Vývoj slovenského spisovného jazyka prešiel dlhú a zložitú cestu. Od praslovančiny až po súčasnosť, jazyk sa neustále menil a vyvíjal, aby vyhovoval potrebám spoločnosti.
Mapa slovanských jazykov.
Praslovančina
- Praslovančina bola do 8. storočia spoločným jazykom všetkých Slovanov.
- Neexistuje ani jedna písomná pamiatka, i napriek tomu, že bola spoločným jazykom niekoľko sto rokov.
- Porovnávaním tvarov slovanských jazykov sa dospelo k určitej podobe, ako napr. svieca - světja, ležať - legeti, medza - medja.
- Praslovanský jazyk mal hlásky, ktoré sa v slovenčine nezachovali, napr. tvrdý jer a mäkký jer.
- Chýbali spoluhlásky h, f, ale navyše mal polomäkké spoluhlásky ć, ź.
- V prvých storočiach sa z praslovančiny začali formovať jednotlivé slovanské jazyky.
- V základnej slovnej zásobe je dodnes veľa pôvodne praslovanských slov, napr. z oblasti ľudského tela: koleno, hlava, ruka, noha, črevo, krv, kosť...
- Pomenovania činností: orať, žať, siať...
Staroslovienčina
- Staroslovienčina bola prvý kultúrny a cirkevný jazyk Slovanov.
- V roku 863 (9. storočie) vytvoril Konštantín prvé písmo Slovanov - hlaholiku (glagol/hláska) na základe malých písmen gréckej abecedy.
- Nový liturgický jazyk prijali s nevôľou hlavne franskí kňazi, tzv. trojjazyčníci, ktorí presadzovali tri tradičné liturgické jazyky: latinský, grécky, hebrejský.
- Po obhajobe staroslovienskeho jazyka v Ríme (v roku 867 u pápeža Hadriána II., druhýkrát Metodova obhajoba v roku 880 u pápeža Jána VIII.) sa staroslovienčina stáva štvrtým liturgickým jazykom.
- V roku 885, po Metodovej smrti, Svätopluk uprednostňuje spojenie so Západom, zakáže staroslovienčinu a slovanských kňazov vyženie.
Literárne pamiatky
- Konštantín Filozof: PROGLAS - útvar prvej slovanskej básne (hymnus, chvála), predhovor k sv. evanjeliu.
- Moravsko-panónske legendy: Život Konštantína (autor Kliment, Kliment Bulharský, Konštantínov žiak), Život Metoda (autorom pravdepodobne Gorazd).
- Preklady: preklad Biblie, žaltár - kniha žalmov, breviár, modlitby atď.
- Veľkomoravské slová v staroslovienčine: godina, prositi, pastyr, grnčari...
Náš jazyk bol odlišný od súčasnej slovenčiny, mali tvrdé a mäkké jery (zanikli v 10. storočí), dve nosovky (ako dnes francúzština). Staroslovienčina obohatila slovnú zásobu maďarského jazyka z oblasti rodiny, domu, cirkvi, štátnej správy, napr: ablak - oblok, asztal - stôl, szalma - slama, király - kráľ, kereszt - krst...
Latinčina a Čeština
V období od 11. do 16. storočia bola latinčina úradným a liturgickým jazykom počas formovania Uhorského kráľovstva. Slovenčina ako neoficiálny jazyk sa používala na preklad latinských formúl (aby človek rozumel, s čím súhlasí - sobáš, resp. testament).
Od 14. storočia sa používala čeština ako jazyk administratívy (český jazyk bol prijateľnejší pre mešťanov ako latinčina a nemčina). Slováci vkladali do češtiny slovenské prvky = slovakizovaná čeština. Bola to aj liturgický jazyk evanjelikov = biblická (kralická) čeština.
Kultúrna slovenčina
V 16. storočí sa vyvinula nadnárečová, ale ešte neuzákonená forma slovenčiny, bez celospoločenskej platnosti (napr. kultúrna západoslovenčina).
Anton Bernolák.
Bernolákovské obdobie
- V roku 1787 bola kodifikovaná Bernolákova spisovná slovenčina na základe kultúrnej západoslovenčiny trnavského typu (zopár prvkov kultúrnej stredoslovenčiny, napr. dvojhlásky (ja, ju, uo).
- Spisovný jazyk katolíkov.
- Nerozlišovalo sa i/y, nepoužívalo sa ä, ľ, ô.
- Fonetický princíp pravopisu.
Super rýchla história Slovenska
Štúrovské obdobie
- Rok 1843 - uzákonenie spisovného jazyka Ľ. Štúrom na základe stredoslovenského nárečia.
- Pravopis bol fonetický.
- Jazyk prijali ako prví slovenskí evanjelici a katolíci.
Kodifikačné diela
- Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí.
- Náuka reči slovenskej.
Štúrovčina nepoznala ľ, samohlásku y, ä, dvojhlásky napr. božú = božiu, kujetín = kvetín. V roku 1852 Martin Hattala a Michal Miloslav Hodža upravujú Štúrov jazyk po celoslovenskej porade v Bratislave v roku 1851 - dodávajú hlásky ľ, ä - neoznačujú mäkkosť pred e, i...
V rokoch 1862 až 1875 bola slovenčina vyučovacím jazykom na troch slovenských gymnáziách (v Revúcej, Kláštore pod Znievom, Turčianskom sv. Martine). Stáva sa aj rokovacím jazykom Matice slovenskej, obohacuje sa najmä o odborné názvy.
Obdobie Maďarizácie
V rokoch 1875 až 1918 prebiehala maďarizácia. V roku 1875 bola zatvorená Matica slovenská a všetky tri slovenské gymnáziá. Nastáva cieľavedomé pomaďarčovanie nemaďarských národov - úradníci a zemania si museli pomaďarčiť mená. Proces pomaďarčovania vrcholí v roku 1905, keď vyšiel Apponyiho školský zákon, podľa ktorého sa nesmelo vyučovať materinským jazykom ani na najnižšom stupni obecných škôl.
Vývin slovenského spisovného jazyka po roku 1918
Rok 1918 bol rokom vzniku 1. ČSR, čím sa vytvorili dovtedy najlepšie podmienky pre rozvoj a používanie spisovného jazyka. Slovenčina sa stala štátnym, úradným a vyučovacím jazykom. V 20. rokoch vrcholia snahy politického hnutia čechoslovakizmu o zjednotenie českého a slovenského jazyka do československého jazyka. Vychádzajú prvé Pravidlá slovenského pravopisu prof. Václav Vážny.
Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1931.
V roku 1940 vydáva Matica slovenská Pravidlá slovenského pravopisu bez českých slov. Vzniká hnutie za očistu slovenčiny od českých slov - puritistické hnutie so snahou uchovať osobitosť slovenského jazyka. V roku 1953 boli uskutočnené zásadnejšie zmeny v pravopisnej norme a to: zrušenie dvojtvarov pri spodobovaní, napr. sjazd = schôdza, zjazd = na lyžiach.
Súčasné obdobie (od roku 1989)
Výrazné zmeny nastali v roku 1991, keď vyšlo ďalšie vydanie Pravidiel slovenského pravopisu:
- Písanie veľkých písmen: Ulica osloboditeľov.
- Náboženské názvy a mená: Boh, Syn Boží, Biblia.
- Zmena pravidla písania čiarky pred spojkami a, i, aj, ani, alebo, či: Ideš alebo nejdeš?
- Zjednotenie písania slovotvorných prípon -ár/-áreň = skracuje sa: mliekareň.
Súčasná slovenčina má najviac ustálenú zvukovú rovinu, zákon o rytmickom krátení funguje i pri prevzatých cudzích slovách: pacientok, nie pacientiek, toleruje sa výslovnosť spoluhlásky ľ ako lb. Morfologická rovina má tiež málo zmien, vznikajúce dvojtvary: záujemcovia/záujemci, prechod z jedného slovného druhu k inému: balenie (činnosť, ale i množstvo), pri skloňovaní PoM mužského rodu sa v G sg.
V roku 1996 bol prijatý Zákon o štátnom jazyku v Slovenskej republike, ktorý upravuje používanie spisovného jazyka vo verejnom styku a prikazuje zahraničným výrobcom, ktorí chcú predávať svoje výrobky na Slovensku, vyhotoviť preklad návodu na použitie výrobku do slovenčiny. V roku 1998 bola vykonaná zatiaľ posledná úprava slovenského pravopisu.
Zmeny v pravopise z roku 1998:
- Zjednocuje sa písanie prípony - ár, áreň - mliekareň / v 1991 ešte mliekáreň, ale prevádzkar.../.
- Opäť sa píše veľké písmeno v názve katedry vysokej školy - Pracuje na Katedre etickej výchovy Filozofickej fakulty Mateja Bela v Banskej Bystrici...
- Zvieracie privlastňovacie prídavné mená podľa vzoru páví majú dva tvary / vtáčí, vtáči, kohútí, kohuti - zmena nie je zachytená v Pravidlách slovenského pravopisu.
V ďalších často používaných slovách nerešpektujeme pôvodný pravopis napr. díler - pôvodne dealer, dizajn - desing... (zdomácnené cudzie slová). Nové tendencie vo vývine slovenského jazyka:
- pacientok nie pacientiek
- topoľ/ topole nie topoly
- záujemcovia / záujemci - zatiaľ spisovne len záujemcovia
- záujemca - hrdina
- slovo balenie označuje činnosť, ale slovo balenie označuje aj množstvo
V syntaktickej rovine sa po dlhšej dobe odmietania využíva trpný rod - súvisí s nárastom náučných a publicistických textov (problém je definovaný/sa definuje). Najdynamickejšia je lexikálna rovina - preberáme najviac slov z angličtiny. Veľa slov z profesionálneho slangu prechádza po čase do spisovnej roviny. V štylistickej rovine sa rozvíja odborný, publicistický štýl.
Jazykovedná literatúra v súčasnom období:
- 1991 - Pravidlá slovenského pravopisu s výraznými zmenami v pravopise.
- 1995 - Zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky - upravuje používanie slovenského spisovného jazyka ako štátneho jazyka vo verejnom styku.
- 2000 - Pravidlá slovenského pravopisu, 3. vydanie.
- 2003 - Krátky slovník slovenského jazyka, 4. slová heker, holohlavec, imidžovka, informačka (hovorové výrazy).