Nová Baňa, mesto s bohatou banskou históriou, sa pýši mnohými kultúrnymi pamiatkami a prírodnými krásami. Medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby patrí Kostol sv. Alžbety, ktorý spolu so špitálom z roku 1391 patrí k najstarším architektonickým pamiatkam mesta.
História Novej Bane
Najstaršie stopy osídlenia tejto lokality vedú k neskorej dobe kamennej, na čo poukazujú archeologické nálezy kamenných sekeromlatov z "Mlynárovho vrchu". Známy ojedinelý nález bronzového sekeromlatu z "Janíkových zemí" je zo strednej doby bronzovej (okolo roku 1 500 pred n.l.). Dokladom obchodných kontaktov tejto oblasti v dobe rímskej sú nálezy mincí, datovaných do 2. a 3. stor. n.l.
Súčasťou reťaze výšinných opevnených hradísk, chrániacich cestu Pohroním v nepokojnom poveľkomoravskom období a v intenciách vznikajúceho uhorského štátu je "Zámčisko" neďaleko Novej Bane.
V písomných prameňoch sa s okolím neskoršieho mesta Novej Bane stretávame už v období 11. - 13. storočia, keď časť tohto územia patrila mníšskemu rádu benediktínov z Hronského Beňadika a tekovským hradným jobagiónom (šľachticom).
Už od 14. storočia ťažiari z Pukanca hľadali zlatonosné žily. Zo vzrastu počtu mlynov na drvenie rudy možno usudzovať, že boli veľmi výnosné, čo napomohlo pretvoreniu pôvodnej osady na aglomeráciu mestského typu.
Najväčší rozmach baníctva a stredovekého mesta je zaznamenaný v 2. polovici 14. storočia, kedy sa Nová Baňa zaradila medzi sedem hornouhorských banských miest. V roku 1345 získala postavenie slobodného kráľovského a banského mesta a postupne dostala i výsady: právo trhu, právo meča, míľové právo.
Členovia mestskej rady sú doložení v mandáte Ľudovíta I. z 8. septembra 1345. Metačná listina, v ktorej sú vyznačené chotárne hranice mesta, pochádza z roku 1355.
Po krátkej epoche rozkvetu, zažíva však mesto, vtiahnuté do víru vnútorných nepokojov v Uhorsku a protitureckých vojen jednu ranu osudu za druhou - zničenie mesta Turkami v roku 1664, stavovské povstania a morovú epidémiu, ktoré mesto v 17. storočí takmer vyľudnili. Ťažkým dňom bol aj 17. máj 1664, kedy do Novej Bane vtrhlo turecké vojsko. Zajatia odvliekli 60 ľudí.
Problémy spodnej vody v baniach negatívne pôsobili i na ďalší rozvoj baníctva. V roku 1723 tu vzniká účastinná spoločnosť na ťažbu zlata. Striedajúc úspechy s neúspechmi pokračovali ťažiari v ťažbe do roku 1887, kedy boli tunajšie bane pre nerentabilnosť zatvorené.
V súčasnosti je Nová Baňa krásnym mestom vo výnimočnom prostredí. Návštevníci tu dodnes môžu obdivovať pamiatky minulosti. Medzi nimi vyniká farský kostol Narodenia Panny Márie zo 14. storočia, špitálsky kostol sv. Alžbety zo 14. storočia, ktoré dopĺňa klasicistický kostol na Kalvárii z 19. storočia.
Kostol sv. Alžbety (Špitálsky kostolík)
Kostol sv. Alžbety, nazývaný aj Špitálsky kostolík, bol postavený po roku 1391 H. Izenrienklom. Kostolík dal postaviť ako súčasť špitála pre starých a nevládnych baníkov komorský gróf Henzmanus Izenrinkel. Vysvätený bol 15. júna 1391. Už od 14. storočia prišli hľadať zlatú rudu kňazi - benediktíni zo susedného svätobeňadického opátstva. Od roku 1392 tu stál prvý novobanský špitál takisto zasvätený Sv. Alžbete.
V 16. a 17. storočí mal kostolík dosť pohnuté osudy, keď istý čas slúžil dokonca ako mešita pre Turkov, ktorí ovládli mesto a okolie. Takisto viackrát počas obdobia reformácie zmenil vlastníkov a katolíckym sa stal definitívne až v roku 1706. Stavebné zásahy v týchto časoch pripravili stavbu o väčšinu gotických detailov.
Po veľkých prírodných katastrofách v roku 1810 (zemetrasenie a prietrž mračien s následnou povodňou) sa začali konať ku kostolíku vždy v nedeľu po 29.
V roku 1664 obsadili kostol Turci a neskôr bol v rukách protestantov. Zreštaurovaný bol v roku 1893. Je to jednoloďová stavba drobných rozmerov s polygonálnym uzáverom a krížovou rebrovou klenbou, dosadajúcou na ornamentálne konzoly, ktoré majú skrátené prípory. Na štítovom priečelí je značne doplnený gotický lomený portál s oblým prútom a výžľabkami, v nadpraží nápis z čias reštaurovania kostola. Z južnej strany je pristavaná dvojpodlažná sakristia, na poschodie vedie točité schodište, prístupné z lode. Nad štítom priečelia je baroková strešná vežička s kupolou.
Hlavný oltár je typu ranobarokových oltárov s výklenkovou architektúrou a nadstavcom, postavený v roku 1722 s použitím starších detailov (hlavičky serafínov, stĺpy obtočené viničom) a neskorogotického, silne barokizovaného reliéfu dvanástich apoštolov. Oltár je doplnený novou menzou a tabernákulom z čias reštaurovania kostola. V kostole sa nachádza aj obraz sv. Alžbety z 80. rokov 19. storočia a zvon s reliéfom sv.
Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod miestnu farnosť. Je v pomerne dobrom stave. Bohoslužby sa konajú v utorok o 15.00 hod., v stredu o 7.00 hod. a v sobotu o 18.00 hod.
Kostolík stojí na južnom okraji historického centra mesta hneď pri hlavnej ceste vo voľne prístupnom areáli.
Farský Kostol Narodenia Panny Márie
V centre mesta stojí taktiež pôvodne gotický farský Kostol Narodenia Panny Márie z druhej polovice 14. storočia. Kostol Narodenia Panny Márie (farský kostol) bol pôvodne gotickou stavbou postavenou v 2. polovici 14. storočia. Počas vnútropolitických bojov okolo uhorského trónu bol dvakrát vypálený, a to v rokoch 1433 a 1442. Opravený bol v poslednej tretine 15. storočia.
Nešťastie ho neobišlo ani pri obsadení mesta Turkami v roku 1664, kedy bol takmer úplne zničený. Znovu postavený bol až v roku 1725. Menšie úpravy boli na ňom robené aj v 19. a 20. storočí.
Priestory sú zaklenuté barokovou krížovou klenbou, ktorá spočíva na nástenných pilastroch a na voľných piléroch arkád. V malej štvorcovej sakristii je krížová klenba. Do južného múra kostola sú vsadené dva epitafy z rokov 1769 a 1790.
Hlavný oltár je barokový z roku 1726, so stĺpovou architektúrou a nadstavcom, v ktorom je dodatočne umiestnený obraz sv. Jána Nepomuckého. Uprostred oltára je barokový obraz Narodenie Panny Márie a okolo neho sú plastiky dvoch biskupov a cherubínov. Bočné oltáre sv. Jozefa a sv. Antona sú tiež barokové, riešené ako pendanty a oltár sv. Banícky oltár sv. Kríža z rokov 1730-1740 bol renovovaný v roku 1914 a je riešený stĺpovou architektúrou s nadstavcovým obrazom sv. Klimenta v rozoklanom volútovom štíte. Na strednej ploche má veľký plastický kríž, pod ktorým sú medzi dvoma malými neskorobarokovými kartušami adorujúci baníci, banícki svetlonosiči a scéna dolovania rudy. Kazateľnica je baroková z 20. rokov 18. storočia na polygonálnom parapete s postavami štyroch evanjelistov, Salvatora mundi a s točenými stĺpmi. Na obnovenej zvukovej strieške sú plastiky Immaculaty, sv. Hieronýma, Augustína, Urbana a na vrcholci je plastika sv. Michala. Krstiteľnica je kamenná klasicistická z konca 18. Vo vrchnej časti kostola sa nachádza rokokový dvojdielny organ s bohatou výzdobou a postavami cherubínov z pol. 18. storočia. Kostol zdobí aj epitaf Jakuba Krauera z roku 1794, voľné obrazy Sedembolestnej Panny Márie a Krstu Krista z 19. storočia a zástava roľníckeho spolku z r.
Kostol sv. Kríža na Kalvárii
Devätnáste storočie zanechalo mestu klasicistický kostol sv. Kríža na Kalvárii. Kostol sv. Kríža na Kalvárii bol v klasicistickom štýle postavený v roku 1826 a obnovený v roku 1956. Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a vežou vstavanou do štítového priečelia. Presbytérium zaklenuté plochou kupolou, v lodi pruské klenby.
Kostol sa nachádza v prekrásnom prírodnom prostredí na kopci nad mestom.
Ďalšie sakrálne pamiatky v okolí
Okrem spomínaných pamätihodností sa v Novej Bani a jej okolí nachádza množstvo ďalších zaujímavostí:
- Pútnická kaplnka Panny Márie v Kohútove (1863)
- Neskoroklasicistické súsošie najsv. Trojice (1847)
- Radnica
- Trojičný stĺp
- Kohútovo
- Zvonička
- Turistická rozhľadňa Háj
- Banícka kaplnka
- Banícky domček na Vŕškoch
- Banícky vozík - hunt
- Štôlňa Trojkráľová
- Hronská dedičná štôlňa
- Kostol Ružencovej Panny Márie v Starej Hute
- Kostolík sv. Márie Goretti na Bukovine
- Zámčisko
- Starohutiansky vodopád
- Prírodná rezervácia Bujakov vrch
- Štamproch, Háj, Havrania skala a Červená skala
- Sedlová skala
- Vráblikova skala
Radnica v Novej Bani
Architektonickou dominantou Novej Bane je nepochybne budova mestskej radnice. Je to pôvodne štvorpodlažná gotická stavba pevnostného charakteru, postavená niekedy po roku 1353. V prvej polovici 18. storočia bola po požiari prestavaná, pričom sa odstránilo tretie poschodie a bola doplnená hranolovou vežou, ktorá má barokovú baňu. Jeden z troch zvonov vo veži pochádza z 18. storočia. Na prízemí vo východnom krídle je zachovaná gotická krížová klenba a na poschodiach a severnej fasáde gotické a renesančné detaily. V zasadacej sieni sa zachovali barokové nástenné maľby s portrétmi uhorských panovníkov, obnovené v roku 1925. Komplexnú pamiatkovú obnovu v rokoch 1967 - 1972 zabezpečoval Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava, stredisko Banská Bystrica. Budova je vedená v zozname kultúrnych pamiatok.
O jej pôvodnom účele existuje množstvo dohadov, ako i povestí, tradovaných ústnym podaním. Ako radnica sa spomína po prestavbe od 18.
Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku
Ak budete cestovať okolím Novej Bane, jednoznačne nevynechajte príležitosť navštíviť Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku. Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku tvorí súbor opevnených sakrálnych stavieb. Pôvodná stavba tu vznikla pravdepodobne už v 11. storočí. Románsky kostol bol vysvätený v roku 1075 za prítomnosti uhorského kráľa Gejzu I., ktorý bol zároveň zakladateľom kláštora.
Najvýraznejšia prestavba do podoby, akú poznáme dnes, prebehla v 14. storočí. Kláštor vyhlásili 15. mája 1965 za kultúrnu pamiatku a v roku 1970 za národnú kultúrnu pamiatku.
Centrum kláštorného komplexu tvorí tzv. rajský dvor, obkolesený krížovou chodbou s arkádami. Okolo dvora stoja kláštorné budovy. Celému komplexu dominuje bazilika Panny Márie a svätého Benedikta. V 16. storočí prebehla renesančná prestavba kláštora na pevnosť. Priestor sa zväčšil asi trojnásobne. Bazilika sa stala súčasťou pevnostného systému a plnila funkciu severozápadnej bašty. Nárožia kláštora boli zosilnené, celý komplex bol chránený valcovými baštami. Komplex kláštora dostal po prestavbe ráz protitureckej pevnosti.
Kláštorný komplex v Hronskom Beňadiku v súčasnosti predstavuje ojedinelé spojenie sakrálnych a fortifikačných elementov. Zároveň tu môže návštevník obdivovať krásu gotiky, renesancie, ale i baroka. Kláštor sa využíva ako charitný domov, ale i ako miesto krátkodobého pobytu.
Míľniky v histórii kláštora:
- 1075 - kláštor v Hronskom Beňadiku bol slávnostne vysvätený a zároveň mu boli pripísané majetkové práva a privilégiá panovníkom Gejzom I.
- 1. pol. 14. storočia - úpadok kláštora.
- 14. storočie - výstavba komplexu.
- 1483 - kláštor získal vzácnu relikviu Kristovej krvi.
- 16. storočie - turecké nebezpečenstvo, prestavba kláštora na obrannú pevnosť.
- 1588 - kláštor prešiel pod správu ostrihomskej kapituly.
- 1599 - ničivý turecký útok, okolie kláštora Turci úplne spustošili, vyčíňaniu odolal len kláštor.
- 1881 - komplex zachvátil požiar.
- 19. storočie - prestavba v štýle neogotiky.
- od 20. storočia - kostol prechádza pamiatkovou obnovou.
- 1965 - vyhlásenie za kultúrnu pamiatku.
- 1975 - kláštorný komplex sa stal národnou kultúrnou pamiatkou.
Doprava do Hronského Beňadiku:
Hronský Beňadik je obec, ktorá sa nachádza na rozhraní Banskobystrického a Nitrianskeho kraja. Od okresného mesta Žarnovica leží 22 km. Cez obec prechádza cesta č. 76. Nachádza sa neďaleko rýchlostnej cesty R1, do obce sa dostanete výjazdom Čaradice či pri Tekovskej kúrii na smerom na Levice. Do obce pravidelne premáva autobusová a vlaková doprava.
Parkovanie:
Benediktínsky kláštor s kostolom sa nachádza v centre obce Hronský Beňadik. K dispozícii je bezplatné, nestrážené parkovisko priamo pred pamiatkou. Ďalšie parkovisko sa nachádza aj pri kultúrnom dome.
Adresa:
Pod Kláštorom 247/1, 966 53 Hronský Beňadik
Otváracie hodiny:
Pondelok - Piatok: 9:00 - 17:00
Sobota - Nedeľa: 10:00 - 17:00
Vstupné:
Dospelí: 3 €
Deti, študenti, dôchodcovia: 1,50 €
Kontakt:
E-mail: [email protected]
Telefón: +421 37 639 61 01
Web: www.klastorhb.sk