom tejto unikátnej expozície je priblížiť návštevníkom postavu tohto najvýznamnejšieho rodáka a tiež jeho vrúcny vzťah k rodisku. Vyšný Kubín zohral veľmi dôležitú úlohu na ceste jeho životom i básnickej tvorby.
Ďalšia časť expozície je venovaná dejateľom, ktorí boli počas svojho života výrazne spätí s obcou. Svoje čestné miesto tu má aj Margita Figuli, ktorá sa narodila v rovnakom dome ako Pavol Országh Hviezdoslav. Ďalším zaujímavým faktom o tejto známej slovenskej spisovateľke je, že bola priamym potomkom Jana Amosa Komenského.
Posledná časť expozície sa venuje dejinám, histórii a vývoju obce Vyšný Kubín, ktorá patrí k najstarším obciam na Orave. Túto historickú budovu prislúchajúcu vyšnokubínskemu obecnému úradu nájdete v širšom centre obce.
Plavba na pltiach v Oravskom Podzámku patrí k najznámejším plavbám nielen v regióne Orava, ale aj na celom Slovensku. Počas samotnej plavby si užijete výhľady na okolitú prírodu i rozmanitý riečny tok. Pltníci Vám cestu okorenia odborným výkladom o histórii tohto nebezpečného remesla.
Preneste sa na chvíľu do histórie a predstavte si, ako mocní muži splavovali po rieke stavebné drevo. To sa využívalo na výstavbu Žiliny, Bytče, Trenčína a dokonca aj Budapešti. Okrem dreva sa po prúde Oravy splavovalo i seno, plátno, keramika, skaly, hranoly a keď bolo treba, šikovní pltníci splavili i rozobraté drevenice.
Oravský hrad sa hrdo týči na majestátnom skalnom brale, vďaka ktorému je nielen dobre viditeľný, ale má aj skvelú strategickú polohu. Ak si myslíte, že sa hrad nachádza blízko známej Oravskej priehrady, ste na omyle. Nájdete ho o niečo južnejšie, pri obci Oravský Podzámok. Kedysi tu viedla významná obchodná cesta. Na mieste dreveného hrádku vznikol jeho murovaný nástupca. Ten sa prvýkrát spomína v roku 1267. Práve vďaka Thurzovcom získal Oravský hrad prestavbami takú podobu, akú má dnes. Ani Oravskému hradu sa nevyhla katastrofa v podobe požiaru. Ten ho zachvátil presne v roku 1800.